Azbest v brzdách: 300-tisíc ľudí bolo v kontakte s nebezpečnou látkou
Aj keď mali brzdy predovšetkým zastaviť auto a zachrániť posádku pred nehodou, desaťročia obsahovali azbest ako materiál, o ktorom už dnes vieme, že môže spôsobovať smrteľné ochorenia. Najväčšiemu riziku neboli vystavení vodiči. Týkalo sa podľa expertov 300-tisíc ľudí, ktorí tieto autá na dennej báze opravovali.
Keď mechanik v minulosti demontoval bubnovú brzdu, mohol vo vnútri nájsť vrstvu jemného prachu. Dnes by sa s podobným materiálom zaobchádzalo vyslovene opatrne. Kedysi sa však stávalo, že ho pracovník iba vyfúkol stlačeným vzduchom. Do priestoru dielne sa tak dostal oblak prachu, ktorý mohol obsahovať azbestové vlákna.
Tento materiál, o ktorom počujeme hlavne v súvislosti so staršími budovami, bol celé desaťročia súčasťou automobilového priemyslu. Výrobcovia ho využívali najmä v trecích materiáloch brzdových obložení a spojok. Mal na to vlastnosti, ktoré boli z technického hľadiska takmer ideálne.
Materiál, ktorý výborne znášal vysoké teploty
Brzdenie premieňa pohybovú energiu auta na teplo a trecie komponenty tak musia zvládnuť extrémne podmienky. Azbest bol odolný proti vysokým teplotám, mal vhodné trecie vlastnosti a dal sa kombinovať s ďalšími materiálmi.
Rozsah jeho využívania dobre ukazujú historické údaje zo západného Nemecka. Štúdia publikovaná v roku 1986 uvádzala, že sa tam na výrobu trecích materiálov spotrebovalo približne 10-tisíc ton chryzotilu ročne. Potenciálnemu kontaktu s rizikovým prachom pri opravách bŕzd mohlo byť vystavených približne 300-tisíc mechanikov.
Problémom nebola iba samotná existencia nebezpečného materiálu v brzdovom obložení. Rozhodovalo aj to, čo mechanik s brzdou urobil po jej otvorení.
Najhoršie bolo vyfúknuť prach vzduchom
Staré pracovné postupy by v súčasnosti už nikto nepoužíval. Jedným zo spôsobov čistenia bolo použitie stlačeného vzduchu. Americký NIOSH pri meraniach zistil, že pri takomto postupe mohli krátkodobé koncentrácie dosahovať až 15 vlákien na kubický centimeter vzduchu. Stlačený vzduch totiž usadený materiál rozvíril v okolí mechanika.
Rizikové mohlo byť aj brúsenie brzdových obložení pri ich prispôsobovaní. Historické záznamy upozorňovali tiež na prach usadený na podlahe dielne, ktorý sa mohol opätovne dostať do vzduchu pri zametaní.
Postupne sa začali presadzovať bezpečnejšie metódy. Namiesto vyfukovania sa používali systémy zachytávajúce prach, mokré čistenie či vhodné vysávače. Merania ukázali, že zavedenie opatrení dokázalo mechanikov ochrániť.
Spôsobuje rakovinu, u mechanikov je však dôležitý detail
Nebezpečenstvo azbestu ako takého dnes nie je predmetom pochybností. Vdýchnuté mikroskopické vlákna môžu zostať v organizme desaťročia a expozícia azbestu súvisí okrem iného s rakovinou pľúc a mezoteliómom. Ide o zriedkavú a agresívnu formu rakoviny, ktorá vzniká v mezoteliu, teda tenkej výstelke pokrývajúcej vnútorné orgány.
Bolo by však nepresné tvrdiť, že uvedené brzdy preukázateľne spôsobili tisíce prípadov rakoviny medzi automechanikmi. Z tohto hľadiska je príbeh komplikovanejší.
Existujú zdokumentované prípady mezoteliómu u ľudí pracujúcich s automobilovými brzdami a niektoré výskumy upozorňovali na merateľnú expozíciu. Veľká metaanalýza epidemiologických štúdií zverejnená v databázi PubMed však nezistila štatisticky významné zvýšenie výskytu mezoteliómu medzi mechanikmi ani pracovníkmi, ktorí opravovali brzdy.
To nemení nič na skutočnosti, že pracovníci manipulovali s látkou, ktorú považujeme za karcinogénnu. Často tak robili spôsobmi, ktoré dokázali azbestové vlákna dostať do vzduchu a tie mohli negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav.
V Európskej únii prišiel zákaz
Jednotlivé európske krajiny začali azbest obmedzovať v rôznych obdobiach, takže z trhu nezmizol zo dňa na deň. Na úrovni Európskej únie sa zákaz postupne zjednotil a od roku 2005 už platil zákaz uvádzania azbestových vlákien a výrobkov s ich obsahom na trh a ich používania s úzko vymedzenými výnimkami. Slovensko sa stalo členom únie tesne predtým (1. mája 2004).
Súčasné európske pravidlá zakazujú všetkých šesť regulovaných typov azbestu. Automobilový priemysel musel prejsť na alternatívne trecie materiály. Moderné brzdové doštičky využívajú rôzne zmesi kovových, minerálnych, keramických a organických materiálov podľa konkrétneho typu.
Staré autá nám však pripomínajú obdobie, keď sa na azbest pozeralo úplne inak a mnohí o ňom nevedia, alebo naň zabudli. Materiál, ktorý mal vďaka odolnosti proti teplu pomáhať autám bezpečne zastaviť, zároveň vytváral pracovné riziko pre ľudí, ktorí tieto brzdy rozoberali.
Čo je najväčší paradox? To, čo bolo celé desaťročia považované za jednu z výhod brzdového obloženia, by sa do nového auta v Európskej únii dostalo maximálne tak veľkým omylom.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
