Poškodenie dopravnej značky má byť kvalifikované inak. Poslanecký návrh zákona vyvoláva otázky, ale aj zjednoduší motoristom život

Poslanci by takto znížili počet dopravných nehôd, zároveň by zvýšili počet úmrtí v ich dôsledku – všetko však pomocou štatistiky (aktualizované).
Vydané  Text: 
Evidencia návrhov zákonov na stránke Národnej rady Slovenskej republiky dnes zverejnila [návrh zmeny zákona o cestnej premávke z dielne poslancov Miloša Svrčeka, Lukáša Kyselicu a Kataríny Hatrákovovej](https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8807). Návrh nového zákona bol doručený 25. augusta 2022 s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 2023, avšak k dnešnému dňu ešte návrh nebol schválený ani neprešiel štandardným procesom. Poslanci majú záujem zmeniť v Zákone o cestnej premávke č. 8/2009 dva zákony, oba sa týkajú dopravných nehôd. ### Ešte menej dopravných nehôd – štatisticky V súčasnosti sa za škodovú udalosť považuje taká udalosť na ceste, pri ktorej dôjde k poškodeniu vozidiel a majetku, ale nie k poškodeniu zdravia. Ak je aj škoda vysoká, ale účastníci sa dohodnú na zodpovednosti, jednoducho vyplnia správu o nehode, doručia ju svojej poisťovni, v ktorej majú uzatvorené PZP a nie je potrebná účasť polície. Ak však bol pri nehode niekto zranený, usmrtený, ak došlo napríklad k úniku nebezpečných látok alebo niekto z účastník bol pod vplyvom alkoholu či drog, vtedy už hovoríme o dopravnej nehode a je potrebné k miestu privolať políciu, prípadne ďalšie záchranné zložky. Za dopravnú udalosť sa považuje aj taká škodová udalosť, pri ktorej sa poškodil verejný majetok vrátane cesty, zvodidiel, dopravných značiek a podobne. A práve tento bod zákona mienia teraz traja vyššie zmienení poslanci. Podľa nich by motoristi nemuseli volať políciu a nahlasovať dopravnú nehodu napríklad vtedy, keď poškodia zvodidlá: „*Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta, alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť*,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu novely zákona. „*Preto sa navrhuje, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: „sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.“, prípadne „sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia*.“ Pre motoristu, ktorý sám na ceste mierne poškodil zvodidlá alebo trocha sa oprel do dopravnej značky, by to mohlo znamenať dva možné scenáre: * buď by nemusel vec riešiť cez políciu alebo správcu komunikácie vôbec, ale by jednoducho z miesta škodovej udalosti odišiel a pre náhradu škôd by sa obrátil na svoju poisťovňu, v ktorej má uzatvorené havarajné poistenie – z toho by sa preplatili škody na jeho vlastnom vozidle. * alebo by škodovú udalosť musel hlásiť poisťovni, v ktorej má uzatvorené PZP, aby tá mohla kryť spôsobené škody v prospech správcu komunikácie a dopravných zariadení. Predtým by však musel kontaktovať práve správcu komunikácie, na ktorej sa škodová udalosť odohrala. > [Aký je rozdiel medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou?](https://www.autoviny.sk/novinky/123685/dolezita-zmena-postup-po-dopravnej-nehode-sa-od-jula-meni) Zmenilo sa to od 1. júla 2022! Takáto úprava zákona by sa mala prirodzene premietnuť do zníženia celkových čísiel o počte dopravných nehôd, hoci len zo štatistického hľadiska. Novinka by tiež so sebou niesla nebezpečný vedľajší efekt – motoristi by mohli celkom zanevrieť na nahlasovanie dopravných nehôd, pri ktorých boli poškodené značky či zvodidlá, ak boli pri incidente sami. ### Smrť v dôsledku nehody: 30 dní namiesto 24 hodín Druhým bodom, ktorý rieši návrh novely zákona, je formálne priznanie úmrtia osoby pri dopravnej nehode. Zatiaľ čo v zahraničí sa za osobu usmrtenú pri dopravnej nehode považuje aj taká osoba, ktorá zomrela do 30 dní od incidentu, na Slovensku je to podľa § 67 ods. 2 písm. a) iba 24 hodinová doba: * *Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 24 hodín po dopravnej nehode*. Poslanci považujú za nevyhnuté zmeniť túto dobu na 30 dní, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú. 30-dňovú lehotu majú napríklad aj v Česku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, ale aj Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko. V praxi by to znamenalo, že osoba, ktorá zomrie do 30 dní na dôsledky dopravnej nehody, by bola po prípadnom schválení a nadobudnutí účinnosti novely zákona, formálna priznaná ako priama obeť autonehody. Táto zmena by mohla ovplyvniť nielen štatistiky, ale napríklad aj plnenia poistného krytia zo životných poistení.

Dôležitá zmena: postup po dopravnej nehode sa od júla mení

Výška škody už nebude po nehode zohrávať takú úlohu ako doteraz. V praxi to znamená, že k nehode nebude potrebné volať policajtov v oveľa viac prípadoch ako doteraz, pretože už pôjde len o škodové udalosti.





Erik Stríž je slovenský motoristický novinár, bývalý šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Jeho autorské portfólio zahŕňa spravodajstvo, testy automobilov, motocyklov a úžitkových vozidiel a dopravnú poradňu. Zvýšenú pozornosť venoval legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti. Je tiež autorom dizajnu a loga webu Autoviny.sk

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na redakcia@imotormedia.sk