Kto má zomrieť skôr? Bezdomovec alebo biznismen? Starý alebo mladý človek? Chodec či vodič?
Magazín Nature sa pýtal ľudí z celého sveta, kto má v dopravnej nehode zomrieť skôr. Výskum ukázal, že morálne voľby ohľadom samojazdiacich áut nie sú univerzálne vo všetkých krajinách.
Autonómne autá by mali byť naprogramované tak, aby zohľadňovali morálne štandardy platné vo všetkých krajinách. Výskum realizovaný magazínom Nature, ktorého vyhodnotenie bolo zverejnené v článku Self-driving car dilemmas reveal that moral choices are not universal, však poukazuje na **významné rozdiely v morálnom rozhodovaní medzi krajinami**.
**Čo sa v tomto článku dočítate:**
* koho život má uprednostniť samojazdiace auto podľa obyvateľov rôznych krajín;
* ako vplýva na rozhodovanie ľudí o živote náboženstvo a ekonomický status;
* prečo sa v skutočnosti samojazdiace autá budú rozhodovať úplne inak ako ľudia;
### Výskum typu buď – alebo
Vždy, keď šofér šliapne na brzdu a vytočí volant, aby zabránil zrážke s chodcom, robí v skutočnosti morálne rozhodnutie, ktoré prenesie riziko z chodca na posádku auta. Autonómne autá podľa uvedeného výskumu budú musieť robiť takéto rozhodnutia namiesto človeka, je preto dôležité, aby boli stanovené určité všeobecne platné pravidlá, ktoré by malo auto pri rozhodovaní zohľadňovať.
Časopis Nature sa preto rozhodol uskutočniť celosvetový výskum, ktorého sa zúčastnilo **2,3 milióna ľudí**! Výsledkom je zistenie, že morálne princípy, na základe ktorých sa ľudia rozhodujú v rizikových situáciách, sa v rôznych krajinách odlišujú. Výskum s názvom **Moral Machine** tvorilo **13 scenárov**, v ktorých bola smrť jedného z účastníkov nehody nevyhnutná. Respondenti mali odpovedať na otázku, koho by v danej situácii pred smrťou ušetrili, pričom do rozhodnutia zasahovali aj premenné ako vek človeka, či je bohatý alebo chudobný a či je do zrážky zahrnutých viac ľudí alebo jednotlivci.
Bez ohľadu na vek, pohlavie alebo krajinu sa väčšina ľudí zhodla v tom, že by **ušetrili život človeka pred životom zvieraťa** a skupiny ľudí pred jednotlivcom a dieťaťa pred starším človekom. Tu však ale zhoda končí a odpovede sa začínajú líšiť.
Pri analyzovaní údajov zo 130 krajín s minimálne 100 respondentmi v každej z nich zistili, že národy by sa dali rozdeliť do troch skupín.
**Prvú skupinu tvoria krajiny Severnej Ameriky a severnej Európy**, kde je kresťanstvo historicky najdominantnejším náboženstvom. Výsledky v tejto skupine ukázali, že by obetovali radšej starších ľudí, aby zachránili mladších.
**Druhú skupinu tvoria krajiny ako Japonsko, Indonézia a Pakistan** so silnými konfuciánskymi alebo islamistickými tradíciami. V porovnaní s prvou skupinou boli preferencie obetovať starších ľudí pred mladšími slabšie.
**V tretej skupine sa nachádza Stredná a Južná Amerika, Francúzsko a francúzske kolónie**. Obyvatelia týchto krajín majú vyššiu preferenciu zachrániť ženy ako mužov.
Výskumníci tiež zistili vzťah medzi sociálnymi a ekonomickými faktormi v krajine a názormi jej respondentov.
Jedným z príkladov je scenár, v ktorom je šofér a chodec a jeden z nich v zrážke zomrie. Ľudia z relatívne prosperujúcich krajín so silnými vládnymi inštitúciami ako Fínsko a Japonsko menej pravdepodobne **ušetria chodcu, ktorý vstúpil na cestu neoprávnene**. Naopak, krajiny ako Nigéria alebo Pakistan so slabšími inštitúciami by uprednostnili záchranu vodiča.
Ďalším zo scenárov bolo vybrať si, či by ľudia **ušetrili život bezdomovca na jednej strane cesty alebo výkonného riaditeľa na druhej strane cesty**. Voľby, ktoré ľudia v tomto prípade robili, **odrážali ekonomickú nerovnosť v ich kultúre**. Napríklad Fíni, teda obyvatelia krajiny, v ktorej je malý rozdiel medzi bohatými a chudobnými, ukazovali malú preferenciu jedným smerom. Na druhej strane obyvatelia Kolumbie, krajiny s obrovskými sociálno-ekonomickými rozdielmi, si vybrali **obetovať bezdomovca**, teda osobu s nižším statusom.
### Autonómne autá sa nerozhodujú ako ľudia
Autonómne autá sú otázkou blízkej budúcnosti, keďže na ich vývoji sa neustále pracuje a do roku 2021 by chcelo minimálne päť automobiliek ponúkať kompletne samojazdiace autá.
O aplikácii výsledkov uvedeného výskumu od Nature do vývoja autonómnych áut ale existuje mnoho pochybností, keďže hlavným cieľom vývojárov týchto áut je takýmto situáciám sa vyhnúť a vďaka autonómnym autám zvýšiť bezpečnosť na cestách. Autonómne autá vďaka kamerám, senzorom a umelej inteligencii sledujú okolie vozidla nepretržite a odhalia možné riziko skôr, než by toho bol schopný aj najlepší ľudský vodič na svete.
Výskum je však obrazom prevažných morálnych úsudkov, ktoré šoféri bežne robia a občas môžu byť aj fatálne. Čím viac autonómnych áut bude na cestách, tým väčšie bude riziko nehody a bude teda dôležité uvažovať aj nad podobnými scenármi.
Ľudia iba zriedka v skutočnosti stoja pred podobnými dilemami a musia sa rozhodovať o životoch seba aj iných ľudí. Každý šofér však musí robiť počas šoférovania množstvo rozhodnutí, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú bezpečnosti a ľudských životov. Ak má verejnosť prijať samojazdiace autá, je potrebné zohľadniť aj medzikultúrne rozdiely, ktoré sa ukazujú ako významné. Otázky o univerzálnosti etiky a morálky tu boli vždy a téma autonómnych áut tieto otázky opäť otvára aj v 21. storočí.
