Smrad a prekvapivo dobrý dvojdobý trojvalec. Zaspomínajte si s nami na WARTBURG 353

* **WARTBURG 353 je dnes klasika, youngtimer, ktorý vzbudzuje na tvárach ľudí úsmev, nostalgiu, prípadne nepríjemné spomienky na neľahkú dobu**.
* **Táto hranatá škatuľka využívala techniku z predvojnového DKW a mala objem batožinového priestoru 525 litrov, ktorý jej dnes závidia mnohé rodinné vozidlá**.
* **Čo zostalo z niekdajšej slávy Wartburgu dnes?**
### Nebolo vyrábať z čoho ani pre koho
Po vojne sa vo východnej časti Európy udiala hotová tragédia, ktorá nadobro pochovala všetky snahy o rozvoj krajín, jednotlivcov a aj firiem. Na jednej strane panovala radosť, že je po vojne, na strane druhej sme sa dostali do okupácie mocnosťou, ktorá vo svojom ťažení pokračuje v skromnejšej forme dodnes. Východné Nemecko na tom bolo tak zle, že všetku svoju výrobu muselo odovzdať „osloboditeľovi“ a ešte sa mu za to poďakovať.
Tieto pomery sa prejavili na priemysle, ktorý **prišiel o potenciál držať krok so západným svetom**. O automobilkách to platilo dvojnásobne. Na východnej strane Nemecka zostali automobilky Audi, Glaser, Horch, BMW či DKW, takže **problém nebol v nedostatku know-how** a v motivácii, ale na tom, že **nebolo z čoho vyrábať.** A vlastne ani pre koho.
Naplno sa to prejavilo v Eisenachu, kde sa popri dobiehajúcej montáži šesťvalcov BMW/EMW pripravoval nový model pre novú dobu. V roku 1956 bol odhalený elegantný sedan, ktorý oprášil **meno Wartburg z cisárskych dôb**.
Lenže **rám spoločne s dvojdobým motorom kompletne prevzal z predvojnového DKW F9**. A keď v roku 1966 prišlo na **moderný hranatý typ 353**, použil sa rovnaký recept: nová, moderná karoséria a pod ňou zastaralá technika z DKW F9. Určité inovácie sa ale automobilu dopriali, napríklad vinuté pružiny na všetkých kolesách a nezávislé zavesenie zadných kolies.
A keď v roku 1991 Wartburg skončil, pod kapotou mu bublal už **moderný štvortaktný štvorvalec s objemom 1,3 litra**. Viete, odkiaľ bola zvyšná technika? Skúste hádať, dávame vám jeden pokus.

Hospodársky vyčerpaná NDR investovala nielen do modernizácií, ale ani do rozširovania výroby automobilov. A na rozsiahly import chýbali devízy. Východní Nemci preto čakali na dodanie svojho vysnívaného Wartburgu šialené doby: **sedem, desať a ku koncu až dvanásť rokov!** Z toho dôvodu kupovali všetko, čo bolo k dispozícii, dokonca aj také bizarnosti, ako **Záporožec ZAZ 968**.
### Trabant pre masy, Wartburg pre elity?
Trabant bol považovaný za akýsi solídny automobil do rodiny, Wartburg bol luxusný kúsok pre náročných a lepšie situovaných. Aký bol ale v skutočnosti? Ešte v roku 2016 sme požiadali pána Mikulku, či by nás previezol na svojom výnimočne dobre zachovanom **Wartburgu W de Luxe z roku 1983**.
Naši vtedajší kolegovia z redakcie AUTO7 konštatovali, že na auto zo šesťdesiatych rokov to nebola žiadna tragédia. Dizajn vozidla bol pod váhou snáh o drastickú optimalizáciu výrobných nákladov hranatý a jednoduchý, v porovnaní s dobovou konkurenciou Volkswagen Typ 3 a Opel Kadett B ale nezaostával.

V podobnom duchu sa niesol interiér, ktorý bol sparťanský, ale na svoju dobu ponúkal veľa priestoru a dobré sedadlá. Za príplatok sa tie štandardné dali nahradiť **vylepšenými anatomickými sedadlami**, lenže platilo to iba pre trhy mimo východný blok.
Vyznať sa v zdanlivo náhodne porozmiestňovaných ovládačoch a tlačidlách si vyžadovalo cvik, odkladacích priestorov bolo veľmi málo. V príplatkovej verzii vozidla de Luxe bola namontovaná polička pod palubovkou, základný model si musel vystačiť so sieťkou. V tomto ohľade ale poznáme autá, ktoré sú na tom oveľa horšie. Navyše, v minulosti sa nekládol taký dôraz na šikovné odkladacie priestory, ako je tomu dnes.
### Dvojdobý vodou chladený trojvalec
Skúsenosť s motorickou stránkou vozidla bola podľa motoristických novinárov dobrá. Žiadny [boj so sytičom](https://www.autoviny.sk/reportaze/118737/spominate-si-na-sytic-na-co-sluzil-a-preco-dnes-v-autach-nie-je), žiadne kašľanie motora či jeho skapínanie, keď bol ešte studený. **Dvojdobý vodou chladený trojvalec** s chladičom typicky za motorom sa chytil na prvé otočenie štartéra a umožňuje praktický okamžitý odjazd.
Nechýba **charakteristický smrad z výfuku ani modrastný dym**, ktorým bol východný blok zahltený v priebehu celých šesťdesiatych, sedemdesiatych i osemdesiatych rokov. Ani zďaleka ho ale nebolo toľko, ako sa od podobných motorov očakáva.
Pán Mikulka to vysvetľuje malým nájazdom svojho „varana“ a tiež tým, že na rozdiel od iných dvojtaktárov, jazdiacich na čokoľvek horľavé, on používa výhradne benzín a kvalitný olej. Ten sa v porovnaní so staršími typmi mieša s benzínom v pomere 1:50, čo je relatívne malé množstvo.
**Dvojtaktné trojvalce** majú zaujímavé špecifikum: **zvuk šesťvalca**. Vibrácie sú pojmom neznámym, rovnako ako neochota ťahať v nízkych otáčkach. Vlastne by sa dalo povedať, že v bežných rýchlostiach je Wartburg pomerne čiperný a okúzľujúca je jeho schopnosť reagovať na stlačenie akceleračného pedála. Pedál je vskutku citlivý.

Kombinácia nápadného pérovania, prekvapivo pohodlných sedadiel a relatívne pokojného motora je v kontraste s riadením, ktoré si vyžaduje silu a rázny prístup. Napriek tomu nemožno na Wartburg nadávať, toto je už história. Negatívne slová nenachádzame ani v súvislosti s brzdením. V roku 1975 Wartburg dostal dvojokruhové brzdy, vpredu dokonca kotúčové. Na posilňovač bŕzd síce neprišlo, ale **s hmotnosťou 900 kilogramov** to nebol taký problém.
Na palubovke nám počas jazdy hralo **rádio Tesla 2110 B**, už ale so západným rozsahom VKV, do sýtosti sme sa nadýchali plastového odoru a zaspomínali na časy, keď musel vodič nielen riadiť vozidlo, ale aj rozmýšľať. Na čo je napríklad tá voľnobežka? Prečo sa tu vlastne nesmie brzdiť motorom? Kam sa leje olej? A tak ďalej…
*Článok bol prevzatý z magazínu AUTO7 a redakčne prepracovaný*