Nový emisný poplatok za auto 2400 eur od roku 2030. Brusel ho pýta za benzín a naftu
Prichystajte si viac peňazí, ak chcete jazdiť na benzín alebo diesel. Za klasické motory sa bude platiť poplatok za auto vo výške 2400 eur. Pravidlá Európskej únie sa vzťahujú aj na autá kupované na Slovensku.
Rozhodovanie o budúcnosti európskeho automobilového sektora sa dostáva do najdôležitejšej fázy za posledné roky. Pozornosť verejnosti smeruje najmä k roku 2035 a s ním spojenému, medializovanému zákazu predaja spaľovacích áut.
Výrazný problém pre motoristov a automobilky však príde oveľa skôr. Už v roku 2030 vstúpia do platnosti prísne limity na emisie CO2, ktorých splnenie sa pri súčasnom vývoji trhu nedá dosiahnuť. Cenu za to zaplatia nielen výrobcovia áut, ale v konečnom dôsledku aj bežní vodiči. Tí by mali počítať s tým, že automobilky ich nechajú zaplatiť navýšený poplatok za auto v súvislosti s emisnými normami Európskej únie. Zamestnanci tovární zase budú žiť v neistote ohľadom ich pracovných miest.
Máte záujem o vozidlo s benzínovým motorom? Euroúradníci chcú, aby ste si priplatili poplatok za auto vo výške 2400 eur zahrnutý v jeho kúpnej cene
Je to (ne)splniteľný emisný cieľ?
Brusel nepoľavuje v snahe o sprísňovanie pravidiel pre autá so spaľovacím motorom. V súčasnosti musia výrobcovia držať priemerné emisie nových áut na úrovni 93,6 g CO2/km, uvádza Európska komisia. To zodpovedá spotrebe približne 4,1 l benzínu na 100 kilometrov. Ani na najväčších trhoch, ako je ten nemecký, sa však tento limit stále nedarí trvalo plniť. Napríklad v apríli 2026 dosiahol nemecký priemer až 97,6 g CO2/km.
Skutočná zmena však nastane v roku 2030. Vtedy sa limit plošne zníži na 49 gramov CO2/km. V prepočte na tradičné palivo to znamená, že priemerná spotreba predaného auta by musela byť len 2,1 litra na 100 kilometrov.
Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) varuje, že ak bude doterajšie tempo pokračovať, automobilový trh bude v roku 2030 produkovať v priemere o 26 gramov CO2 viac, ako povoľuje norma. Na prekonanie tohto rozdielu by sa musel predaj čistých elektromobilov s batériami počas najbližších troch rokov strojnásobiť. To je však za súčasnej ekonomickej situácie vysoko nerealistické.
Poplatok za auto 2 400 eur kvôli emisným limitom
Ak sa prognózy ACEA naplnia, finančné dopady pre automobilové značky budú likvidačné. Za nedodržanie emisných limitov totiž hrozia vysoké sankcie. Konkrétne ide o sumu zhruba 2 400 eur za každé jedno predané vozidlo, ktoré limit prekročí. Pri miliónových objemoch produkcie to bude pre koncerny znamenať miliardové straty.
Ako zareagujú automobilky? Je úplne jasné, že výrobcovia prenesú emisný tlak priamo do koncových cien pre zákazníkov, ktorí tak pre opatrenia Európskej únie zaplatia zvýšený poplatok za auto. ACEA tvrdí, že sa síce
Prichystajte si viac peňazí, ak chcete jazdiť na benzín alebo diesel. Za klasické motory sa bude platiť poplatok za auto vo výške 2400 eur. Pravidlá Európskej únie sa vzťahujú aj na autá kupované na Slovensku.
Rozhodovanie o budúcnosti európskeho automobilového sektora sa dostáva do najdôležitejšej fázy za posledné roky. Pozornosť verejnosti smeruje najmä k roku 2035 a s ním spojenému, medializovanému zákazu predaja spaľovacích áut.
Výrazný problém pre motoristov a automobilky však príde oveľa skôr. Už v roku 2030 vstúpia do platnosti prísne limity na emisie CO2, ktorých splnenie sa pri súčasnom vývoji trhu nedá dosiahnuť. Cenu za to zaplatia nielen výrobcovia áut, ale v konečnom dôsledku aj bežní vodiči. Tí by mali počítať s tým, že automobilky ich nechajú zaplatiť navýšený poplatok za auto v súvislosti s emisnými normami Európskej únie. Zamestnanci tovární zase budú žiť v neistote ohľadom ich pracovných miest.
Máte záujem o vozidlo s benzínovým motorom? Euroúradníci chcú, aby ste si priplatili poplatok za auto vo výške 2400 eur zahrnutý v jeho kúpnej cene
Je to (ne)splniteľný emisný cieľ?
Brusel nepoľavuje v snahe o sprísňovanie pravidiel pre autá so spaľovacím motorom. V súčasnosti musia výrobcovia držať priemerné emisie nových áut na úrovni 93,6 g CO2/km, uvádza Európska komisia. To zodpovedá spotrebe približne 4,1 l benzínu na 100 kilometrov. Ani na najväčších trhoch, ako je ten nemecký, sa však tento limit stále nedarí trvalo plniť. Napríklad v apríli 2026 dosiahol nemecký priemer až 97,6 g CO2/km.
Skutočná zmena však nastane v roku 2030. Vtedy sa limit plošne zníži na 49 gramov CO2/km. V prepočte na tradičné palivo to znamená, že priemerná spotreba predaného auta by musela byť len 2,1 litra na 100 kilometrov.
Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) varuje, že ak bude doterajšie tempo pokračovať, automobilový trh bude v roku 2030 produkovať v priemere o 26 gramov CO2 viac, ako povoľuje norma. Na prekonanie tohto rozdielu by sa musel predaj čistých elektromobilov s batériami počas najbližších troch rokov strojnásobiť. To je však za súčasnej ekonomickej situácie vysoko nerealistické.
Poplatok za auto 2 400 eur kvôli emisným limitom
Ak sa prognózy ACEA naplnia, finančné dopady pre automobilové značky budú likvidačné. Za nedodržanie emisných limitov totiž hrozia vysoké sankcie. Konkrétne ide o sumu zhruba 2 400 eur za každé jedno predané vozidlo, ktoré limit prekročí. Pri miliónových objemoch produkcie to bude pre koncerny znamenať miliardové straty.
Ako zareagujú automobilky? Je úplne jasné, že výrobcovia prenesú emisný tlak priamo do koncových cien pre zákazníkov, ktorí tak pre opatrenia Európskej únie zaplatia zvýšený poplatok za auto. ACEA tvrdí, že síce sa stotožňuje so snahou znižovať emisie, no nepáči sa jej systém, ktorý trestá výrobcov za faktory mimo ich kontroly. Problémy ako nedostatočná nabíjacia infraštruktúra či slabý záujem zákazníkov o elektromobily podľa odborníkov nevznikli vinou automobiliek.
Vojna lobistov v Bruseli
Vo vnútri európskych inštitúcií prebieha boj, pri ktorom sa stretávajú dva úplne odlišné pohľady na vec. Kľúčoví hráči vrátane nemeckých gigantov ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz bojujú za uvoľnenie prísnych pravidiel.
Argumenty priemyslu vystríhajú pred možnosťou masového prepúšťania. Nemecký zväz automobilového priemyslu (VDA) uvádza, že konanie európskych úradníkov môže len v Nemecku pripraviť do roku 2035 o prácu 225-tisíc ľudí.
Zo strany automobilového trhu aj naďalej zaznievajú volania po technologickej neutralite. Odvetvie žiada, aby Brusel priznal väčšiu váhu plug-in hybridom (PHEV), elektromobilom s predlžovačom dojazdu (REx) a spaľovacím motorom na syntetické palivá (e-palivá).
Na druhej strane zaznievajú argumenty ekoorganizácií, akou je napríklad združenie Transport&Environment. Proekologická lobistická skupina tvrdí presný opak ako priemysel. Ústup od elektromobility podľa nich poškodí novovznikajúce fabriky na batérie, čo by v EÚ zlikvidovalo zhruba 47-tisíc pracovných miest. Podľa T&E akékoľvek ústupky v prospech spaľovacích motorov definitívne odovzdajú prvenstvo v moderných technológiách Ázii a predovšetkým Číne.
Osud spaľovákov po roku 2035
Samotný emisný poplatok za auto 2400 eur bude len začiatkom. Po roku 2035 chce Európska únia ešte viac skomplikovať kúpu klasických spaľovacích áut. Automobilový priemysel sa pritom v tomto smere skepticky pozerá na minuloročné ústupky avizované zo strany Európskej komisie. Tá síce teoreticky povolila zachovať 10-percentný podiel spaľovacích áut aj po roku 2035, no podmienila to výhradným tankovaním syntetických e-palív. Brusel takisto požaduje používanie „zelenej“, teda ekologicky prijateľnejšej ocele pri výrobe.
Ako vysvetlil Jakub Faryś, šéf Poľského zväzu automobilového priemyslu, v rámci celej EÚ predstavuje týchto desať percent zhruba milión áut ročne. Keď sa toto množstvo rozpočíta medzi desiatky značiek a stovky modelov, výroba tradičných áut stratí akýkoľvek ekonomický zmysel. Náklady na drahú európsku homologizáciu pre pár tisíc predaných kusov z jedného modelu ročne sa výrobcom nikdy nevrátia. Snaha o zmiernenie pravidiel zo strany Bruselu sa tak ukazuje skôr ako politický marketing a slepá ulička. Tlak na klasické autá a bežných vodičov sa naďalej zvyšuje.
stotožňuje so snahou znižovať emisie, no nepáči sa jej systém, ktorý trestá výrobcov za faktory mimo ich kontroly. Problémy ako nedostatočná nabíjacia infraštruktúra či slabý záujem zákazníkov o elektromobily podľa odborníkov nevznikli vinou automobiliek.
Vojna lobistov v Bruseli
Vo vnútri európskych inštitúcií prebieha boj, pri ktorom sa stretávajú dva úplne odlišné pohľady na vec. Kľúčoví hráči vrátane nemeckých gigantov ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz bojujú za uvoľnenie prísnych pravidiel.
Argumenty priemyslu vystríhajú pred možnosťou masového prepúšťania. Nemecký zväz automobilového priemyslu (VDA) uvádza, že konanie európskych úradníkov môže len v Nemecku pripraviť do roku 2035 o prácu 225-tisíc ľudí.
Zo strany automobilového trhu aj naďalej zaznievajú volania po technologickej neutralite. Odvetvie žiada, aby Brusel priznal väčšiu váhu plug-in hybridom (PHEV), elektromobilom s predlžovačom dojazdu (REx) a spaľovacím motorom na syntetické palivá (e-palivá).
Na druhej strane zaznievajú argumenty ekoorganizácií, akou je napríklad združenie Transport&Environment. Proekologická lobistická skupina tvrdí presný opak ako priemysel. Ústup od elektromobility podľa nich poškodí novovznikajúce fabriky na batérie, čo by v EÚ zlikvidovalo zhruba 47-tisíc pracovných miest. Podľa T&E akékoľvek ústupky v prospech spaľovacích motorov definitívne odovzdajú prvenstvo v moderných technológiách Ázii a predovšetkým Číne.
Osud spaľovákov po roku 2035
Samotný emisný poplatok za auto 2400 eur bude len začiatkom. Po roku 2035 chce Európska únia ešte viac skomplikovať kúpu klasických spaľovacích áut. Automobilový priemysel sa pritom v tomto smere skepticky pozerá na minuloročné ústupky avizované zo strany Európskej komisie. Tá síce teoreticky povolila zachovať 10-percentný podiel spaľovacích áut aj po roku 2035, no podmienila to výhradným tankovaním syntetických e-palív. Brusel takisto požaduje používanie „zelenej“, teda ekologicky prijateľnejšej ocele pri výrobe.
Ako vysvetlil Jakub Faryś, šéf Poľského zväzu automobilového priemyslu, v rámci celej EÚ predstavuje týchto desať percent zhruba milión áut ročne. Keď sa toto množstvo rozpočíta medzi desiatky značiek a stovky modelov, výroba tradičných áut stratí akýkoľvek ekonomický zmysel. Náklady na drahú európsku homologizáciu pre pár tisíc predaných kusov z jedného modelu ročne sa výrobcom nikdy nevrátia. Snaha o zmiernenie pravidiel zo strany Bruselu sa tak ukazuje skôr ako politický marketing a slepá ulička. Tlak na klasické autá a bežných vodičov sa naďalej zvyšuje.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
