Ako sa skutočne počíta cena paliva? Prečo platíme viac než Američania?

Palivo nie je len tovar – je to základná komodita, ktorá sa dotýka každého aspektu života. Keď stúpne cena benzínu či nafty, zdražie doprava, logistika a v konečnom dôsledku aj potraviny či služby.

Vždy, keď ceny benzínu a nafty stúpajú, spoločná reakcia je rovnaká: Zase zdierajú obyčajných ľudí. Lenže realita je omnoho komplikovanejšia a za konečnou sumou, ktorú vidíme na cenovke pri stojane, stojí množstvo faktorov. A čo je najšokujúcejšie – najväčší podiel na cene tvorí štát. Skutočne, najväčšiu časť ceny, ktorú vodiči platia pri tankovaní, stále tvorí daňové zaťaženie. Podľa dát ide o viac ako 60 % celkovej ceny paliva. Ide nielen o klasické DPH, ale aj o špecifickú daň z ropných a energetických produktov. Štát pritom pravidelne pridáva aj ďalšie povinnosti – napríklad podiel biopalív. Tento rok je povinné miešať minimálne 13 % biopalív, čo priamo súvisí s klimatickými cieľmi Európskej únie. To znamená, že vodiči nepriamo platia aj za ekologickú transformáciu.

Palivo nie je len tovar – je to základná komodita, ktorá sa dotýka každého aspektu života. Keď stúpne cena benzínu či nafty, zdražie doprava, logistika a v konečnom dôsledku aj potraviny či služby.

Ďalšou veľkou položkou je samotná surovina – ropa. Cena benzínu a nafty na burzách sa mení každý deň a ovplyvňuje ju množstvo faktorov. Od klasickej sezónnosti (v zime rastie dopyt po nafte kvôli vykurovaniu), cez rozhodnutia OPEC o ťažobných kvótach, až po konflikty, ktoré zasiahnu do dodávok. Aj prerušenia v logistike alebo prírodné katastrofy môžu spôsobiť výrazné zdraženie. Keďže krajiny ako Slovensko nemajú vlastné veľké zásoby ropy, významnú časť ceny tvoria aj náklady na prepravu. Od okamihu, keď ropa opustí tanker, až po jej spracovanie a transport do čerpacích staníc, sa do ceny započítava každý logistický krok. K tomu sa pridávajú aj náklady na strategické rezervy palív, ktoré sú povinné zo zákona. Tieto zásoby majú krajiny držať pre prípad krízy alebo nedostatku, no ich skladovanie a správa niečo stojí – a opäť za to platia aj vodiči.

Marže čerpacích staníc

Častým terčom kritiky sú samotné čerpacie stanice. Avšak podľa analýz čistá marža predajcov predstavuje len približne 10 % z ceny paliva. Do tejto sumy patria distribučné náklady, prevádzka staníc a ďalšie výdavky. Rozdiely medzi značkami síce existujú, ale nepatria k najväčším vinníkom zdražovania. Nesmieme zabudnúť ani na vplyv politických rozhodnutí. Od roku 2022, keď začala vojna na Ukrajine, viaceré vlády prijali opatrenia na zníženie cien palív – najmä formou zníženia alebo odpustenia časti dane z ropy. Aj preto sú ceny „len“ vysoké, no nie rekordne katastrofálne. Ak by tieto opatrenia zrušili, vodiči by platili ešte podstatne viac.

Palivo nie je len tovar – je to základná komodita, ktorá sa dotýka každého aspektu života. Keď stúpne cena benzínu či nafty, zdražie doprava, logistika a v konečnom dôsledku aj potraviny či služby.

Palivo nie je len tovar – je to základná komodita, ktorá sa dotýka každého aspektu života. Keď stúpne cena benzínu či nafty, zdražie doprava, logistika a v konečnom dôsledku aj potraviny či služby. Preto je téma paliva neustále sledovaná a citlivo vnímaná. A hoci mnohí obviňujú priamo pumpárov, realita je taká, že väčšinu peňazí z nádrže vodičov inkasuje štát a globálne trhy.