Kto je najväčším problémom v premávke? Odpoveď vás prekvapí
Vonku je pekne a tak vyrazíme – niekto behať, iný na bicykel, ďalší so psom či kočíkom, a samozrejme, sadáme aj do áut. Mestá, dediny, hrádze či lesné cesty sa zrazu zmenia na jeden veľký mix premávky. Každý má svoj cieľ, ale predstavy o tom, ako by mal ten druhý fungovať, sú úplne rozdielne. Výsledok? Konflikty, občas aj úrazy. Chodci frflú na cyklistov, cyklisti na chodcov, vodiči na všetkých. A pritom málokto má pocit, že chyba je práve na jeho strane. Lenže premávka nie je o tom, kto vyhrá súboj ega. Funguje len vtedy, keď každý trochu uberie zo svojho pohodlia a začne brať ohľad aj na ostatných.
Chodci: „Ja len idem pešo, tak čo riešiš?“
Veľa ľudí má pocit, že keď idú po svojich, tak vlastne ani nie sú účastníkmi premávky. Nepotrebujú vodičák, tak čo by ich mali zaujímať nejaké pravidlá. Lenže zákon hovorí jasne – chodec je účastník cestnej premávky a vzťahujú sa naňho určité povinnosti. Realita je však iná: mnohí kráčajú bez toho, aby sa obzreli, idú po nesprávnej strane, zaberú celú šírku chodníka a ignorujú okolie. Slúchadlá v ušiach, oči na mobile. A keď do takého davu narazí cyklista, či dokonca auto, problém je na svete. Zákon je pritom jednoduchý – v obci sa chodí vpravo, mimo obce po ľavej strane cesty, aby ste videli protiidúce auto. Skupina by mala ísť za sebou, nie vedľa seba. A zebra? To nie je kúzelný koberec, ktorý vám automaticky zabezpečí prednosť. Najprv treba očný kontakt s vodičom, až potom prvý krok. A áno – reflexné pásky nie sú trápna ozdoba, ale maličkosť, ktorá môže zachrániť život.
Cyklisti: Rýchlejší než chodec, zraniteľnejší než vodič
Cyklisti sú zvláštny medzistupeň. Nie sú takí bezbranní ako chodec, ale ani zďaleka nie tak chránení ako vodiči. Problém je, že často jazdia tak, ako sa im práve hodí – raz po ceste, raz po chodníku, inokedy cez priechod bez zosadnutia. Vodiči sa z nich chytajú za hlavu, chodci sa ich boja. A dôvod? Nečitateľnosť. Ticho, rýchlosť a nepoužívanie zvončeka či svetiel robí z cyklistu nepredvídateľný prvok. A keď do toho pridáme nedostatok cyklotrás, alebo fakt, že niektorí idú po hrádzi rýchlosťou, akoby šli Tour de France, napätie je na svete. Lenže pravidlá sú jasné: chodník patrí chodcom. Cyklista tam smie len vo výnimočných prípadoch a rýchlosťou chôdze. A keď už jazdí v zmiešanej zóne, zvonček nie je otravovanie, ale základná forma komunikácie. Rovnako jazda vedľa seba je možná len tam, kde to povoľujú pravidlá. Inak sa ide za sebou. Predvídateľne, so signálmi a rešpektom.
Vodiči: Najsilnejší hráči, najväčšia zodpovednosť
Šoféri sedia v plechovej skrinke plnej airbagov. Majú najväčšiu silu, rýchlosť aj komfort. A práve preto nesú aj najväčšiu zodpovednosť. Ak spraví chybu vodič, následky väčšinou znášajú tí, ktorí nemajú takmer žiadnu ochranu. Lenže stačí pozrieť sa na cesty a vidíte: autá parkujú na priechodoch, v cyklopruhoch, niektorí vodiči obiehajú cyklistov na pätnásť centimetrov, alebo sa rozhodnú ešte „preletieť“ križovatku na oranžovú, aj keď na okraji cesty stojí chodec. Zákon pritom hovorí jasne – pri obiehaní cyklistu minimálne 1,5 metra odstupu. A otvárať dvere bez pozretia do spätného zrkadla? To môže byť pre cyklistu fatálne. Často rozhodujú maličkosti: smerovka, krok späť, spomalenie. Nie sú to stratené sekundy, ale prejav zodpovednosti.
Psíčkari a ostatní
Aj pes môže byť nečakaná prekážka. Či už voľne pustený, alebo na flexi vôdzke cez celý chodník. Nie každý má rád psy a cyklista idúci tridsiatkou nemá šancu reagovať, keď mu niečo skočí do kolesa. Aj tu platí jedno: rešpekt k ostatným.
Najväčší problém premávky nie je nedostatok značiek ani semaforov. Je to ego a pocit, že „ja mám pravdu“. No ak sa každý bude hrať na víťaza, prehráme všetci. Premávka nie je bojisko. Je to spoločný priestor. To, že iní porušujú pravidlá, nie je dôvod, aby sme to robili aj my. Či už ste vodič, cyklista, alebo chodec, skúste sa správať tak, ako chcete, aby sa správali k vám ostatní. A obzvlášť pred deťmi – lebo to, čo vidia, raz zopakujú.
Tieto autá sa podľa skúsených mechanikov opravujú najjednoduchšie (aj najhoršie)
