Magazín

Enzo Ferrari a jeho úžasný životný príbeh

Adrenalín, dráma, tenzia, to všetko sa dnes spája s automobilmi značky Ferrari. Pokiaľ ide o jej zakladateľa Enza, už jeho narodenie v Modene bolo dramatické, keďže bola silná búrka a jeho otec nemohol nahlásiť narodenie syna na úrade. Urobil tak až o dva dni neskôr, čo je dôvod, prečo je ako dátum narodenia zapísaný až 20. február 1898. Tento kuriózny „detail“ zohral svoju úlohu aj pri Enzovom odchode zo sveta, o ktorom sa dočítate neskôr.

Sen o pretekoch splnila smrteľná chrípka

Keď mal Enzo desať rokov, videl Felica Nazzara vyhrať okruh v Bologni, čo ho priviedlo k túžbe stať sa automobilovým pretekárom. Cesta k automobilom v tej dobe ale nebola tak jednoduchá, Enzo prežíval mladosť počas prvej svetovej vojny, slúžil v talianskej armáde. Jeho otec a starší brat Alfredo práve v tom čase zomreli na epidémiu chrípky, ktorou sa neskôr nakazil aj on sám, čo sa napokon stalo dôvodom na jeho vystúpenie z armády. Zachránila táto bežne smrteľná chrípka Enzovi život? Je to veľmi pravdepodobné, nemožno však tvrdiť, že by si Enzo tento dar vážil a ďalší život si dával pozor. Skôr naopak.

Enzova rodina pracovala v tesárskom priemysle, ale keď podnik skrachoval, začal si mladý Ferrari hľadať prácu v automobilovom priemysle. Sen stať sa pretekárom bol stále príliš silný na to, aby sa ho vzdal. Najprv sa uchádzal o dobrovoľnícku prácu v spoločnosti FIAT, ale neúspešne. Neskôr sa k nej síce svojím spôsobom vrátil, ale ako mladý muž si nakoniec si našiel prácu u milánskeho výrobcu áut v C.M.N. (Construzioni Meccaniche Nazionali), kde bol testovacím šoférom. Neskôr ho povýšili na pretekára a prvýkrát debutoval na pretekoch Parma-Poggio di Berceto, kde skončil štvrtý. Na súťažnú premiéru to nebolo vôbec zlé.

Prelom v jeho pretekárskej kariére prišiel v roku 1920, kedy sa pridal do tímu Alfa Romeo ako jazdec a čakalo ho úspešné razenie k čoraz prestížnejším pretekom.

Enzo Ferrari - Wheel of a racing car.jpg
By Unknown - Originally transfered from it.wikipedia, Public Domain, Link

Smrť mení všetko

Ani chlapčenské sny pretrvávajúce do dospelosti však nie sú tak silné, aby prekonali čokoľvek. V roku 1925 bol Enzo Ferrari natoľko šokovaný smrťou Antonia Ascariho na Alfa Romeo P2 , že už nedokázal pretekať naplno a po narodení prvého syna Alfreda sa rozhodol odísť do pretekárskeho dôchodku.

Incidente fatale Antonio Ascari.png
Vrak Alfa Romeo P2, v ktorom zomrel pretekár Antonio Ascari v roku 1925
Autor: neznámýneznámý, Volné dílo, Odkaz

Svoju pozornosť presmeroval na manažment a vývoj firmy Alfa race cars a začal budovať tím nových pretekárov. Tímu sa veľmi darilo najmä vďaka vynikajúcim autám ako Alfa Romeo P3 a vďaka nadaným pretekárom, akým bol Nuvolari.

V roku 1933 sa Alfa Romeo kvôli finančným problémom rozhodla ďalej nepodporovať pretekársky tím Ferrariho a ten napriek mnohým úspechom na pretekárskom poli nedokázal nájsť sponzora. Ferrari svoj tím napokon rozpustil a vrátil sa do pretekárskeho tímu Alfy s názvom Alfa Corse.

Piloti Alfa Romeo 2.JPG
Rok 1933, zľava Enzo Ferrari, tretí Prospero Gianferrari (šéf Alfa Romeo), štvrtý Tazio Nuvolari a šiesty Achille Varzi.
By Prospero Gianferrari Archive owned by his son Vincenzo, Public Domain, Link

V tomto štádiu kariéry bol už Enzo skúsený, mal na veci vlastný názor a svoje videnie budúcnosti. Po viacerých nezhodách s vedením firmy sa preto rozhodol odísť a založiť vlastnú spoločnosť s názvom Auto-Avio Construzioni, ktorá dodávala súčiastky iným pretekárskym tímom.

Napriek zmluvnému zákazu vyrábať počas prvých štyroch rokoch autá Ferrari zákaz porušil a vyrobil dve vozidlá pre Alberta Ascariho a Lotaria Rangoniho. Tu nachádzame počiatky výroby športových automobilov, ktoré dnes pozná doslova celý svet a asi by ste nenašli dospelého človeka, ktorý o talianskom Ferrari nepočul.

Maranello je kult, ale aj z núdze cnosť

Rovnako ako mnohí úspešní podnikatelia, aj Ferrari mal svojich neprajníkov. Tí jeho boli ale odhodlanejší a dokonca mu zničili továreň. Preto bol nútený sa presťahovať do Maranella, kde sa rozhodol prvýkrát vyrábať autá nesúce jeho vlastné priezvisko a v roku 1947 založil firmu s názvom Ferrari S.p.A.

Po vytvorení nového pretekárskeho tímu sa odhodlal prekonať dominujúce Alfa Romeo, čo sa mu napokon aj podarilo. Míľnik nastal v roku 1950, kedy sa jeho firma zapojila do nového svetového šampionátu Formula 1 a stala sa tak jedinou firmou, ktorá sa zúčastňuje pretekov Formule 1 od ich založenia až dodnes.

A teraz prichádza to najpostatnejšie, čo určilo celý budúci vývoj spoločnosti: aby firma dokázala financovať preteky, Ferrari sa rozhodol predávať športové autá.

Obvinenie zo zabitia a návrat k FIATu

Po mnohých pretekárskych úspechoch prišla 12. mája 1957 obrovská tragédia. Čoraz vyššia rýchlosť áut, zlé cesty a neexistujúca ochrana divákov sa stali osudnými pre pretekára Alfonsa de Portago, jeho spolujazdca Edmunda Nelsona a deväť divákov, z ktorých bolo päť detí. Na okruhu Mille Miglia v rýchlosti 250 km/h zlyhala de Portagovi pneumatika a narazil do davu divákov. Enzo Ferrari spolu s výrobcom pneumatík čelili obvineniu zo zabitia, avšak v roku 1961 boli obvinení zbavení.

Memorial MM.jpg
Pamätník obetí nehody pretekov Mille Miglia 1957 v mestečku Cavriana
By Gissier - Own work, Public Domain, Link

Po tom, ako sa sprísnili nároky na bezpečnosť a emisie, začali vo firme finančné problémy a tie Ferrariho prinútili spojiť sa s inou značkou. Aj napriek vyjednávaniu s Fordom sa napokon firma spojila s FIATom, pričom Ferrarimu zostala absolútna kontrola nad pretekárskou činnosťou. Uzatvoril sa tak kruh, ktorý Enzo začal kresliť ešte v mladosti, keď sa uchádzal o prácu vo FIATe a odmietli ho. Teraz mu FIAT zaplatil za celú značku.

Scuderia Ferrari - Monza, 1953 - Enzo Ferrari & Mike Hawthorn.jpg
Enzo Ferrari (v strede) v boxoch Monzy v roku 1953, vpravo je Mike Hawthorn
By Ronald Startup - Gianluca Gasparini (September 3, 2016). "Quando Ferrari andava in gita". SportWeek (33 [797]): 60. Milan, Italy: La Gazzetta dello Sport., Public Domain, Link

Odvrátená tvár Enza Ferrariho

Enzo Ferrari sa vyznačoval svojím autoritatívnym štýlom vedenia. Známa je tiež jeho taktika vyprovokovať jazdcov k tomu, aby medzi sebou súperili aj v rámci tímu. Vytváraním psychologického nátlaku na jazdcov v nich podporoval rivalitu a veril, že práve ona je cestou k úspechu. Od jazdcov očakával. že pôjdu za hranice svojich možností a využijú maximum svojich schopností, čo znamenalo, že sa nebudú báť rizika. V skutočnosti boli riziká tej doby priveľké a nenechali na seba dlho čakať.

V 50. a 60. rokoch minulého storočia aj v dôsledku prehnaného riskovania zahynulo až sedem jazdcov tímu Ferrari! Po úmrtí dvoch jazdcov, s ktorými mal Ferrari blízky vzťah, sa od svojich jazdcov skôr dištancoval a nevytváral si s nimi žiaden vzťah.

Boli to hrdinovia pokroku alebo obete šikanovia a taktizovania bohatého podnikateľa, ktorý sa z pretekárskeho života začal pred rokmi sťahovať práve pre obavy z vlastnej smrti?

Ferrari tiež zastával názor, že úspech patrí rovnako jazdcovi ako aj autu, ktoré ho k víťazstvu priviedlo. Jeho dlhodobý priateľ Carlo Benzi povedal, ako v jeho prítomnosti Ferrari dokonca tvrdil, že autá boli dôvodom akéhokoľvek úspechu tímu Ferrari. Pretekár mal teda podľa Ferrariho zohrávať až vedľajšiu úlohu.

Enzo Ferrari - Monza, 1967.jpg
Enzo Ferrari v roku 1967 na Italian Grand Prix
By Rainer W. Schlegelmilch - Gianluca Gasparini (September 3, 2016). "Quando Ferrari andava in gita". SportWeek (33 [797]): 61. Milan, Italy: La Gazzetta dello Sport., Public Domain, Link

Dva dni po narodení, dva dni po smrti

S pribúdajúcim vekom sa Ferrari čoraz menej vzďaľoval od svojej továrne v Modene a zúčastňoval sa výhradne pretekov na talianskych okruhoch.

Ferrari nerád poskytoval rozhovory médiám, žil skôr utiahnutý život v blízkosti svojich továrni v Modene a v Maranelle. S manželkou mali jedného syna, ktorého nazval Alfred po svojom otcovi a bratovi, ten však trpel muskulárnou dystrofiou a v mladom veku zomrel. Druhého syna Piera mal s milenkou. Keďže rozvod bol v tom čase v Taliansku ilegálny, až do smrti oficiálnej manželky mu otcovstvo Piera nemohlo byť priznané. V súčasnosti je Piero viceprezidentom spoločnosti Ferrari s 10-percentným podielom.

Ferrari získal počas svojho života množstvo ocenení, ku ktorým sa po jeho smrti pridalo aj uvedenie do Medzinárodnej motoristickej siene slávy v roku 1994 a v roku 2000 bol uvedený do Automobilovej siene slávy.

Ferrari F40 (1987)
Ferrari F40 (1987)

Enzo Ferrar zomrel ako 90-ročný 14. augusta 1988 v Maranelle, avšak k zverejneniu informácie o úmrtí prišlo až o dva dni neskôr ako spomienka na oneskorené ohlásenie jeho narodenia. Krátko pred smrťou bolo predstavené jedno z najlepších vozidiel svojej doby, Ferrari F40, ktoré sa považuje za symbol Enzovho úspechu. V roku 2002 bolo uvedené do predaja prvé auto nesúce názov Ferrari Enzo.

Enzo Ferrari
Ferrari Enzo (2002)