Najväčší mýtus o autách padol: Po 45-tisíc km nemajú benzínové autá šancu
Najnovšie vyjadrenie expertov poukazuje na nedostatok, ktorý majú benzínové autá. Ešte stále si myslíte, že sú lepšie ako elektromobily? Odborné zistenia vás presvedčia o opaku.
Takmer určite ste to na sociálnych sieťach zachytili aj vy. Keď si otvoríte diskusiu pod článkom o autách, hneď narazíte na expertov z univerzity života. Tvrdia, že elektromobily sú v skutočnosti pre životné prostredie zlé, ich výroba ničí planétu a staré benzínové autá sú vlastne ekologický zázrak. Niektorí extrémnejší diskutujúci rovno chvália diesel s vyrezaným filtrom pevných častíc. Ide pritom o najväčší mýtus o autách dnešnej doby.
Vedci z prestížneho Massachusettského technologického inštitútu (MIT) sa rozhodli pozrieť na dáta, nie na pocity ľudí z Facebooku. Ich najnovšia komplexná štúdia, ktorá podrobne analyzovala emisie z dopravy v Spojených štátoch, priniesla dôležité zistenia. Elektromobily znečisťujú životné prostredie výrazne menej ako vozidlá so spaľovacím motorom. Pre benzínové autá to je výrazný problém, pretože emisné normy sú čoraz prísnejšie.
Benzínové autá nie sú podľa expertov čistejšie
Výskumníci nebrali do úvahy len emisie z výfuku (ktoré sú u elektroáut nulové), ale zamerali sa na kompletný životný cyklus vrátane lokálneho energetického mixu, teda toho, z akých zdrojov sa elektrina v danej oblasti vyrába.
Vo väčšine analyzovaných oblastí čisté elektromobily znižujú emisie skleníkových plynov o 40 % až 60 % v porovnaní so spaľovacími autami. Rozdiely medzi regiónmi samozrejme existujú. Čím viac obnoviteľných zdrojov alebo jadrovej energie sa v sieti nachádza, tým je ekologický benefit elektromobilu vyšší. V ideálnych podmienkach dosahovala úspora emisií až 82 %.
Zatracovať netreba ani plug-in hybridy. Štúdia potvrdila, že plug-in hybridy sú vhodným kompromisom, ale len za predpokladu, že ich majitelia pravidelne nabíjajú. V mestskom prostredí dokážu plug-in hybridy dosiahnuť 80 % až 90 % emisných úspor čistého elektromobilu. Na vidieku a pri dlhých trasách ich efektívnosť klesá na približne 60 %.
Nezabudnite na emisie z výroby
Kritici elektromobility často vyťahujú jeden silný argument, a to výrobu samotného auta. Treba uznať, že majú v jednom bode pravdu. Výroba batérie pre elektromobil je energeticky náročná a vyžaduje si ťažbu vzácnych kovov, ako sú lítium, kobalt či nikel.
To znamená, že v momente, keď obe autá stoja úplne nové v autosalóne, elektromobil už stihol „spôsobiť“ o 40 % až 70 % viac emisií ako benzínové autá rovnakej triedy. Na začiatku prevádzky tak elektromobily majú relatívne veľký uhlíkový dlh.
Kľúčové však je, ako rýchlo dokáže auto tento dlh počas jazdenia zmazať. Kým emisie spaľovacieho auta s každým spáleným litrom benzínu či nafty stúpajú, elektromobil vďaka efektivite elektrického motora svoj dlh naopak sťahuje.
Kedy nastáva zvrat?
Pre nás je kľúčové pozerať sa na bežný európsky priemer, ktorý vychádza z priemerného energetického mixu. Sem spadá väčšina štátov EÚ a vďaka jadrovým elektrárňam a nízkym emisiám z výroby elektriny sem patrí aj Slovensko.
V našich podmienkach sú výsledky také, že elektromobily porážajú spaľováky (naftové a benzínové autá) zhruba po 45-tisíc kilometroch. Pri priemernom ročnom nájazde (15 000 km) tak elektromobil zmaže svoj emisný dlh z výroby približne po 3 rokoch jazdenia.
Od tohto momentu však auto následne „šetrí“ emisie oproti benzínovému či naftovému vozidlu. Ak by ste navyše auto nabíjali v krajine s ekologickou zelenou elektrinou ako napríklad v Nórsku alebo doma z vlastných solárnych panelov, emisný dlh sa vám podarí vymazať aj po 20 000 kilometroch.
Mýtus o zime a čistejšej elektrine
Okrem emisií z výroby sa skeptici často odvolávajú na argumenty o zlyhávaní technológie elektromobilov v mrazoch a o tom, že elektrina sa aj tak vyrába z uhlia. Ako na tieto argumenty odpovedá veda a štúdia MIT?
Štúdia MIT pracovala so súčasnými dátami. Vedci zdôrazňujú, že ich model nezahŕňal budúci trend. Keďže podiel zelených zdrojov v energetike globálne rastie, ekologická stopa každého jedného prevádzkovaného elektromobilu sa bude v priebehu rokov automaticky znižovať. To sa o autách na benzín či naftu, ktoré tankujú stále rovnaké fosílne palivo, povedať nedá.
Je pravda, že mrazivé zimné dni dokážu dojazd elektromobilu citeľne znížiť. V extrémnych prípadoch sa tak deje aj o polovicu. Štúdia MIT však upozorňuje na podstatný fakt. Takéto podmienky netrvajú celoročne a počas dňa sú teploty zvyčajne miernejšie. Z hľadiska celoročných globálnych emisií majú aj najchladnejšie zimy len zanedbateľný vplyv na celkový ekologický prínos elektromobilov v porovnaní s tým, aké škodliviny vypúšťajú dieselové či benzínové autá.
Autá bežne vlastníme dlhé roky
Elektromobil síce začína svoj životný cyklus s ekologickým hendikepom kvôli výrobe batérie, no ten vymaže počas prvých rokov bežného používania.
Auto si pritom nekupujeme na to, aby sme ho o 3 roky prestali používať. Mnohí motoristi si nechávajú rovnaké vozidlo aj 6, 7 či viac rokov. Za ten čas stihne váš elektromobil ušetriť veľa emisií.
Pri zohľadnení slovenskej či európskej reality neexistuje scenár, v ktorom by klasické benzínové autá či tie na naftu boli pre planétu dlhodobo lepšie ako moderné elektromobily. Veľký mýtus facebookových odborníkov tak určite neplatí.
Zdroj: MIT
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
