Najväčší Volkswagen: Všetko dobré z nákladného auta
Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia sa ukazovalo, že populárny Transporter, ktorý sa v tom čase už vyrábal v druhej generácii (T2), nestačí uspokojiť dopyt trhu v oblasti prepravy nákladov strednej hmotnosti. Preto Volkswagen začal vyvíjať väčší model pre kategóriu celkovej hmotnosti do 3,5 tony.
Všetko po novom
Jeho konštrukcia bola od základu nová a nemala nijaké spoločné diely s radom T2. Vozidlo malo motor vpredu a pohon zadných kolies. Pre optimálne využitie priestoru bola dvojmiestna kabína posadená na prednú nápravu. Nový model, ktorý dostal strohé označenie LT (Lasten-Transporter), mal priehradový rám na ktorom bola privarená nadstavba. Predná náprava amala modernejšiu konštrukciu ako bolo vtedy pri úžitkových automobiloch obvyklé – nezávisle zavesené kolesá na dvojitých priečnych trojuholníkových ramenách odpružených vinutými pružinami, vzadu bola pevná náprava na pozdĺžnych listových pružinách. Vpredu boli kotúčové, vzadu bubnové brzdy, riadenie neskôr dostalo hydraulický posilňovač. V prvom prospekte LT Volkswagen doslova sľuboval „všetko dobré z nákladného auta, všetko dobré z dodávky“.
Problémom bol vhodný motor. Volkswagen už niekoľko desaťročí pestoval monokultúru vzduchom chladeného štvorvalcového boxera, ktorý medzičasom v rade T2 dorástol na objem 2 litre, no na tento účel sa nehodil. Preto padla voľba na moderný vodou chladený štvorvalec OHC 2,0 litra (EA831) vyvíjaný v rámci koncernu pre Audi. Zníženie výkonu na 55 kW (75 k) zmenšením kompresného pomeru pre najlacnejší benzín Normal zabezpečilo potrebnú odolnosť a spolu s optimalizáciou priebehu krútiaceho momentu pri nízkych otáčkach urobilo z pohonu elegantnej limuzíny Audi 100 druhej generácie agregát pre úžitkový automobil. Základnej skriňovej dodávke umožňoval maximálnu rýchlosť 120 km/h.
Vhodný dieselový motor musel Volkswagen získať mimo koncernu. Voľba padla na robustný komôrkový štvorvalec 2,7 litra s výkonom 48 kW (65) od anglického špecialistu Perkins Engines, ktorý svoje motory dodával viacerým výrobcom úžitkových vozidiel a poľnohospodárskych strojov. No pomerne rýchlo sa ukázalo, že výkonnosťou a kultúrou chodu nevyhovuje a preto Volkswagen rozbehol vývoj vlastného dieselového motora pre LT. V obidvoch prípadoch bol motor uložený nad prednou nápravou a pre bežnú údržbu prístupný odklopným krytom medzi prednými sedadlami. Synchronizovaná manuálna prevodovka bola štvorstupňová.
Rovnako ako rad Transporter, aj LT mal uspokojiť širokú škálu požiadaviek zákazníkov a preto sa od začiatku vyrábal s dvoma veľkosťami rázvoru (2,50 a 2,95 m) ako skriňová dodávka, kombi, minibus, valník, valník s dvojitou kabínou a podvozok s kabínou pre
špeciálne nadstavby. Skriňová dodávka bola na výber aj so zvýšenou strechou. Číselné označenie 28, 31 a 35 symbolizovalo prípustnú celkovú hmotnosť 2,8, 3,1 a 3,5 tony. Pretože od začiatku vývoja stál v popredí pomer úžitkovej plochy k zastavanej ploche, ktorý musel byť lepší ako v rade Transporter, Volkswagen LT mal relatívne kompaktné rozmery. Základná verzia bola oproti T2 dlhšia iba o 34 cm (4,84 m), no vďaka šírke väčšej o 30 cm (2,02 m) poskytovala skriňová dodávka so zvýšenou strechou o 50 percent väčší nákladný priestor (7,85 m3 ).
Bokom nezostala ani ergonómia. Pracovisko vodiča bolo vyvinuté v spolupráci s expertmi z oblasti hygieny práce. Vďaka tomu boli všetky ovládacie prvky umiestnené v optimálnom dosahu, dospodu pretiahnuté predné okno a veľké spätné zrkadlá zabezpečovali vodičovi optimálny výhľad. Volkswagen LT sa osvedčil aj ako sanitka, vozidlo pre hasičov, políciu a záchranné zložky. Motor par excelence Na základe skúseností z vývoja dieselového motora pre Golf a Passat prvej generácie konštruktéri pripravili pre LT nový motor, ktorý bol zavedený v roku 1979. Mal jednotný blok, rovnaký pre benzínovú aj naftovú verziu, ktorý prakticky vznikol pridaním dvoch valcov k štvorvalcu 1.6 D, čo vytváralo objem 2,4 litra.
Benzínová verzia s karburátorom dosahovala výkon 66 kW (90 k), diesel 55 kW (75 k) a turbodiesel 66 kW (90 k), neskôr s chladičom stlačeného vzduchu až 75 kW (102 k). Vďaka vysokej kultúre chodu tento motor používala značka Volvo vo svojom rade 240 a neskôr aj v limuzínach a kombi vyššej strednej triedy 740, 760, 940 a 960 – až do roku 1994. Šesťvalec mal menšiu výšku ako pôvodný štvorvalcový diesel a bol v karosérii namontovaný výraznejšie sklopený nabok, čo umožnilo do kabíny na želanie namontovať dvojsedadlo pre spolujazdcov.
V záujme optimalizácie prevádzkových nákladov výrobca zaviedol koncepciu 6-5-4. Znamenalo to, že šesťvalcový motor mal 5-stupňovú prevodovku a na výber boli štyri prevody v zadnom diferenciáli – podľa účelu použitia a regiónu, v ktorom bude vozidlo jazdiť. Okrem toho bola od roku 1980 dispozícii aj verzia LT 4×4 s pohonom všetkých kolies, vyvinutým firmou Sülzer z Augsburgu. Za sériovou 5-stupňovou prevodovkou mala pripojenú prídavnú prevodovku pre zapínateľný pohon predných kolies (pevný pomer 50:50) s redukciou.
Súbežne s motorizáciou sa rozširovala aj ponuka verzií LT. V roku 1979 pribudli modely označené LT 40 a 45, ktoré kvôli zvýšeniu nosnosti dostali voliteľnú pevnú prednú nápravu na pozdĺžnych listových pružinách, neskôr nasledovali modely 50 a 55. LT 55 mal prípustnú celkovú hmotnosť až 5,6 tony. Všetky modely so zvýšenou nosnosťou mali štandardne dvojmontáž zadných kolies. Od roku 1983 bol na výber aj extra dlhý rázvor 3,65 m. Napríklad LT 45 valník s takýmto rázvorom mal dĺžku 6,56 m a nákladnú plochu dlhú 4,60 m. Favorit kempujúcich Vďaka svojej kvalite a spoľahlivosti v kombinácii s optimálne využitou plochou pri kompaktných rozmeroch sa Volkswagen LT stal rýchlo obľúbeným základom pre kempingové a obytné automobily. Mnohé z nich ešte dnes jazdia po cestách.
Legendárnym je LT 28 Sven Hedin, vyrábaný v kooperácii s firmou Westfalia. Špecialista, ktorý už v roku 1951 ponúkal tzv. Campingbox – modulárnu kempingovú skrinkovú zostavu pre prvý VW Transporter – prestavoval skriňovú dodávku na obytné vozidlo. Zvýšená strecha zo sklolaminátu zväčšila vnútornú výšku kabíny na komfortných 2,12 m, na koľajničkách v stenách sa dalo v nej rozložiť trojdielne lôžko 2,00 x 1,60 m. Okrem toho bola v kabíne sedacia súprava s jedálenským stolom, ktorá sa dala prekonfigurovať na lôžko 1,95 x 1,30 m, bunka so sprchou a umývadlom, plynový dvojvarič, drez a chladnička. Obšírny katalóg príslušenstva obsahoval napríklad aj dva typy nezávislého kúrenia, vonkajšiu markízu a izolačné komplety.
Obytné automobily na podvozku LT vyrábali aj firmy Karmann, Bischofsberger a Niesmann. V roku 1988 evolúciou typu Sven Hedin vznikol nový obytný automobil Florida s ešte praktickejším usporiadaním vnútorného priestoru, vyvinutý a vyrábaný opäť v spolupráci s firmou Westfalia. Spolu s novým modelom California na báze radu Transporter T3 tak Volkswagen ponúkal dva kempingové automobily rozličnej veľkosti a úrovne komfortu. Po 21 rokoch a vyše 470 000 vyrobených exemplároch LT v roku 1996 dozrel čas pre nástupcu.
Pod novou značkou
V roku 1995 bola založená samostatná značka Volkswagen Úžitkové vozidlá so sídlom v Hannoveri, ktorá v tamojšom závode vyrábala rad LT druhej generácie. Jeho vývoj prebiehal od začiatku 90. rokov v spolupráci so značkou Mercedes-Benz. Preto bol LT2 konštrukčne zhodný s modelom Sprinter, ktorý Mercedes vyrábal vo svojom závode v Düsseldorfe. Úplne nová karoséria jednoduchého tvaru mala krátku prednú kapotu, pod ktorou bol pozdĺžne uložený motor, poháňajúci zadné kolesá. Široká ponuka verzií ako recept na úspech zostala zachovaná aj pri LT2.
Na výber bola opäť skriňová dodávka, kombi, bus, valník, valník s dvojitou kabínou a podvozok s troma dĺžkami rázvoru od 3,0 do 4,03 m a prípustnou celkovou hmotnosťou od 2,6 do 4,6 tony. Silnou stránkou druhej generácie boli motory. Naftový päťvalec 2,5 litra (originál Audi) s priamym vstrekovaním paliva sa vyrábal s atmosférickým nasávaním ako SDI s výkonom 55 kW (75 k) aj s prepĺňaním turbodúchadlom ako TDI s výkonom od 61 kW (83 k) do 80 kW (109 k) – vždy s 5-stupňovou manuálnou prevodovkou. V roku 2002 pribudol štvorvalcový turbodiesel MWM s objemom 2,8 litra a výkonom až do 116 kW (158 k). Výroba druhej generácie sa skončila po 10 rokoch v roku 2006 po takmer 340 000 exemplároch.
Prichádza Crafter
Koncepciu LT2 prevzal aj jeho nástupca, ktorý prišiel s novým menom Crafter. Podľa marketingu značky toto meno symbolizuje dynamického pomocníka pri práci. Aj prvý Crafter bol vyvinutý v spolupráci so značkou Mercedes-Benz a z kapacitných dôvodov sa vyrábal v jej závodoch v Düsseldorfe a Ludwigsfelde spolu so sesterským modelom Sprinter. V ponuke bol ako skriňová dodávka, kombi, bus, valník, valník s dvojitou kabínou a podvozok pre špeciálne nadstavby. Vyše 480 000 predaných exemplárov za 10 rokov dokazuje, že „badge engineering“ Crafteru úspech nepokazil.
V roku 2016 značka Volkswagen Úžitkové vozidlá predstavila úplne nový Crafter druhej generácie. Bol od základu vyvinutý nanovo vo vlastnej réžii a na jeho výrobu bol dokonca vybudovaný úplne nový závod v poľskom meste Września, neďaleko Poznane. V rámci vývoja experti značky uskutočnili rozsiahle prieskumy medzi zákazníkmi, aby nový model optimálne uspokojoval ich požiadavky. Výsledkom je jedno z najlepších a najvšestrannejších vozidiel v segmente C/D ľahkých úžitkových automobilov. Okrem rozličných nadstavieb je aktuálny Crafter po prvý raz na výber s pohonom predných, zadných aj všetkých kolies.
S jazdnými vlastnosťami približujúcimi sa osobnému automobilu a mimoriadne veľkým množstvom bezpečnostných a asistenčných systémov je nový Crafter vzorom v segmente. S prípustnou celkovou hmotnosťou do 5,5 tony, maximálnym objemom nákladného priestoru do 18,4 m3 a veľkým množstvom verzií poskytuje optimálne riešenia pre rozmanité individuálne prepravné úlohy. Preto nie je náhoda, že hneď po svojom uvedení na trh mu medzinárodná porota odborných novinárov z 24 európskych štátov udelila titul „Transportér roka 2017“.
O rok neskôr značka Volkswagen Úžitkové vozidlá predstavila verziu s elektrickým pohonom „e-Crafter“ a obytný automobil „Grand California“ ako rozšírenie modelového programu. Pri modernizácii v roku 2024 dostal Crafter nový, digitalizovaný kokpit s novým infotainmentom a najmodernejšie asistenčné systémy. V tomto roku Crafter druhej generácie prelomením hranice 500 000 vyrobených exemplárov prekonal všetkých svojich predchodcov, vrátane praotca LT.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
