Šoféroval 101 km/h v obci. Polícia nemala na súde šancu

Vodič BMW prekročil v Považskej Bystrici povolenú rýchlosť o 51 km/h. Minimálne taký bol výsledok policajného merania z 5. októbra 2021. Laserový radar TruCam LTI 20/20 zaznamenal na ceste II/517 rýchlosť 101 km/h, hoci na danom úseku platila päťdesiatka.

Policajti mali k dispozícii záznam z merania aj doklad o úradnom overení radaru. Prípad preto vyzeral pomerne jednoznačne. Vodič však upozornil na údaj, ktorý sa nachádzal v dokumentácii meracieho zariadenia. Išlo o najväčšiu dovolenú chybu merania.

Pokuta 800 eur a pol roka bez vodičáku

Motorista sa dopustil aj ďalšieho prekročenia rýchlosti. V novembri 2021 šoféroval Porsche Panamera po diaľnici D1 rýchlosťou 148 km/h na úseku s obmedzením na 110 km/h.

Polícia oba priestupky posudzovala v spoločnom konaní. Výsledkom bola pokuta 800 eur a zákaz viesť motorové vozidlá na šesť mesiacov.

Vodič sa proti rozhodnutiu bránil. Nespochybňoval pritom iba výšku sankcie, ale predovšetkým spôsob, akým polícia vyhodnotila prvé meranie v Považskej Bystrici.

Podľa dokumentácie mal použitý laserový radar najväčšiu dovolenú chybu ±3 km/h pri rýchlostiach do 100 km/h a ±3 % pri vyšších rýchlostiach. Pri nameranej hodnote 101 km/h tak prichádzala do úvahy odchýlka približne troch kilometrov za hodinu. Na prvý pohľad zanedbateľný rozdiel však v tomto prípade zohrával zásadnú úlohu.

Rozhodovali tri kilometre za hodinu

Podľa policajného merania vodič prekročil povolenú rýchlosť v obci o 51 km/h. Tým sa dostal do prísnejšej kategórie priestupkov, pri ktorej zákon počítal s výraznejšími sankciami.

Ak by však bola jeho skutočná rýchlosť približne 98 km/h, prekročenie by predstavovalo iba 48 km/h. Stále by išlo o závažné porušenie dopravných predpisov, no s odlišnou právnou kvalifikáciou.

Polícia argumentovala, že radar mal platné úradné overenie a nameranú hodnotu nebolo potrebné znižovať. Podľa jej výkladu sa pri používaní úradne overeného meradla vychádza z hodnoty, ktorú zariadenie zobrazilo.

Vodič naopak tvrdil, že pri rozhodovaní o priestupku nemožno ignorovať technickú odchýlku, ktorú pripúšťa dokumentácia radaru. Spor sa postupne dostal pred správne súdy a napokon skončil až na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky.

Najvyšší správny súd dal za pravdu vodičovi

V rozhodnutí vedenom pod spisovou značkou 5 Stk/2/2024 sa súd zaoberal otázkou, či polícia dostatočne preukázala prekročenie rýchlosti o viac ako 50 km/h.

Podstatné bolo, že úradné overenie radaru síce potvrdzuje jeho spôsobilosť na meranie, no nevylučuje existenciu prípustnej odchýlky. Ak od nej závisí zaradenie priestupku do prísnejšej kategórie, správny orgán musí túto okolnosť pri dokazovaní zohľadniť.

Najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť, ktorú polícia podala. Vodič tak uspel v spore o spôsob vyhodnotenia nameranej rýchlosti.

Súd pritom netvrdil, že BMW išlo predpisovou rýchlosťou. Aj po zohľadnení odchýlky by vodič prekročil povolený limit o desiatky kilometrov za hodinu. Rozhodujúce bolo, či polícia preukázala práve takú mieru prekročenia, ktorá odôvodňovala prísnejší postih.

V správnom trestaní sa uplatňuje zásada rozhodovania v pochybnostiach v prospech obvineného. Ak existujú dôvodné pochybnosti o okolnosti, ktorá rozhoduje o závažnosti priestupku, nemožno ich bez ďalšieho vyhodnotiť v neprospech vodiča.

Znamená to koniec pokút z radarov?

Rozhodnutie má význam aj pre ďalších slovenských vodičov, no neznamená, že polícia musí pri každom meraní odpočítať tri kilometre za hodinu. Najvyšší správny súd posudzoval konkrétny spor, v ktorom prípustná odchýlka rozhodovala o právnej kvalifikácii priestupku.

Rozdiel je napríklad medzi vodičom, ktorému radar nameria 85 km/h na päťdesiatke, a motoristom, ktorý prekročí hranicu medzi dvoma kategóriami priestupkov o jediný kilometer za hodinu. V druhom prípade môže mať presnosť merania podstatne väčší význam pre výslednú sankciu.

Rovnako treba rozlišovať medzi najväčšou dovolenou chybou meradla a skutočnou chybou konkrétneho merania. Technická dokumentácia neurčuje, o koľko sa radar pri každom meraní pomýlil. Stanovuje hranice, v ktorých musí zariadenie spĺňať predpísané metrologické požiadavky.

Pre vodičov je podstatné aj to, že namietanie odchýlky neznamená beztrestnosť. Ak polícia spoľahlivo preukáže prekročenie rýchlosti, sankcia môže nasledovať aj vtedy, keď sa pôvodná právna kvalifikácia ukáže ako nesprávna.

V prípade vodiča BMW a Porsche sa tak spor netočil okolo otázky, či jazdil príliš rýchlo. Dôležité bolo to, či bolo možné na základe nameraných 101 km/h a dostupných dôkazov uložiť prísnejší postih. Najvyšší správny súd sa v tejto otázke priklonil na stranu motoristu.

Zdroj: Najvyšší správny súd SR