Prvá dotyková GPS zaberala miesto v kufri a stála 61 eur na deň. Vláda polohu úmyselne skresľovala
Ak nám dnes nefunguje GPS v mobile, sme prirodzene nahnevaní. Pred 34 rokmi by ste však za funkčnú dotykovú navigáciu (dokonca s výstrahami pred zápchami!) ochotne zaplatili 29 dolárov na deň. Presne toľko si účtovala požičovňa Avis za špeciálny Oldsmobile Toronado. Ale americká armáda vtedy civilistom satelitný signál úmyselne skresľovala, a tak inžinieri museli do auta okrem počítača v kufri napchať aj magnetický kompas a snímače na kolesá.
Celoštátny test
Pioniersky GPS systém sa volal TravTek (skratka pre Travel Technology). Nevyvinula ho samotná automobilka, ale široké partnerstvo verejného a súkromného sektora, v ktorom spojili sily koncern General Motors, americký autoklub AAA, Federálna správa diaľnic, floridské ministerstvo dopravy a samotné mesto Orlando. General Motors vyrobilo stovku špeciálne upravených kupé Oldsmobile Toronado ročníka 1992, pričom 75 z nich zamierilo priamo do ponuky požičovne Avis na orlandskom letisku.
Zvyšných 25 vozidiel dostali miestni vodiči, ktorí denne najazdili vysoké porcie kilometrov. Reálny test prebiehal od marca 1992 do marca 1993 a podľa federálnych správ sa na ňom zúčastnilo viac než 4 000 dobrovoľných vodičov. Členovia autoklubu AAA platili za požičanie takto vybaveného auta 29 dolárov na deň (čo po zohľadnení inflácie zodpovedá dnešným cca 66 USD / 61 €) alebo 139 dolárov na týždeň. Samotné Toronado stálo v tom čase v základnej výbave 27 895 dolárov, a dnes by išlo o auto v hodnote cez 63-tisíc dolárov (cca 58 500 €).
Základom celého rozhrania bol palubný displej Visual Information Center, ktorý General Motors ponúkalo v Toronade už skôr, no až TravTek ho premenil na plnohodnotnú navigáciu. Dotyková obrazovka s uhlopriečkou približne šesť palcov ukazovala zjednodušenú mapu, po ktorej viedla purpurová trasa až k cieľu označenému bielou hviezdou, zatiaľ čo aktuálnu polohu auta znázorňovala šípka. Systém prepočítaval zostávajúcu vzdialenosť, odhadovaný čas dojazdu, dokázal sa vyhnúť spoplatneným úsekom a hlasový syntetizátor hlásil nadchádzajúce odbočky.
Museli obísť armádu
Určovanie polohy bolo na svoju dobu technickým unikátom, aj keď to vôbec nebolo jednoduché. V roku 1992 totiž americký satelitný systém GPS pod správou amerického letectva ešte nebol plne funkčný a bol dokončený až v roku 1995. Horšie ale bolo, že americká armáda mala v tom čase na civilnom signáli zapnutú funkciu Selective Availability, teda úmyselné skresľovanie polohy pre civilistov s odchýlkou 50 až 100 metrov. Pre navigáciu v meste to bolo teda nepoužiteľné, pretože auto by podľa satelitu išlo po vedľajšej ulici alebo v rieke.
Inžinieri z General Motors preto museli vymyslieť geniálny hybridný systém. TravTek síce chytal signál zo satelitov cez rozmernú anténu na veku kufra, no z viac než 70 percent bol závislý od takzvaného mŕtveho vyhodnocovania polohy, známeho ako Dead Reckoning. Snímače na kolesách merali presnú prejdenú vzdialenosť, magnetický kompas pod kapotou neustále monitoroval smer jazdy a počítač v kufri v reálnom čase porovnával tento fyzický pohyb s digitálnou mapou.
Nepresný satelitný signál používval len na občasnú korekciu. Samotný počítač bol v tom čase taký obrovský, že zaberal podstatnú časť batožinového priestoru. Cieľovú adresu vodič nevpisoval klávesnicou ani hlasom, ale vybral si ju z abecedného zoznamu vopred pripravených bodov záujmu v okolí Orlanda, pričom operačné územie pokrývalo oblasť približne 1 900 kilometrov štvorcových.
Živé spravodajstvo z ciest už v roku 1992
Najrevolučnejším prvkom TravTeku bolo to, čo dnes poznáme ako online dopravné spravodajstvo. Dopravná centrála v Orlande zbierala dáta z cestných kamier, inteligentných semaforov, hlásení o uzávierkach aj zo senzorov vo vozidlách záchrannej služby a vysielala ich priamo do áut. Na obrazovke GPS sa pri nehode objavila červená hviezdička, pri uzavretej ceste červený kruh a pri zápche žlté upozornenie, pričom stlačením jediného tlačidla si vodič mohol vyžiadať alternatívnu trasu.
Ak však vodič napriek pokynom odbočil zle, systém to nedokázal automaticky prepočítať počas jazdy tak, ako sme na to zvyknutí dnes. Vodič musel stlačiť tlačidlo novej trasy na volante alebo tlačidlo asistencie, ktoré ho prostredníctvom telefónu spojilo priamo s operátorom v centrále AAA, takže najbezpečnejším riešením bolo zastaviť a zadať cieľ znova. Podľa záverečnej federálnej štúdie napriek tomu ušetrili vodiči s TravTekom v priemere päť minút jazdy v porovnaní s tými, ktorí chodili po krajine s papierovou mapou. Stálo to za to? Akože, vyskúšať si niečo, čo nikto iný nemá, zrejme určite áno!
História sa opakuje
Federálne orgány vyhodnotili test ako obrovský technologický úspech, no TravTek sa v tejto podobe do sériovej výroby nedostal pre extrémnu finančnú a logistickú náročnosť, keďže každá stovka testovacích áut vyžadovala nepretržitú podporu živého dispečingu. General Motors sa však myšlienky nevzdalo a v roku 1995 predstavilo komerčný systém Guidestar ako príplatkovú výbavu pre modely Oldsmobile.
GPS systém stál od 2 000 dolárov (v dnešných cenách až 4 170 USD / 3 850 €) plus ďalších 300 až 400 dolárov za každú mapovú disketu, pokrýval 17 štátov, no už nepodporoval živé dopravné vysielanie. Požičovňa Avis si za auto s touto technológiou účtovala päť dolárov denne navyše, čo bol jeden z prvých prípadov predplatného za funkcie v aute v histórii.
Honda síce prišla v roku 1981 s inerciálnym systémom Electro Gyro-Cator, ale TravTek od General Motors je považovaný za vôbec prvú civilnú dotykovú navigáciu prepojenú so satelitmi a živou premávkou. Koncern General Motors, ktorý stál pri zrode automobilových navigácií, však dnes prekvapivo robí krok späť. Šéfka automobilky Mary Barra potvrdila, že firma postupne úplne odstráni Apple CarPlay a Android Auto zo svojich vozidiel.
Tento proces sa už začal pri novších elektromobiloch a do roku 2028 má platiť pre všetky nové modely vrátane spaľovacích, pričom namiesto zrkadlenia smartfónov nasadí vlastný zabudovaný operačný systém vyvinutý v spolupráci s Google a podporovaný asistentom Gemini. Za tri desaťročia sme sa posunuli od obrovského počítača v kufri cez samostatné navigácie na čelnom skle až po smartfón, ktorý robí všetko zadarmo, no automobilky sa dnes opäť pokúšajú prevziať kontrolu nad obrazovkami v autách a až čas ukáže, či používatelia tento návrat k uzatvoreným palubným systémom prijmú.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
