Mal to byť začiatok novej éry, no nestalo sa tak. Prečo pred 20 rokmi „takmer vznikla“ Škoda Tudor?

„Príliš krásne na Škodu!“ To sú slová, ktoré ukončili nádeje na novodobú históriu českého kupé. O 20 rokov neskôr sa stále na toto auto pozeráme s údivom.
Vydané  Text: 
* **Škoda Tudor bola spočiatku dizajnovou štúdiou, ale automobilka dúfala v sériovú výrobu**; * **spoločne s Tudorom vznikla aj Octavia kabrio alebo Superb kombi**; * **premiéra Tudora prebehla na ženevskom autosalóne v roku 2002;** * **automobilka už vtedy koketovala s možnosťou využívania displejov**. Škoda kedysi patrila k automobilkám, ktoré dokázali vyrobiť krásne dvojdverové kupé, z ktorých sa časom stali kultové modely. Reč je napríklad o krásnom Garde, originálnom Rapide, no a v neposlednom rade legendárnom kupé Tudor. Model, ktorý som menoval ako posledný, patrí azda medzi **najkrajšie autá, aké česká automobilka kedy vyrobila**. Kupé, ktoré sa vyrábalo medzi rokmi 1945 až 1949, je dnes medzi zberateľmi veľmi žiadané. Na začiatku tohto tisícročia však mohlo prísť k oživeniu označenia Tudor, keby…
Tých *keby* je tam možno viac, ako by sa patrilo. Automobilka si pod vedením vtedajšieho šéfa **Vratislava Kulhánka** uvedomovala, že by potrebovala nadviazať na svoju úspešnú minulosť. Preto dostal tím dizajnérov na čele s **Wilfriedom Bockelmannom** jednoduchú úlohu. Vytvoriť auto, ktoré by odkazovalo na históriu a zároveň by bolo extrémne sexi aj v novodobom ponímaní. Tudor bol pritom jedným zo štyroch konceptov, ktoré dizajnový tím v tej dobe navrhol. ### Nebol prvou voľbou Okrem dvojdverového kupé to bola **Fabia pick-up**, **Octavia kabrio** alebo dokonca **Superb kombi**. Nakoniec ale zvíťazilo kupé, ktoré jasne odkazovalo na to, čo mali ľudia na Škode kedysi najradšej. Pôvodný návrh bol pritom iný ako samotný koncept. Tudor bol jedinečný svojím dizajnom aj karosériou. Napokon dizajnérsky tím dostal povolenie na jeho vytvorenie, no ako základ mal byť použitý Superb. Z neho si koniec-koncov koncept prevzal celú prednú časť, upravený podvozok a **najsilnejší šesťvalcový motor 2,8 30V s maximálnym výkonom 142 kW**. Tu teda prišlo k vôbec prvému priškrteniu smelých plánov.
Inžinieri sa aj napriek tomu rozhodli, že **kupé musí mať vlastný podpis** a už na prvý pohľad musí byť jasné, o aké auto ide. Preto navrhli padajúcu líniu strechy, na ktorú v oblasti zadných svetiel nadväzuje stúpajúca bočná línia dverí. Vytvorilo to dojem dynamického auta, aké Škoda vtedy neponúkala. Jedinečnosť karosérie potom dopĺňali **unikátne zadné svetlá**. Okrem toho, že už Tudor položil základy dnes už charakteristického svetelného podpisu do tvaru písmena C, prišli **svetlá s revolučným riešením**. Smerovky vtedajších modelov boli totiž pevnou súčasťou svetlometu. Mali vlastnú komoru, do ktorej vyúsťovala oranžová žiarovka. Tudor však nič takéto nemá. **Namiesto toho je ako smerovka použitá komora spätného svetla**. Pod ňou sa skrýva oranžová žiarovka, ktorá túto komoru využíva ako smerové svetlo.
### Unikátne riešenia minulosti prenesené do dneška Nadčasovosť Tudoru dokazuje aj jeden nepatrný dizajnový element. Ním je **centrálne umiestnený názov modelu**. Pripomína vám to niečo? Presne tak! Škoda tento prvok tak trochu preniesla do moderného ponímania. Namiesto názvu modelu však v strede veka kufru umiestňuje svoje meno.
Ďalším revolučným prvkom pri návrhu Tudoru bolo, že dizajnéri sa už vtedy rozhodli inšpirovať českým krištáľom. „*Hľadali sme nejaké písmo, pre názov modelu, ktoré by bolo odlišné od vtedy používaného fontu. Niečo jednoduché a pritom výrazné,*“ uvádza **Zdeněk Cibulka**, **dizajnér zodpovedný za vzhľad Tudoru**. Písmo bolo ostré a svojím tvarom pripomínalo české sklo. Tento prvok sa v neskorších rokoch dostal do návrhu celého dizajnu áut značky Škoda.
### Interiér s hliníkom a kožou Nielen zovňajšok, ale aj interiér vozu bol unikátom. Škoda vôbec prvýkrát použila hliník a vyhotovenie vo farbách Onyx a Ivory. Kožené sedačky navyše autu dodali potrebný charakter. Zaujímavosťou je, že **automobilka už vtedy koketovala s možnosťou využívania displejov**. Palubnej doske dominuje celkovo dvojica obrazoviek. Tá hlavná vo vrchnej časti mala slúžiť na ovládanie infotainmentu a na spodnej sa mala ovládať klimatizácia. Ide teda o koncept, ktorý donedávna používala drvivá väčšina modelov značky. Jedinečný bol aj prístrojový štít.
### Ďaleko pred ostatnými Na svoju dobu bol ďaleko pred ostatnými autami, ktoré Škoda ponúkala. Okrem ďalšej dvojice malých displejov tu boli umiestnené budíky v chronografickom štýle ciferníkov hodín.
V Škode boli z auta natoľko nadšení, že ho pred oficiálnou premiérou na autosalóne v Ženeve v roku 2002 ukázali **šéfovi koncernu VW Ferdinandovi Piëchovi**. Zavolali ho teda na predpremiéru, kde po strhnutí opony okolo auta nasledovala jednoznačná odpoveď, ktorá **zabila aké-také šance na sériovú výrobu**. Jeho slová „**Príliš krásne na Škodu!**“ znamenali ukončenie projektu Tudor ešte pred jeho predstavením. Auto, ktoré mohlo napísať novodobú históriu značky, tak zostalo len na výstavných doskách Škoda Múzea v Mladej Boleslavi.





Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.