Zaradená jednotka alebo ručná brzda? Večnú dilemu konečne vysvetlili mechanici
Málokedy sa dve autoškolské poučky dostanú do takého priameho konfliktu ako táto. Jedni prísahajú, že auto sa má pri parkovaní nechať v prvom rýchlostnom stupni, druhí bez zaváhania vytiahnu ručnú brzdu a považujú to za jedinú správnu vec. Realita je taká, že obe skupiny majú v niečom pravdu a v niečom sa mýlia, a odpoveď na otázku, čo je vlastne správne, závisí od terénu, počasia a stavu konkrétneho auta.
Prvý rýchlostný stupeň: keď kompresia robí prácu za vás
Keď vypnete motor a necháte prevodovku v prvom rýchlostnom stupni (alebo v spiatočke, ak parkujete na kopci smerom dole), kompresia vo vnútri motora drží kolesá zablokované a bráni autu, aby sa pohlo. Znie to jednoducho a v mnohých prípadoch to aj funguje spoľahlivo.
Najväčšia výhoda tohto prístupu sa ukáže práve v mrazivých zimných dňoch. Pri starších autách s mechanickou ručnou brzdou totiž lanká aj brzdové čeľuste dokážu na mraze primrznúť. Ak vytiahnete ručnú brzdu počas poriadneho mrazu, môže sa stať, že ráno budú kolesá úplne zablokované a s autom jednoducho nepohnete, kým sa systém neroztopí.
Má to však aj svoju odvrátenú stránku, ktorú si väčšina vodičov neuvedomuje. Ak vás niekto počas parkovania jemne posunie iným autom, alebo do vás niekto narazí trochu silnejšie pri cúvaní, náraz sa prenesie priamo z kolies na prevodovku, kľukový hriadeľ a ozubený remeň alebo reťaz. V najhoršom prípade to môže spôsobiť preskočenie ozubenia a poriadne drahú škodu na motore. K tomu treba pripočítať aj riziko, že pri opätovnom naštartovaní zabudnete stlačiť spojku, a auto pred vami dostane nečakaný, nepríjemný impulz.
Ručná brzda: nezávislý systém, ale nie bez rizika
Ručná brzda pôsobí priamo na zadné kolesá a je úplne nezávislá od prevodovky aj motora. Keď ju potiahnete, celé zaťaženie zostáva presne tam, kde má byť, teda na brzdových doštičkách a kotúčoch, zatiaľ čo prevodovka aj motor sú úplne odľahčené. Pri novších autách je to zásadná výhoda.
Aj tu však existuje skrytý háčik. Autá s elektronickou parkovacou brzdou, ktorá sa ovláda tlačidlom namiesto klasickej páky, majú jeden slabý bod, ak sa batéria auta počas parkovania úplne vybije, brzda ostane zablokovaná a bez externého napájania alebo servisu s autom nepohnete. Pri starších mechanických systémoch zase hrozí, že do lanka ručnej brzdy počas zimy vnikne voda, ktorá tam následne primrzne.
Osobitnú pozornosť si zaslúži jedna rozšírená chyba pri automatických prevodovkách. Mnohí vodiči jednoducho preradia do polohy „P“ a vystúpia z auta. Na svahu je to vážna chyba, celú váhu auta v takom prípade drží iba malý kovový zúbok vnútri prevodovky. Správny postup je úplne iný, najprv zastavte a stlačte nožnú brzdu, potom potiahnite ručnú, uvoľnite nožnú brzdu tak, aby sa auto oprelo o ručnú, a až potom preraďte do polohy „P“.
Zlaté pravidlo skúsených mechanikov
Skúsení mechanici napokon ponúkajú pomerne jednoduché riešenie, ktoré sa dá zhrnúť do troch situácií podľa terénu.
Na rovnom teréne stačí použiť len jeden z týchto dvoch systémov, buď prvý rýchlostný stupeň, alebo ručnú brzdu, ak vonku nie je mráz. Zaťažovať oba systémy naraz tu nemá praktický zmysel. Na stúpaní alebo klesaní je situácia iná, tu sa oplatí vždy skombinovať prvý rýchlostný stupeň (alebo spiatočku) spolu s ručnou brzdou, pretože dva nezávislé bezpečnostné systémy sú vždy lepšie než jeden.
Posledný detail, na ktorý mechanici upozorňujú, sa týka smerovania predných kolies. Ak parkujete na stúpaní, natočte volant doľava tak, aby sa predné kolesá v prípade zlyhania bŕzd opreli o obrubník. Ak parkujete na klesaní, natočte ich naopak doprava, tiež smerom k obrubníku. Je to drobnosť, ktorá v momente, keď všetko ostatné zlyhá, môže rozhodnúť o tom, či auto ostane na mieste, alebo sa nekontrolovane rozíde po ulici.
Otázka, ktorý zo systémov je „ten správny“, je teda vlastne položená nesprávne. Nejde o súboj jedného proti druhému, ale o to, aby vodič vedel, kedy sa oplatí spoľahnúť sa na jeden systém a kedy je rozumnejšie skombinovať oba naraz.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
