Špecialisti Audi spoločne s bioinžiniermi vyrobili prvú verziu benzínu vyrobeného z biomasy. Toto by mohla byť revolúcia celého autopriemyslu, syntentickú naftu pritom už testuje dlhšie.
### Čo by prechod na novú bionaftu vyrobenú z recyklovaných materiálov znamenal pre bežných motoristov?
Na samotné automobily motoristov by podľa Volkswagenu nemal byť vplyv žiadny, pretože R33 BlueDiesel už dnes spĺňa normu DIN EN 590 a dá sa bezpečne používať v bežnom naftovom motore.
Kameňom úrazu by sa mohla stať cena, ktorá by bola v porovnaní so súčasnou neprémiovou naftou mierne vyššia. Nárast ceny by bol daňou za náročnejší výrobný postup. Tu by však mohla do hry vstúpiť regulácia daní, kde by sa malo zohľadniť, že nová nafta bude mať preukázateľne nižšie emisie skleníkových plynov a peniaze vlievané do elektromobility by mohli byť nasmerované efektívne práve sem.
### Bionafta nie je odpoveďou na všetky problémy, vzniknú totiž nové
Vlastnosti bionafty údajne môžu byť za studena o niečo horšie ako v prípade klasickej nafty. Výrobcovia problém riešia používaním aditív, ktoré môžu zvýšiť cetánové číslo a zlepšiť spaľovacie vlastnosti. Jednou z pozitívnych vlastností je lepšie mazanie, negatívom je citlivosť na mikrobiologické znečistenie a znečistenie kovmi, nižšia oxidačná stabilita a odolnosť voči starnutiu.
Biozložky obsahujú aj súčasné palivá, kritici upozorňujú na to, že tieto biozložky je potrebné dopestovať v podobe repky olejnej a už len jej pestovanie prináša nové početné problémy. Napríklad, že pri rozklade dusíkatých hnojív vzniká skleníkový plyn oxid dusný (N2O), ktorý je údajne takmer 300-násobne nebezpečnejší než CO2. Vyriešiť tento nedostatok však mali práve palivá ako R33 BlueDiesel, kde sa aktívne využíva už raz spotrebovaný olej.
Benzín a nafta to ešte nemajú zrátané, nahradiť by ich mohli umelé palivá a palivá získané z obnoviteľných zdrojov. Napríklad tento R33 BlueDiesel z Nemecka.