Prečo šoféri utekajú z miesta nehody? „Utečenci“ prezradili svoje dôvody, pre ktoré utiekli.

Stále je veľa prípadov, kedy po dopravnej nehode vodič utečie z miesta nehody namiesto toho, aby prijal zodpovednosť a riešil situáciu, ktorá nastala.
Vydané  Text: 
Honda Hornet 1000
Málokedy je príčinou úteku to, že si vodič nevšimne, že spôsobil nehodu. **Väčšina ľudí zostane na mieste nehody** a plní adrenalínu sú schopní sa hádať s druhým účastníkom nehody o tom, kto je skutočne na vine a kto nehodu spôsobil. Je tu však aj druhá skupina ľudí, ktorá reaguje na vzniknutú situáciu spomínaným útekom. Väčšinou má na útek viacero dôvodov, ktoré si vie racionalizovať natoľko, že sa mu odchod z nepríjemnej situácie zdá ako **dobré riešenie**. Čo si o tom myslia odborníci? Podľa psychológov dokáže náš mozog robiť skutočne zvláštne rozhodnutia, obzvlášť ak ide o emočne vypätú situáciu. **Príčinou je strach z nepríjemnej a neznámej situácie**, neistota v tom, čo majú robiť a tak radšej zvolia jednoduchšiu cestu a odídu dúfajúc, že sa **vyhnú dôsledkom**. Svoje konanie pritom vedia veľmi dobre odôvodniť: „Veď je to len malý škrabanec, ani si to nevšimne” alebo „Veď sa ten cyklista hneď postavil, určite mu nič nie je”. V skutočnosti však ide o **regulérny trestný čin**, kedy vinník utiekol z miesta nehody a následky jeho konania celú jeho situáciu ešte zhoršujú. Podľa výskumnej štúdie, ktorú robil Belgian Road Safety Institute v 10 európskych krajinách, až **42 percent „utečencov” z miesta nehody bolo pod vplyvom alkoholu alebo drog**. Vysvetľuje sa tým to, že čím väčšia je vina a čím horšie sú dôsledky ich konania, tým väčší je strach zo situácie. Výskum z University of Leicester sa zameral na britských šoférov, z ktorých z celkového počtu 53 vinníkov utieklo z miesta nehody 21, pretože spanikárili, 7 z nich bolo pod vplyvom alkoholu a báli sa následkov, 8 z nich tvrdilo, že si nehodu vôbec nevšimli a 13 považovali nehodu za príliš ľahkú na to, aby ju riešili. Okrem týchto príčin spomínali aj obavy zo zvýšenia sadzby poistného a niektorí sa báli, že by im pri prešetrovaní prišla polícia aj na iné kriminálne činy. Okrem týchto príčin je však aj menšia skupina ľudí, ktorých k úteku zo situácie nevedie strach, ale **nedostatok emócií**. Takýto ľudia majú podľa belgickej štúdie **nedostatok dobrého morálneho úsudku**. Mnohé z nehôd, pri ktorých vinník utečie, sa stávajú na nedostatočne osvetlených miestach alebo na cestách, kde nie je veľká premávka a je malá šanca, že by vinníka niekto videl. Jednou z častých výhovoriek v takomto prípade býva, že si vodič myslel, že zrazil jeleňa. Pravdepodobne si títo ľudia myslia, že je lepšie povedať lož ako pravdu a niekedy sa dokonca o svojom klamstve **aj sami presvedčia**, že je to pravda. Nakoniec je tu **posledná skupina vodičov**, ktorí konajú úplne extrémne. Po zrážke pokračujú ďalej aj keď majú na čelnom skle osobu alebo zviera, ktoré zrazili. V takomto prípade ide podľa odborníkov o psychologický jav, kedy **vodič nedokáže prijať realitu** a doslova sa zablokuje, akoby sa to ani nestalo. Hovorí sa tomu psychologická brzda. Únik je jednou z bežných reakcií na stresové situácie. Keď však ide o dopravnú nehodu, jeho dôsledky môžu byť fatálne. Môže dôjsť k smrti, k väzeniu v prípade odhalenia vinníka a k mnohým ďalším nepríjemnostiam. Vždy je preto lepšie prijať plnú zodpovednosť za svoje činy, konať čestne a žiť s čistým svedomím, že ste urobili, čo bolo vo vašich silách, aby ste svoju chybu napravili.