Koniec zelenej, na semafore bude biela! Ale… kto vôbec potrebuje nové semafory?!
Zdá sa, že Američania opäť raz našli riešenie na problém, ktorý možno ani neexistuje. Tentoraz ide o semafory. Tri známe svetlá už fungujú viac než sto rokov, bez nutnosti aktualizácií, softvérových záplat či Wi-Fi signálu. No vedci zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne si povedali, že by to predsa len chcelo zmenu. Navrhli štvrté svetlo – biele.
Nejde o módny doplnok ani o ekologickejšiu farbu, ale o nový signál pre autonómne vozidlá. Tie by si podľa predstavy výskumníkov mali navzájom odovzdávať informácie a koordinovať prejazd križovatkou rýchlejšie a efektívnejšie než tradičné semafory riadené človekom. Biely signál by vraj mal znamenať: „Ľudia, neriešte to, nechajte rozhodovanie na autá.“
Lenže tu prichádza prvý problém – autonómne autá zatiaľ nevedia komunikovať medzi sebou poriadne ani v ideálnych podmienkach, nieto ešte v reálnej premávke, kde signál vypadne vždy v tej najnevhodnejšej chvíli.
Myšlienka, ktorá možno predbieha dobu
Podľa štúdie publikovanej v IEEE Transactions on Intelligent Transportation Systems by sa „biele svetlo“ rozsvietilo iba vtedy, keď by väčšina áut v okolí bola autonómna. To sa zatiaľ deje iba v testovacích mestách v USA, kde jazdia flotily prototypov so senzormi, ktoré stoja viac ako celé parkovisko ojazdených hatchbackov. Cieľ je ambiciózny, a to znížiť počet zastávok, zvýšiť plynulosť premávky a ušetriť energiu.
Na papieri to vyzerá krásne. No otázka znie – koľko vodičov sa naozaj stretne s križovatkou plnou autonómnych áut? A kedy? V praxi by to mohlo vyzerať tak, že autonómne vozidlá si medzi sebou pošlú digitálne „dohody“ o tom, kto pôjde prvý, zatiaľ čo vodiči klasických áut by mali jednoducho sledovať auto pred sebou. Ak ide – ideme, ak stojí – stojíme. Tak trochu ako režim slepej dôvery.
Problém je, že ak by vypadol signál, celá táto elegantná súhra by sa zmenila na chaos. A verte, že výpadky komunikácie medzi vozidlami nie sú vymyslený scenár – stačí tunel, hustý dážď alebo zlá aktualizácia softvéru.
Treba uznať, že Američania sa nikdy nebáli veľkých nápadov. V minulosti vďaka tomu prišli na svet niektoré geniálne vynálezy – ale aj množstvo konceptov, ktoré skončili v laboratóriách. Tento návrh je presne z tej kategórie, ktorá vyvoláva otázku: Prečo meniť niečo, čo funguje?
Výskumný tím tvrdí, že zavedenie bieleho svetla by bolo možné postupne a lacno – vraj by stačilo niekoľko úprav existujúcich semaforov. Lenže história dopravných inovácií nás učí, že „lacno“ a „rýchlo“ sú v tejto oblasti veľmi relatívne pojmy. Skúste si predstaviť, že by každé mesto muselo testovať nový režim, koordinovať ho s dopravnými centrálami a zároveň vzdelávať vodičov, čo vlastne biele svetlo znamená. V krajine, kde má každá štátna agentúra iné pravidlá, to znie skôr ako logistická nočná mora než revolúcia v doprave.
Teória verzus realita
Autori projektu tvrdia, že ak by bolo aspoň 10 % áut autonómnych, znížilo by sa zdržanie na križovatkách o tri percentá. Pri 30 % by to bolo viac ako desať percent. Znie to presne ako tie PowerPoint grafy z prezentácií, ktoré investori radi počúvajú. Ale realita premávky je iná. Križovatka nie je sterilné prostredie – sú tam cyklisti, chodci, nervózni vodiči, ktorí sa ponáhľajú, aj tí, čo majú reflex pomalší ako internetové pripojenie na Pezinskej Babe. K tomu si pridajme fakt, že autonómne autá stále zápasia s jednoduchými situáciami – ako sú zle viditeľné pruhy, neočakávané manévre ostatných vodičov či pohyb detí na prechode. A my im chceme dať právomoc riadiť celé križovatky?
Zdravý skepticizmus naznačuje, že za podobnými iniciatívami býva často aj iný motív než len bezpečnosť. Štúdia bola financovaná vládnymi zdrojmi a akademickými fondmi – teda peniazmi daňových poplatníkov. Nie je tajomstvom, že v Spojených štátoch má „výskum budúcnosti mobility“ momentálne skvelé PR a nemalé rozpočty. Niežeby myšlienka inteligentnej koordinácie dopravy bola zlá. Lenže, kým sa autonómne autá nenaučia spoľahlivo reagovať na reálny svet, zavádzanie bieleho svetla by bolo asi ako stavať diaľnicu pre lietajúce autá – fascinujúce, ale zatiaľ úplne mimo reality.
Niektoré veci jednoducho netreba prepisovať. Semafory v dnešnej podobe zvládajú riadiť dopravu už desaťročia, a to v mestách, ktoré sa od seba líšia kultúrou, hustotou premávky aj disciplínou vodičov.
Červená, žltá, zelená – to je jednoduchý jazyk, ktorému rozumejú všetci. A kým budú po cestách jazdiť ľudia, ktorí majú zlý deň, nestíhajú alebo si len nevšimli, že im bliká kontrolka, žiadny algoritmus ich dokonale nenahradí.
Koncept „bielej fázy“ je preto možno zaujímavý ako experiment, ale nie ako revolúcia. Je to pekný príklad americkej technokratickej odvahy a zároveň ukážka, že niekedy sa inovácie ženú vpred rýchlejšie než samotná realita. Kým sa autonómne autá naučia jazdiť spoľahlivo aj bez dokonalého signálu, možno by sme mali ostať pri troch farbách. Tie zatiaľ fungujú. A hlavne nepotrebujú aktualizáciu softvéru každé tri mesiace.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
