Vodičáky aj na bicykle a Košice ako líder verejnej dopravy na Slovensku

Kedy a kde začali na Slovensku jazdiť prvé autá, vlaky, taxíky, autobusy? O aké vozidlá išlo? Kto na nich jazdil? Čítajte ďalej …
Vydané  Text: 
### Prvé autá na území dnešného Slovenska Koncom 19. storočia sa na Slovensku objavili prvé autá so spaľovacím motorom. Ich rozmach nastal až v 20. storočí v Bratislave. Patrili predovšetkým bohatým podnikateľom a predstaviteľom šľachty. Jedným z prvých zaznamenaných automobilov na slovenských cestách bolo **vozidlo s parným pohonom** patriace **grófovi Batthyánymu**. Toto auto jazdilo najmä po uliciach Prešporku, ale využívali ho aj grófovi úradníci na cesty z Kopčian, čo je dnes približne 70 kilometrov dlhá trasa. V prvom desaťročí 20. storočia bolo v celom Rakúsko-Uhorsku dokopy iba 90 vozidiel, ale do roku 1910 ich počet stúpol na 250. Na Slovensku bolo okrem Prešporku **jedno vozidlo v Žilinskom kraji**. V roku 1910 bola vydaná a prijatá prvá **Vyhláška č. 57000**, ktorá stanovila základné pravidlá cestnej premávky. Do roku 1918 stúpol počet registrovaných vozidiel na Slovensku na 143 a **v roku 1930 vlastnilo vozidlo už 9 071 Slovákov**. ### Odkedy jazdíme vpravo? História jednotných pravidiel v doprave siaha hlboko do minulosti predtým, ako jazdili po cestách autá. Najväčšiu sieť ciest postavili Rimania. Do roku 200 vládli takmer celej Európe, vrátane Británie. A keďže postavili cesty, museli krajiny dodržiavať aj ich pravidlá. Väčšina ľudí sú a aj vtedy boli praváci. Nasadajú na koňa zľava, a keďže to nechceli robiť „v premávke“, začali nasadať na ľavej strane cesty. Jazda vľavo bola tiež jednoduchšia, keď chceli vytasiť meč. Vďaka Rímu cestovala väčšina Európy vľavo asi 1 800 rokov, teda aj po tom, čo padla Rímska ríša. Trvalo to pomerne dlho, až do 30. rokov 20. storočia, kedy prebiehalo **zavedenie pravostrannej premávky v Česko-Slovensku** ([zdroj](https://sk.wikipedia.org/wiki/Zavedenie_pravostrannej_prem%C3%A1vky_v_%C4%8Cesko-Slovensku)). Aj keď sa záväzok spraviť takúto zmenu Česko-Slovensko zaviazalo ešte Parížskou dohodou v roku 1926, reálne sa tak stalo až v roku 1939 v Česku a **na Slovensku postupne v rokoch 1939 až 1941**. Vraj to spôsobovalo veľké problémy aj napriek tomu, že áut v tej dobe ani zďaleka nebolo toľko čo dnes.

Niet divu, že to naše cesty nezvládajú: Nárast počtu áut za 37 rokov je priam neuveriteľný!

Za uplynulých 37 rokov stúpol počet prihlásených áut na takmer trojnásobok. Koľko áut ale bolo vyradených?

### Hromadná doprava aj vďaka automobilom Dňa 27. septembra 1840 bola slávnostne spustená do prevádzky **konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom**. Bola to prvá konská železnica na našom území a v Uhorsku, mala dĺžku 15,5 km. Do Bratislavy prišiel **prvý parný vlak** 20. augusta 1848 , ktorý začal premávať medzi Bratislavou a Viedňou . **História hromadnej dopravy v hlavnom meste začala v roku 1904**, kedy **Bratislavská automobilová dopravná spoločnosť** zriadila prvú autobusovú linku. Dva omnibusy pre 8 cestujúcich premávali počas letnej sezóny **z Hurbanového námestia na Železnú studienku**, pričom cesta trvala 25 minút. Už o rok neskôr sa trasa skrátila iba k Červenému mostu z dôvodu zlej vozovky. Dva roky od vzniku spoločnosť zanikla. Lenže nie Prešporku, ale Košiciam pritom patrí status zavedenia najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Vznikla ešte v 19. storočí! Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) je dnes „pokračovateľom prevádzky“ najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. **Spočiatku išlo o konskú železnicu**, ktorá bola uvedená do prevádzky **14. novembra 1891**. Prvý úsek konskej železnice viedol zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). **Elektrifikácia koľajových tratí** započala až v roku 1913 a plne elektrifikovaná bola v roku 1914. Téme sa sme podrobne venovali v samostatnom príspevku ešte v roku 2018:

Verejná doprava v Košiciach má už 127 rokov: Len sa pozrite na tú krásu!

(+FOTOGALÉRIA) Západ si o východe myslí svoje, Košiciam pritom patrí status zavedenia najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Vznikla ešte v 19. storočí!

### Taxikári v Bratislave pred Carltonom Bratislavčania sa mohli prvýkrát previezť v taxíku už pred rokom 1910 a od augusta 1910 boli na službu využívané okrem fiakrov (nájomný koč s konským záprahom) aj automobily. Prvé taxikárske vozidlá boli značky Laurin & Klement a odchádzali zo stanovišťa na Hviezdoslavovom námestí. V roku 1912 bolo v Bratislave 12 taxíkov. Jedným z taxikárov, ktorí mali za svoje východiskové stanovisko pred dnešným hotelom Carlton na Hviezdoslavovom námestí, bol aj priamy predok nášho kolegu, motoristického novinára Erika Stríža.
Fotografia z prvej polovice 20. storočia, taxikár János Sztrizs pri svojom vozidle. Foto: Erik Stríž
Pre zaujímavosť, takto vyzeral dobový „vodičský preukaz“, vtedajší Vodičský list. János Strizs ho podľa dochovaných dokladov získal po skúške v máji 1927: Dnes je kuriozitou, že o viac ako desať rokov neskôr tento istý človek získal (zrejme opätovne) nové oprávnenie používať bicykel v pracovných dňoch. V prvej polovici 20. storočia sa takýto doklad skutočne vyžadoval: ### Hasiči Prvý hasičský automobil sa začal používať v roku 1913 a bol značky Fiat. Zaujímavosťou je, že o tri desaťročia neskôr sa vtedajší československíhasiči vozili aj na dnes veľmi kurióznom **Horch 853 Sportcabriolet**, ktorému sme dávnejšie venovali samostatný príspevok:

Československí hasiči jazdili na najškaredšom veteráne sveta, Horch 853 Sportcabriolet (1941)

Horch 853 Sportcabriolet z roku 1941 je buď najškaredší veterán sveta alebo nadčasový automobil, ktorého dizajn nevieme oceniť ešte ani dnes po 76 rokoch.

Inzercia

Inzercia

Advertisement

Najdrahšie československé auto nebol Laurin&Klement!Na tento luxusný model sa úplne zabúda!

Walter Royal (1931) mal vynikať najvyššou spoľahlivosťou, rýchlosťou, výrazne nadštandardným komfortom a cenou, ktorá z neho mala robiť voľbu vysokej smotánky. Idea však narazila na tvrdú realitu medzivojnového obdobia.


Inzercia

Advertisement