Úlohou predného skla na automobile už dávno nie je len zabrániť vnikaniu prúdu vzduchu, dažďa, snehu a ďalších nežiadúcich elementov do interiéru. A hoci čelné sklo stále považujeme za obyčajný kus skla, v skutočnosti je v mnohých automobiloch sofistikovaným technologickým a bezpečnostným prvkom.
Technológie spôsobujú, že čelné sklá sa stávajú komplikovanejšími, vybavenejšími a, prirodzene, finančne náročnejšími. Nejde pritom len o samotné sklo s prvkami, ako sú vyhrievacie telesá či filtre zabezpečujúce lepšiu viditeľnosť. Náročnejšími sa stávajú aj výmeny týchto skiel, čo si vyžaduje vyškolený personál, drahšie technologické vybavenie a tiež viac času. Nestačí sklo iba nalepiť a jazdiť. Do centra pozornosti sa dostávajú pojmy ako kalibrácia či dokonca špecializované spájacie materiály.
Prečítajte si aj:
Moderné automobily, ktoré sú predávané na území Európskej únie, musia byť povinne vybavené celou paletou funkcií, ktoré sa preventívne starajú o bezpečnosť posádky a ostatných účastníkov cestnej premávky. Niektoré z týchto funkcií používajú senzory, ako napríklad systémy pre automatické núdzové brzdenie, tie sú spravidla zakomponované do prednej masky vozidla a do zadného nárazníka. Iné funkcie, napríklad sledovanie čiar a dopravných značiek a udržiavanie v jazdnom pruhu, využívajú kamery - niekedy jednoduché (Hyundai, Kia), inokedy stereoskopické (Tesla, Subaru).
Čelné sklo moderného auta môže mať tiež špeciálnu zobrazovaciu plochu pre head-up projektor a technológie súvisiacu s automatickými stieračmi alebo automaticky stmievateľnými diaľkovými svetlami.
Vyspelejšie funkcie čiastočne autonómnej jazdy využívajú kombinácie týchto senzorov a kamier a dokonale priehľadné čelné sklo je pre ich funkčnosť celkom zásadné.
Nejde pritom len o samotnú čistotu skla, ktorá má byť zabezpečená kvalitnými a správne navrhnutými prednými stieračmi.
Je to aj o materiálovom vyhotovení a vnútornej štruktúre skla, usporiadaní vyhrievacích prvkov a podobne. Aby bola funkčnosť systémov garantovaná, musí byť aj čelné sklo osadené s dodržaním metodiky od výrobcu, ktorá sa môže zdať prehnaná. Napríklad BMW zašlo tak ďaleko, že požaduje, aby sa pri opravách používali špeciálne skrutky s certifikáciou elektromagnetickej kompatibiltiy, aby sa nenarúšali funkcie asistenčných systémov.
Automobilky ako Ford, Honda a značky patriace pod Stellantis zasa vôbec neodporúčajú používať čelné sklo ako náhradný diel alternatívneho výrobcu, uvádza magazín CNET Roadshow, ale iba výhradne originálny.
To, čo v minulosti stálo tak do päť stoviek, môže po novom stáť aj niekoľko tisíc, upozorňuje Aaron Schulenburg z americkej Spoločnosti špecialistov na opravu po nehodách (SCRS). Samozrejme, že v slovenských reáliách budú ceny o niečo nižšie, a to bez ohľadu na hodnotu eura v porovnaní s americkým dolárom. Značnú časť celkovej ceny výmeny čelného skla tvorí cena práce, ktorá býva v Spojených štátoch vyššia.
Pokrok v automobilovom priemysle celkom prirodzene prináša aj vyššiu finančnú náročnosť na pravidelnú údržbu a opravy poškodení. Dobrou správou je, že keď si majiteľ nového vozidla platí havarijné poistenie a má v cene zahrnuté aj poistenie poškodenia čelného skla, tak bude pri takejto nákladnej výmene platiť iba spoluúčasť podľa poistnej zmluvy.
Pri výmene skla v servise najazdia aj 30 kilometrov
Na workshope spoločnosti Bosch pred dvomi rokmi nám technik predviedol, ako prebieha kalibrácia bezpečnostných asistentov na autách.
Rôzne značky vyžadujú od autorizovaných servisov odlišné metodiky pri tejto kalibrácii, pričom táto kalibrácia patrí do spektra základných úkonov, ktoré musí technik vykonať po výmene akejkoľvek súčiastky súvisiacej s podvozkom, ale aj po výmene čelného skla.
Ide v podstate vynulovanie východiskových hodnôt softvéru tak, aby bol stopercentne spoľahlivý aj po servise vozidla. Na jednej strane je to ochrana servisu, ktorý takto demonštruje svoju schopnosť venovať pozornosť každému detailu, na druhej strane má zákazník istotu bezpečnosti.
Napriek tomu, že toto nastavenie funguje na viacmenej rovnakom princípe u všetkých značiek áut, spôsob jeho prevedenia sa líši.
Štandardom je statická kalibrácia priamo v servise, kedy sa oproti autu s pomocou lasera postaví špeciálna tabuľa. Platí to napríklad pre autá japonských značiek, ale také BMW a Volvo si vyžadujú dynamickú kalibráciu, ktorá vyžaduje približne 30 kilometrov jazdy. Ide o technicky náročný úkon, pretože vyžaduje výborné cesty s precíznym značením a regulovateľnú premávku v okolí kalibrovaného vozidla. BMW vyžaduje aj to, aby išli autá oproti, pretože jeho asistenčné systémy sledujú aj to, čo sa deje mimo vlastného pruhu.
Volkswagen ako koncern má takisto vlastné metodiky. Vyžaduje, aby sa nastavenie vykonalo nie s ohľadom na stredovú os vozidla, ale na os jazdy. V praxi to znamená, že auto musí stáť na plošine, na ktorej je možný pohyb predných i zadných kolies, pričom servisný technik sleduje práve správanie zadnej nápravy.
„Zákazník by sa nemal čudovať, prečo bolo na jeho aute najazdených tridsať kilometrov aj vtedy, keď mu iba menili čelné sklo,“ povedal nám na prezentácii technik z Boschu. „Náklady na túto kalibráciu sú vyššie, možno okolo sto eur,“ uviedol ešte pred dvomi rokmi a dodal, že pri aute za štyridsaťtisíc eur takáto položka už nezohráva významnú úlohu. Pritom je však potrebné myslieť na to, že prémiové vozidlá spravidla nemajú len bežné autosklá a každá položka navyše jeho cenu zvyšuje.
