Ako vyzeralo Slovensko, keď po ňom jazdilo len 143 áut? Hádzali po nich kamene
Kedysi bolo Slovensko z pohľadu automobilov úplne iným svetom. Namiesto ranných zápch tu jazdili koče a na celom našom území by ste napočítali len niečo vyše stovky áut. Zvuk motora strašil dedinčanov, plašil dobytok a nebolo nič výnimočné, keď po prechádzajúcom šoférovi niekto hodil kameň. Presne v tejto dobe však vzniklo neoficiálne prvé slovenské auto.
Začalo sa to začiatkom 20. rokov na prašnej ceste medzi Svätým Antonom a Žarnovicou. Nablýskaný Mercedes bulharského cára Ferdinanda I. Coburga sa zrazu zasekol pri malej dedinke Psiare (dnes časť Hronského Beňadika). Náhoda chcela, že okolo práve išiel miestny zámočník Michal Majer.
Zdroj: Múzeum vo Svätom Antone
Odmena z Budapešti
Majer sa do auta pozrel a vymyslel jednoduchý improvizovaný trik. Podľa dochovaných spomienok nahradil poškodenú súčiastku odrezaným kusom koženého remeňa z biča a auto naštartovalo. Cár sa spýtal, čo za to chce, no Majer si nevypýtal peniaze. Chcel technické výkresy, volant a štyri kolesá. Cár slovo dodržal a komplet výbavu mu poslal z Budapešti.
Majer sa pustil do práce vo svojej zámočníckej dielni v Psiaroch, kde vtedy učil remeslu desiatky mladíkov. Prevodovku mu odliali v Kachelmanových strojárňach vo Vyhniach. Prvé kolesá boli drevené a svetlá auto nemalo žiadne. Ale bolo to vymyslené, lebo keď Majer jazdil za tmy, vpredu sedel učeň a svietil na cestu lampášom.
Auto na vtedajších rozbitých cestách neskutočne hrkotalo, a tak dostalo od miestnych prezývku, ktorá mu už zostal – Drndička.
Jazdila približne tri desaťročia, kým z nej v 50. rokoch nezostal už len motor. Príbeh ale nevymrel. V Hronskom Beňadiku v spolupráci s organizáciou Región Gron nedávno odhalili jej kovovú repliku v životnej veľkosti od kováčky Andrey Kosecovej. Na odhalení bola aj Majerova vnučka Jozefína Košťálová, ktorá si na Drndičku pamätala z detstva.
Keď bol automobil luxusom pre vyvolených
Príbeh Michala Majera je pekný, no vtedy malo Slovensko od motoristickej krajiny poriadne ďaleko. Kým do Budapešti prišlo prvé auto (značky Benz) už v roku 1895, u nás bolo auto čistý luxus len pre šľachtu, bankárov a najbohatších ľudí.
V Bratislave vlastnil úplne prvé auto gróf Batthyány a išlo ešte o parný automobil. Mesto však postupne napredovalo. Pred rokom 1910 tu fungovala taxislužba s vozidlami Laurin & Klement na dnešnom Hviezdoslavovom námestí a v roku 1913 si Bratislava kúpila prvý hasičský Fiat.
Neprehliadnite: Zápcha storočia: 40-tisíc áut stálo v 450 km dlhej kolóne, zomrelo 145 ľudí
Taxíky značky LAURIN & KLEMENT v roku 1907 pred pražským Světozorom
Na dedinách to bolo divokejšie. Autá boli hlučné, bez výfukových tlmičov, a tak sa stávalo, že keď niekde auto zastavilo s poruchou, šofér musel pred nahnevanými dedinčanmi utiecť po vlastných.
Od 143 áut po prvý autoklub
Zlom prišiel po roku 1918 so vznikom Československa. Vtedy bolo na celom území Slovenska registrovaných presne 143 áut, a najviac ich bolo v Bratislave a Žiline. Nová republika sem priniesla hlavne české značky, predovšetkým Laurin & Klement, z ktorej neskôr vznikla Škoda.
V roku 1920 vznikol v Bratislave Klub slovenských automobilistov, prvý svojho druhu na našom území po rozpade Uhorska.
Zdroj: veterany.eu
S autami prišla aj potreba opravovať cesty. Bratislavská župa dala medzi rokmi 1923 až 1927 do svojich 1 300 kilometrov ciest na tú dobu obrovských 50 miliónov korún. Do roku 1926 už na Slovensku fungovalo vyše 7 800 kilometrov ciest, po ktorých jazdilo okolo 2 400 áut.
Od podomácky vyrobenej Drndičky po dnešok
Keď sa na to pozrieme dnes, je to celkom zaujímavý kontrast. Na začiatku 20. storočia si musel dedinský majster poradiť s odrezaným bičom, dnes je Slovensko svetovou veľmocou vo výrobe áut na obyvateľa. A všetko sa to na našich cestách začínalo práve takýmito nečakanými poruchami.
Zdroje:
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
