Ďalšia povinná výbava na obzore: Vaše vlastné auto vám možno čoskoro zakáže otvoriť dvere
Európska diskusia o bezpečnosti cyklistov sa opäť dostáva do fázy, keď technológia supluje to, čo by za ideálnych okolností mala riešiť pozornosť a zdravý rozum. Najnovším príkladom je nemecký návrh zaviesť povinné takzvané bezpečnostné dvere pre cyklistov. Ide o systém, ktorý má vodičom zabrániť otvoriť dvere auta v momente, keď sa popri vozidle blíži cyklista. Inými slovami, ak si vodič alebo spolujazdec nedá pozor, auto to urobí za neho.
Na papieri ide o elegantné riešenie. V praxi však ide o ďalší krok smerom k svetu, v ktorom každý účastník premávky očakáva, že jeho bezpečnosť zabezpečí niekto iný. Auto. Senzor. Algoritmus. Regulátor v Bruseli. Nemecko pritom návrh neprezentuje ako pohodlný doplnok, ale ako potenciálne povinnú výbavu všetkých nových áut v Európskej únii.
Impulz prišiel od Nemeckej cyklistickej asociácie ADFC, ktorá poukazuje na stovky nehôd ročne spôsobených otvorenými dverami zaparkovaných áut. Len v Berlíne ich bolo v roku 2024 viac než štyristo. Čísla sú nepochybne nepríjemné, no zároveň opisujú situáciu, ktorá je v mestách stará ako samotné parkovanie pri chodníku. Auto zastaví, dvere sa otvoria, cyklista práve prechádza.
V ideálnom svete by vodič pred otvorením dverí pozrel do spätného zrkadla. Cyklista by počítal s tým, že dvere sa môžu otvoriť. Každý by sa správal s vedomím, že mestská premávka je spoločný priestor, nie osobné ihrisko. Realita však zjavne ukazuje, že ide o príliš vysoké nároky.
Bezpečnostné dvere pre cyklistov fungujú jednoducho. Auto sleduje priestor vedľa seba a ak vyhodnotí riziko, upozorní posádku alebo dvere na chvíľu zablokuje. Technológia už dnes existuje, len nie je rozšírená. Dôvodom je, že stojí peniaze a väčšina vodičov ju nepotrebuje, kým nezažije problém.
Zavedením povinnosti by sa však situácia zmenila. Každé nové auto by bolo o niečo drahšie, o niečo komplikovanejšie a ďalšia zodpovednosť by sa presunula z človeka na stroj. Vodič by sa mohol spoliehať na to, že ak niečo prehliadne, systém ho zachráni. Cyklista by mohol predpokladať, že dvere sa jednoducho neotvoria. A ak sa predsa len otvoria, niekto bude vinný. Ideálne výrobca.
Zaujímavé je, že samotná ADFC upozorňuje, že technológia nie je všeliekom. To však v politickej diskusii často zaniká. Povinná výbava znie lepšie než povinná pozornosť. Zákon sa presadzuje ľahšie než kultúrna zmena.
V krajinách ako Holandsko či Dánsko, kde cyklisti a vodiči fungujú v relatívnej rovnováhe, by bezpečnostné dvere pôsobili skôr ako doplnok. V krajinách ako Taliansko by však mohli slúžiť ako náplasť na oveľa hlbší problém. Mestá prispôsobené autám, cyklisti vytláčaní na okraj a očakávanie, že technológia vyrieši konflikt, ktorý vzniká každý deň v rovnakých podmienkach.
Z pohľadu automobilového priemyslu ide o ďalší povinný prvok do zoznamu, ktorý sa každým rokom rozrastá. Asistenti rýchlosti, núdzové brzdenie, monitorovanie pozornosti vodiča a teraz aj kontrola dverí. Auto sa postupne mení na strážcu vlastnej posádky aj okolia. Otázkou je, kde sa tento proces zastaví.
Ak by totiž každý účastník premávky niesol plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, mnoho z týchto systémov by jednoducho nebolo potrebných. Vodič by otvoril dvere až po kontrole okolia, cyklista by jazdil s odstupom, chodec by nepočítal s tým, že ho auto automaticky uvidí. Lenže takýto prístup sa v moderných mestách považuje za nepraktický a príliš idealistický.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
