Prečo jazdíme vpravo a volant máme naľavo? Za všetko môže jediný človek s komplexom
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo väčšina sveta šoféruje po pravej strane cesty, no v Londýne či Tokiu to majú presne naopak? Odpoveď nečakajte v auto priemysle. Tento príbeh sa začal písať tisíce rokov predtým, než svet uvidel prvé auto, a stoja za ním meče, konské biče, Napoleonov komplex aj geniálny ťah Henryho Forda.
Stredoveké korene na cestách
Rímski bojovníci
Všetko sa začalo pred tisíckami rokov. Najväčšiu sieť dláždených ciest naprieč Európou postavili starovekí Rimania. A keďže väčšina ľudí sú praváci, jazda vľavo mala jasnú logiku.
Pravák totiž nasadá na koňa zľava, aby mu pri prehodení nohy cez sedlo nezavadzala pošva meča na ľavom boku. Robiť to zo stredu cesty bolo nebezpečné, preto stáli na ľavej krajnici. Zároveň pri jazde po ľavej strane mala pravá ruka s mečom voľný priestor smerom k potenciálnemu útočníkovi v protismere. Vďaka Rímu sa tak vľavo jazdilo takmer 1 800 rokov.
Napoleonov truc a britská tvrdohlavosť
Prečo teda dnes väčšina Európy jazdí vpravo? Môže za to Napoleon Bonaparte. Keď dobýval Európu, zavádzal na dobytých územiach vlastné pravidlá, vrátane jazdy po pravej strane.
Iba jedna veľmoc sa mu nikdy nepodrobila – Veľká Británia. Aby Briti Napoleonovi ukázali vztýčený prst, v roku 1773 si oficiálne uzákonili pravidlo, že oni budú zásadne jazdiť vľavo. Keď neskôr zakladali svoje kolónie v Indii, Austrálii či Južnej Afrike, vzali tento zvyk so sebou. Francúzi zasa zaviedli jazdu vpravo vo svojich kolóniách, ako bol Vietnam či Maroko.
Je teda na mieste otázka, ako je možné, že najväčšia bývalá britská kolónia, USA, jazdí vpravo? Odpoveďou boli obrovské vzdialenosti. Američania potrebovali obrovské vozy ťahané štyrmi až šiestimi koňmi.
Kočiš nemal sedadlo na voze, ale sedel priamo na ľavom zadnom koňovi. Lebo ako pravák mohol pravou rukou pohodlnejšie šľahať bičom ostatné kone. A keďže sedel vľavo, potreboval míňať protiidúce koče po svojej ľavej ruke, aby presne videl odstup medzi kolesami. A tak vznikla americká jazda vpravo.
Nástup automobilov
Prvé americké autá mali paradoxne volant vpravo. Vodiči totiž potrebovali presne vidieť na okraj nespevnenej cesty, aby nespadli do priekopy, a zároveň vystupovali pohodlne priamo na chodník.
Všetko zmenil Henry Ford a jeho legendárny Model T. Keď predaje áut vyleteli do nebies a cesty sa zaplnili, dôležitejšie než krajnica sa stalo vyhnutie sa čelnej zrážke. Ford presunul volant doľava, aby mal vodič perfektný výhľad na protismer. Keďže sa z Modelu T predalo neuveriteľných 15 miliónov kusov, tento koncept museli okamžite prebrať aj ostatní výrobcovia.
Japonsko ale nebolo britskou kolóniou a Napoleon sa tam nikdy nedostal. Samurajovia však nosili meče na ľavom boku, preto bola pre nich chôdza vľavo prirodzená a vyhli sa tak tomu, aby do seba v úzkych uličkách narážali pošvami mečov.
Definitívnu bodku dalo 19. storočie a modernizácia. Keď Japonci stavali svoju prvú železničnú sieť, požiadali o pomoc britských inžinierov. Tí postavili koľaje pre jazdu vľavo a tento zvyk sa preniesol aj na cesty.
Historické zmeny zo dňa na deň
Nie všade bola premena plynulá. Švédsko si po stáročia držalo starý rímsky zvyk a jazdilo vľavo. Malo to však obrovský háčik, lebo až 90 % Švédov šoférovalo autá z dovozu, ktoré mali volant na ľavej strane. Výsledkom boli masívne čelné zrážky pri predbiehaní.
Dňa 3. septembra 1967 prišiel radikálny rez. O 4:50 ráno museli všetky autá na cestách úplne zastaviť, počkať 10 minút, pomaly prejsť na pravú stranu vozovky a o 5:00 pokračovať v jazde po novom. A bolo hotovo.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
