V najnovšom rozhovore sme sa rozhodli pootravovať azda najznámejšieho taxikára na Slovensku. Čo ho na jeho práci najviac baví a čo chystá do budúcna?
**Dobrý deň, na úvod by som sa chcel opýtať, ako ste sa dostali k taxikárčeniu a čo vás na tejto práci najviac baví.**
Dobrý deň, pracoval som v jednej firme a bolo to tam super ale úplne ma to nenapĺňalo a môj vtedy šéf ale aj kamarát mi tak raz povedal aby som šiel robiť taxikára. Moja odpoveď bola: “nie Marek!, taxikára robiť nikdy nebudem!”. Už sa na tom smejeme asi 7rokov…:D Na tejto práci ma najviac baví to, že každý deň je o niečom inom. Neplánujem to robiť navždy ako hlavnú činnosť, riešim niečo iné ale možno by som si to nechal iba tak na občas aby bolo o čom písať. Nerád by som sklamal fanúšikov DT.
**Kedy vám napadlo vytvoriť skupinu Denník taxikára a kedy ste už videli prvé výsledky, že sa to ľuďom páči a radi vás čítajú?**
Ja som si vždy písal svoje zážitky do svojho profilu na Facebook. A kamoš Adam ma presviedčal aby som založil blog, ďaľší kamoš Braňo aby som napísal knihu. Lenže ja som nechcel aby ma každý poznal, ani som si nemyslel, že by to vôbec niekto čítal. Nakoniec som sa rozhodol urobiť stránku na Facebook-u. Neveril som vlastným očiam, keď to behom pár hodín malo asi tisíc “lajkov” a niekoľko zdielaní. Písal sa piaty apríl roku dvetisícštrnásť.
**Musím vás pochváliť za váš štýl písania. Na škole to boli samé dobré známky z esejí?**
Ďakujem, snažím sa to písať tak, aby sa vedeli ľudia do toho vžiť akokeby tam boli aj oni. Na škole? Väčšinou červené more v diktátoch a slohy nič moc. Vždy som ich písal podľa seba ale učiteľom to nikdy nevyhovovalo. Ale pani učiteľke slovenčiny zo základnej školy som veľmi vďačný za to, ako nás naučila písať. Občas urobím chybu aj ja, ale to mi snáď odpustíte.
**Kam plánujete do budúcna potiahnúť stránku Denník taxikára?**
No rád by som vydal knihu. Pracuje sa na nej, tak uvidíme.
**Zaujímali sa o vás aj iné média, boli ste napríklad na rozhovore pre rádio Európa 2. Páči sa vám byť medializovaný? Alebo najradšej ostávate v ako-takej anonymite?**
Áno zaujímali, rôzne noviny, časopisy. Dokonca aj Boris Filan ma chcel do svojej relácie v rádiu ale odmietol som. Nikdy som nebol ten, čo by sa hrnul do rádia a podobne. Ja mám rád byť v ústraní a myslím, že je to tak aj lepšie. Ľudia to radi čítajú a to je to hlavné. Áno v E2 som bol ale iba kvôli Binďovi, išiel na mňa tak ľudsky až ma presvedčil a nakoniec to bola celkom sranda. Ale odkedy Binďo v E2 nie je, tak to už ani nepočúvam.
**Stalo sa vám niekedy, že vás zákazník spoznal na základe vami zdieľaného príbehu/statusu?**
To nie, skôr sa v tom našiel a písali mi, že to bol on a raz sa tak dokonca našiel človek, čo si vypil viac ako mal a nezaplatil a potom mi to doniesol.
**Práca s ľuďmi vie byť pekná, no niekedy aj veľmi náročná. Aký najbizarnejší zážitok sa vám počas práce stal?**
To máte pravdu. Ale ja by som sám v nejakej kancelárii nevydržal. Ťažko povedať, každému sa páči niečo iné ale ja si myslím, že najslávnejšia je opitá babka, ktorá si nagrckala do kabelky. To pozná snáď každý čitateľ DT.
**Na Slovensko prišla aj služba Taxify, je možné, že sa vráti aj Uber. Váš názor na ne?**
Keď som sa prvý krát dopočul o službe Uber, prišlo mi to ako super nápad. Jedna apka hocikde po svete. Lenže to som ešte nevedel ako fungujú. Ako ožobračujú svojich vodičov a ako porušujú zákony v každej krajine. Pre ich zákazníkov je to možno super odviezť sa za pár euro ale vodiči tiež postupne prichádzajú na to, že sa im to neoplatí. Poznám ich naozaj veľa čo prešli na klasických taxikárov. Je to téma na dlho, asi aj na zvlášť článok ale ak budú dodržiavať zákony, tak nech sa vrátia, len neviem či im tam ostane nejaký vodič potom. Ja osobne preferujem naše SK/CZ firmy ako je Hopin a Liftago. Pomaly a podľa zákonov sa rozširujú a naberajú veľmi veľa spokojných zákazníkov všade kam prídu.
**Čo by ste na záver odkázali ľuďom, ktorý zvolili využívanie služby taxi? (možno ako by sa mali správať vzhľadom k vodičovi, čo možno vám prekáža keď robia a pod.)**
Niekedy by stačilo aj pozdraviť alebo aspoň odzdraviť. A povedať možno ďakujem. No ale o čom by som potom písal? 🙂
