Magazín

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

Priznám sa, že aj napriek tomu, že patrím k mladej generácii motoristických novinárov, Jawa Pérák je stroj, ktorý mi nemusel nikto predstavovať. Možno aj preto, že už od detstva ma môj dedko viedol k láske k autám a motocyklom. Dovolím si zároveň tvrdiť, že v Českej republike a na Slovensku je veľmi málo ľudí, ktorí by nikdy nepočuli o motocykli s menom Pérák.

Utláčaný nacizmom

Vznik tejto legendy je popretkávaný tou najtemnejšou európskou dobou. Písal sa začiatok 40. rokov minulého storočia, všade zúrila vojna a nacistický režim panoval aj u našich susedov, ktorých sa Nemci rozhodli okupovať a premenovať na Reichsprotektorat Böhmen und Mähren. Napriek tvrdým temným časom sa však našlo zopár ľudí, ktorí chceli ukázať aspoň malé svetielko nádeje. Títo ľudia predstavovali vrchol vtedajšieho konštruktérskeho umu minimálne vo sfére motocyklov.

Začiatky vývoja aj tak neboli pre nich najľahšie. Niektorí pamätníci uvádzajú ako vznik modelu Pérák rok 1942, niektorí zase rok 1940, iní dokonca už počiatočnú fázu špecifikácií motocyklu datujú do roku 1939. Aj napriek tomu, že historické údaje sa o vzniku tejto legendy nezhodujú, jej náročné začiatky sú pre každého úplne zrejmé. Spočiatku bolo jasne špecifikované, čo má nová motorka spĺňať. Jawa 250 v tej dobe predbehla celý svet. Skeptici možno povedia, že toto tvrdenie je príliš prehnané, no samotný stroj priniesol viacero riešení, ktoré dovtedy neboli vôbec, alebo neboli bežné. Za zmienku určite stojí karburátor zamaskovaný do bloku motora, klaksón umiestnený pod nádržou, predné svetlo, ktoré bolo prepojené s teleskopickou vidlicou či dokonca bowdeny ovládania schované do riadidiel a rámu.

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

To však ale nebolo ani zďaleka všetko. Hlavným dôvodom, prečo Jawa 250 predbehla vtedajšiu československú konkurenciu, bol fakt, že mala odpružené zadné koleso. Niektorí ľudia si možno myslia, že označenie Pérák sa vzťahuje práve k tomuto riešeniu. Nie je to tak.

Hrdina Pérák

Nakoľko samotný stroj vznikal v dobe, kedy panoval strach, ľudia potrebovali v niečo veriť. V tých časoch kolovala legenda o takzvanom Pérákovi, ktorý má sabotovať Nemcov. Išlo o hrdinskú postavu, ktorá mala na nohách pružiny, červené oči a dokázala skákať na veľké vzdialenosti. Mnohí ľudia k tomuto hrdinovi vzhliadali s myšlienkou krajších zajtrajškov. A presne to predstavovala aj samotná Jawa 250 Pérák.

Motocykel dokonca nemusel ani vzniknúť. V dobe útlaku nemeckej agresie dostali všetky pričlenené nemecké satelity rozkaz, aby všetku výrobu presmerovali na zbrane a muníciu. Mala tak urobiť aj Jawa. Našťastie, vtedy stál na jej čele Jaroslav Frei, ktorý naradenia ríše neposlúchol. Namiesto toho vývoj presmeroval na ilegálne chodníčky a pokračoval, dá sa povedať, za chrbtom vtedajšieho režimu. Materiál potrebný na výrobu dielcov pre Jawu 250 bol ukrytý na viacerých miestach v továrni a neskôr boli dokonca samotné prototypy tohto stroja rozobraté a ukryté v pivnici či dokonca zakopané pod zem.

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

Keďže samotný vývoj si vyžadoval aj testovanie, zamestnanci vtedajšej Jawy sa dokonale vynašli. Testovacie kusy nastriekali do farieb nemeckej armády ako tanková šedá či dokonca žltá a ako evidenčné čísla používali „vypožičané“ značky patriace Wemachtu (WH), Luftwaffe (WL) alebo dokonca samotným Schutzstafel (SS). K nim mali jednoduchý prístup, nakoľko Jawa v tom čase servisovala niektoré stroje nemeckej armády. Keďže s týmito značkami sa bežný vojak radšej doťahovať nechcel, nikto nemal odvahu ich zastaviť. Samotné testovanie dokonca prebiehalo tak, že na prototypoch rôznych kubatúr (100, 125, 175, 250 a 350 cm3) jazdili úradníci vtedajšej fabriky.

Koniec dobrý, všetko dobré

Koniec vojny a aj ríšskeho dohľadu priniesol pre Jawu zlaté roky. Už v roku 1946 bola oficiálne spustená výroba modelu Jawa 250 Pérák. Obrovské nadšenie vyvolal motocykel predovšetkým na parížskom autosalóne, kde dokonca zaujal aj zákazníkov z náročných trhov, ako boli Veľká Británia či USA. Skromných 6,6 kW (9 k) výkonu, 4-stuňová prevodovka a množstvo unikátnych riešení dokázali osloviť masy.

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

Celkovo sa ho predalo do roku 1954 až 160 tisíc kusov. Takto objemná produkcia bola v tej dobe v našich končinách nevídanou. Avšak najväčšou zaujímavosťou bolo, že Pérák neskončil len na našom území. Vyvážal sa až do 116 krajín po celom svete. Motorka z Týnca nad Sázavou sa predávala naprieč celým svetom a dodnes má fankluby v Ázii či dokonca v Južnej Amerike. V období medzi rokmi 1948 až 1958 sa dokonca predával Pérák aj s väčšou kubatúrou, 350 cm3, ktorý bol konštrukčne totožný s pôvodnou „dvestopäťdesiatkou“. Práve preto dostal aj rovnaké označenie.

Neskorším nástupcom Péráku sa stal ďalší legendárny výtvor Jawa, Kývačka. Oba motocykle sú dnes považované medzi zberateľmi za extrémne cenné a ich ceny sa neraz pohybujú v rádoch tisícok eur. Bohužiaľ, časom Jawa začala strácať dych a nový režim jej nijako extra nepomohol. Napriek tomu v roku 1987 vyrobili trojmiliónty kus motocyklu. Rok 1990 priniesol extrémny útlm výroby, ktorý pokračoval až do roku 1996, keď do firmy vstúpil strategický investor. Zaujímavosťou je, že motocykle tejto značky, vychádzajúce z konceptu Jawa 350 (Pérák s väčšou kubatúrou označovaný aj ako Ogar), sa v Českej republike predávali ešte v roku 2006. Po tomto roku však predaj u našich susedov ukončili emisné normy, no vo svete naďalej pokračoval.

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

Zaujímavosť

  • Jawa 250 Pérák sa po menovej reforme v roku 1953 predával za 12 000 Kčs. Avšak krátko na to prišlo zlacnenie, ktoré cenu stlačilo až na 8 500 Kčs. Podľa Štatistickej ročenky z toho istého roku bola priemerná mesačná mzda na úrovni 1 087 Kčs. Na starého Péráka teda po zlacnení stačilo priemernému zamestnancovi pracovať 8 mesiacov.
  • Dnes je situácia o trochu iná. Novodobý Pérák sa v základnom vyhotovení predáva za 6 990 €. Priemerná mesačná mzda zamestnanca pracujúceho v hospodárstve v 3. kvartáli minulého roku bola podľa Štatistického úradu SR 1 185 €. Na nového Péráka tak dnes stačí robiť len približne 6 mesiacov.

Odkaz na minulosť

Silný kult označenia Pérák pretrval až dodnes. To, čo kedysi potajme a s hrozbou najvyššieho trestu vytvoril tím okolo Jaroslava Freia, reprezentuje Pérák 21. storočia. Ide o štýlový bobber, ktorý odkazuje na svojho pradeda nielen menom, ale predovšetkým tvarmi. O jeho výrobu sa stará dcérska spoločnosť indickej firmy Mahindra, ktorá získala od Jawy licenciu na toto označenie. Prečo práve India? Jawa vyvážala svoje motorky aj do tejto ázijskej krajiny. Tam sa tešili obrovskej obľube a na mnohých miestach neustále jazdia.

Prišiel nečakane

Dalo by sa povedať, že začiatok novodobého a taktiež aj starého Péráka má čosi spoločné. O prvých rokoch toho pôvodného som písal už vyššie. Ten nový sa zjavil ako blesk z jasného neba. Indický výrobca totiž už vopred avizoval príchod Kývačky, no podľa slov importéra pre Slovensko, o príchode Péráka nikto netušil. Dizajnový kúsok aj napriek úvodnému šoku, ktorý spôsobil, priniesol so sebou kult osobnosti legendy.

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

Pokiaľ nejaký motocykel dostane označenie Pérák, musí si ho vedieť, minimálne v našich končinách, aj poriadne obhájiť. To sa indickému potomkovi bez pochýb podarilo. Už prvý pohľad na tento bobber jasne definuje jeho gény. Ani 76 rokov nič nezmenilo na pôvodnom tvare nádrže, charakteristickej pružine pod sedadlom, prednom svetle prepojenom s vidlicou či dokonca matici výfuku, ktorá aj na novinke odkazuje na svojho predchodcu.

Je moderné byť staromódny

Nostalgických detailov je tu toľko, že mnohých pamätníkov vráti nový Pérák do ich mladistvých čias, keď sa na ňom preháňali po ťažkých časoch a po prázdnych cestách minulého storočia. Napriek tomu, že oba motocykle majú veľa spoločného, sú to úplne iné stroje. Pravnuk sa dokázal spojiť s 21. storočím a práve preto je robustnejší, výkonnejší a modernejší. No čo je podstatné, na svoj pôvod nezanevrel. Jeho výkon 22 kW (30 k) je síce v dnešnom svete supervýkonných motocyklov úsmevný, no povedzme si pravdu. Péráka 21. storočia si nekúpi kandidát na darcovstvo orgánov, ale niekto, kto sa chce pri tom návale Japoncov, Talianov a Britov odlíšiť.

Jawa Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...

Aj keď má nový Pérák temné sfarbenie, dokáže strhnúť pozornosť. Prišiel totiž v tom najlepšom čase. Dnes, keď je moderné byť retro, prináša na trh poriadnu dávku minulosti. Vznikal za ľahších podmienok, ako jeho predloha, no napriek tomu má šancu dosiahnuť podobný úspech. Ak by však niekto namietal, že Pérák je len jeden, istým spôsobom by som mu dal za pravdu. Aj keď sa Jawa sympaticky snažila oživiť to najlepšie, čo kedy mala, Pérák zostane pre mnohých navždy len jeden.

JAWA Pérák ukazuje, že legendy neumierajú. Jej odkaz je dnes silnejší, ako kedykoľvek predtým...
Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.