8 áut, ktoré mali byť revolúciou, no skončili ako totálna katastrofa. Toto sú najväčšie prepadáky európskeho automobilizmu
Nie každý odvážny nápad sa stretne s úspechom, a to ani v dielňach najprestížnejších európskych značiek. Tieto autá, predávané alebo vyrábané v Európe, mali obrovské ambície, no z rôznych dôvodov – či už pre zlý odhad, kontroverzný dizajn alebo nespoľahlivú techniku – sa zapísali do histórie ako komerčné prepadáky.
Volkswagen Phaeton (2002)
Na papieri bol Phaeton technickým skvostom, ktorý chcel byť lepší ako Mercedes-Benz Triedy S. A to sa mu aj podarilo. Problém bol jediný, no zásadný – logo na kapote. Zákazníci v prémiovom segmente jednoducho neboli ochotní zaplatiť obrovskú sumu za „ľudové auto“. Napriek kvalite boli predaje v Európe veľmi nízke a model sa stal ukážkovým príkladom toho, ako môže imidž značky pochovať aj ten najlepší produkt.
Renault Avantime (2001)
Avantime bol jedným z najodvážnejších dizajnových experimentov v histórii. Renault sa pokúsil vytvoriť úplne novú kategóriu vozidla – luxusný „Coupéspace“, ktorý spájal priestor MPV s eleganciou kupé. Výsledok bol vizuálne ohromujúci, no komerčne nepochopený. Auto malo obrovské dvojkĺbové dvere pre ľahký prístup dozadu, ktoré však boli nepraktické v úzkych parkovacích miestach. Zákazníci nevedeli, kam Avantime zaradiť, a predalo sa ho len okolo 8 500 kusov, kým sa výroba po dvoch rokoch úplne zastavila.
DeLorean DMC-12 (1981)
Hoci sa DeLorean preslávil vďaka filmu Späť do budúcnosti, jeho korene sú európske. Vyrábal sa v Severnom Írsku. Kameňom úrazu bol slabý motor V6 a nízka kvalita spracovania. Projekt sa skončil finančnou katastrofou a medzinárodným škandálom. Je to európsky príbeh o veľkých snoch a ešte väčšom páde. Ale ako špeciálny kúsok do garáže by sme ním určite nepohrdli.
Alfa Romeo Arna (1984)
Toto auto je nechválene známym príkladom nepodarenej medzinárodnej spolupráce. Alfa Romeo sa spojila s Nissanom, aby vytvorili malý rodinný hatchback. Teória bola skvelá: taliansky dizajn a jazdné vlastnosti spojené s japonskou spoľahlivosťou. V praxi však urobili presný opak – vzali karosériu nudného Nissanu Cherry a namontovali do nej techniku Alfy. Výsledok nemal ani taliansky šarm, ani japonskú kvalitu. Pre Alfu to bola predajná katastrofa, ktorá poškodila jej povesť na roky dopredu.
Aston Martin Lagonda (1976)
V 70. rokoch sa britský Aston Martin ocitol vo finančných problémoch a odpoveďou bola Lagonda – ultra-luxusná a extrémne futuristická limuzína. Lagonda priniesla ako prvé sériové auto na svete digitálny prístrojový panel a dotykové ovládanie. Práve táto pokroková elektronika však bola extrémne nespoľahlivá a drahá na výrobu, čo z nej urobilo skôr zberateľskú kuriozitu než komerčný úspech.
Jaguar XJ220 (1992)
Britský superšport sa stal obeťou vlastných sľubov. Pôvodne bol predstavený ako koncept s motorom V12, no finálna verzia dostala menší motor V6. Táto zmena spolu s hospodárskou recesiou na začiatku 90. rokov spôsobila, že mnoho kupujúcich zrušilo svoje objednávky. Aj keď sa XJ220 na istý čas stalo najrýchlejším sériovým autom na svete, pre Jaguar to bol predajný neúspech.
Chrysler Crossfire (2003)
Produkt spojenia Daimler a Chrysler bol v podstate prvou generáciou Mercedesu SLK v americkom kabáte. Vyrábal sa dokonca v Nemecku. Problém bol v tom, že zákazníci uprednostňovali originál s hviezdou na kapote. Keď Mercedes uviedol na trh novú, lepšiu generáciu SLK, Crossfire s jeho zastaranou technikou a nepresvedčivou kvalitou interiéru pôsobil ešte béčkovejšie. V Európe sa nikdy výraznejšie nepresadil.
Yugo GV (1985)
Auto, ktoré sa stalo v Amerike terčom vtipov, bolo európskym produktom. Yugo, vyrábané v Juhoslávii, bolo založené na technike Fiatu a predávalo sa v mnohých európskych krajinách. Jeho najväčším problémom bola katastrofálna kvalita výroby a extrémna nespoľahlivosť, ktorá z neho urobila celosvetové synonymum pre naozaj zlé auto.
Páčil sa Vám článok? Prečítajte si tiež:
TOP 10 najkrajších áut všetkých čias podľa umelej inteligencie. Nájdete tam svojho favorita?
Aj známe značky majú problém: 10 áut, ktoré predajcovia nevedia predať
Mário
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
