Automobilky v tichosti vyhodili dôležitú súčiastku pre štart motora. Do 3 sekúnd zbadáte rozdiel
Znie to kontroverzne, no dnešný štart motora je príliš jednoduchý. Stlačíte tlačidlo alebo len otočíte kľúčom a elektronika sa v drvivej väčšine prípadov do 3 sekúnd postará o zvyšok. Motor vám naskočí v mraze aj v horúčave bez toho, aby ste sa dotkli plynového pedála. Ešte pred pár desaťročiami však ranný štart auta vyzeral úplne inak. Centrálnu úlohu zohrával sytič.
Ak ste jazdili na legendárnej Škode 120, Favorite alebo Trabante, presne viete, o čom hovoríme. Pre generáciu Z je to neznámy pojem, no pre pamätníkov to bola neoddeliteľná súčasť šoférovania.
Motor potreboval pomôcť
Existencia sytiča bola spojená s karburátormi. V časoch pred masovým rozšírením priameho vstrekovania paliva bol karburátor jedinou súčiastkou, ktorá miešala benzín so vzduchom. Problém nastal, keď ste chceli vykonať štart motora za studena.
Pri nízkych teplotách sa benzín horšie odparuje a zráža sa na stenách studeného sacieho potrubia. Výsledkom je príliš chudobná zmes, ktorú sviečka nezapáli. Aby motor vôbec naskočil, potreboval dočasne zmeniť pomer síl a dostať do valcov viac paliva a menej vzduchu. O to sa staral sytič.
Ako to fungovalo pod kapotou?
Z pohľadu vodiča išlo o tiahlo alebo páčku, ktorú ste vytiahli smerom k sebe. Sytič fungoval v zásade ako pomocný karburátor. Vytiahnutie páčky uzavrelo prívod vzduchu, respektíve škrtiacu klapku vzduchu a otvorilo špeciálny kanálik pre palivo. Do motora začala prúdiť zmes s vysokým podielom benzínu.
Vďaka manuálnej regulácii plnil vodič dôležitú úlohu, ktorá ovplyvňovala celý štart motora. Musel totiž odhadnúť, o koľko páčku ideálne vytiahnuť. Ak ste ju vytiahli málo, motor zakašľal. Ak ste ju vytiahli príliš, auto dymilo ako stará lokomotíva a riskovali ste, že to preženiete až tak, že benzín zaplaví zapaľovacie sviečky a už nenaštartujete vôbec.
Neskôr sa objavili automatické sytiče, ktoré poznáme napríklad z neskorších verzií Favoritov. Tie využívali bimetalovú pružinu reagujúcu na teplo motorovej kvapaliny. Tie však boli často náladové a mnohí motoristi na ne dodnes nespomínajú v dobrom.
Čo auto, to iný prístup pre štart motora
Oficiálna príručka k starým Škodovkám hovorila, že studený štart sa má robiť s plným sytičom a bez pridania plynu. Plynový pedál mal zostať nedotknutý, pretože samotný sytič dodával maximum paliva. Na sídliskách to však často vyzeralo inak. Jednotlivé autá mali za komunizmu svoj vlastný recept na štart.
Niekto musel najskôr zopárkrát šliapnuť na pedál, aby mechanická pumpa dodala trochu benzínu priamo do motora a ten zvládol následne naskočiť. Iní motoristi zasa držali sytič len na polovicu a pri štartovaní jemne zatláčali plyn.
Keď už sa podaril štart motora, následne bolo dôležité sytič postupne zasúvať. Ak ste ho nechali vytiahnutý príliš dlho, motor sa trápil vo vysokých otáčkach a spotreba paliva prudko rástla.
Sytič zmizol z moderných áut
Dnešné autá sytič nemajú. Automobilky ho z vozidiel vyhodili, pretože ho nahradila riadiaca jednotka a vstrekovanie, vysvetlil portál Jalopnik. Senzory teploty motora a nasávaného vzduchu rýchlo vyhodnotia situáciu a vstrekovače presne nadávkujú potrebné množstvo paliva. Je to efektívnejšie, ekologickejšie a pre vodiča určite pohodlnejšie.
Sytič spôsoboval u šoférov hnev, keď sa im štart motora v zime nedarilo uskutočniť podľa predstáv. Zároveň však platilo, že motoristi vtedy museli rozumieť mechanike pod kapotou viac ako dnes. Väčšina mladých vodičov by dnes vôbec nevedela, ako ovládať takú súčiastku, ako je sytič.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
