Aktuality

Poškodili ste pri nehode zvodidlá alebo dopravnú značku? Poslanci navrhli zmeny v zákone, vrátane 30-násobku aktuálnej lehoty na evidovanie úmrtia pri nehode

Ilustračná fotografia

Evidencia návrhov zákonov na stránke Národnej rady Slovenskej republiky dnes zverejnila návrh zmeny zákona o cestnej premávke z dielne poslancov Miloša Svrčeka, Lukáša Kyselicu a Kataríny Hatrákovovej.

Návrh nového zákona bol doručený 25. augusta 2022 s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 2023, avšak k dnešnému dňu ešte návrh nebol schválený ani neprešiel štandardným procesom.

Poslanci majú záujem zmeniť v Zákone o cestnej premávke č. 8/2009 dva zákony, oba sa týkajú dopravných nehôd.

Ešte menej dopravných nehôd - štatisticky

V súčasnosti sa za škodovú udalosť považuje taká udalosť na ceste, pri ktorej dôjde k poškodeniu vozidiel a majetku, ale nie k poškodeniu zdravia. Ak je aj škoda vysoká, ale účastníci sa dohodnú na zodpovednosti, jednoducho vyplnia správu o nehode, doručia ju svojej poisťovni, v ktorej majú uzatvorené PZP a nie je potrebná účasť polície. Ak však bol pri nehode niekto zranený, usmrtený, ak došlo napríklad k úniku nebezpečných látok alebo niekto z účastník bol pod vplyvom alkoholu či drog, vtedy už hovoríme o dopravnej nehode a je potrebné k miestu privolať políciu, prípadne ďalšie záchranné zložky.

Za dopravnú udalosť sa považuje aj taká škodová udalosť, pri ktorej sa poškodil verejný majetok vrátane cesty, zvodidiel, dopravných značiek a podobne. A práve tento bod zákona mienia teraz traja vyššie zmienení poslanci. Podľa nich by motoristi nemuseli volať políciu a nahlasovať dopravnú nehodu napríklad vtedy, keď poškodia zvodidlá:

Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta, alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu či už z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu novely zákona.

Preto sa navrhuje, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: „sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.“, prípadne „sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia.“

Pre motoristu, ktorý sám na ceste mierne poškodil zvodidlá alebo trocha sa oprel do dopravnej značky, by to mohlo znamenať dva možné scenáre:

  • buď by nemusel vec riešiť cez políciu alebo správcu komunikácie vôbec, ale by jednoducho z miesta škodovej udalosti odišiel a pre náhradu škôd by sa obrátil na svoju poisťovňu, v ktorej má uzatvorené havarajné poistenie - z toho by sa preplatili škody na jeho vlastnom vozidle.
  • alebo by škodovú udalosť musel hlásiť poisťovni, v ktorej má uzatvorené PZP, aby tá mohla kryť spôsobené škody v prospech správcu komunikácie a dopravných zariadení. Predtým by však musel kontaktovať práve správcu komunikácie, na ktorej sa škodová udalosť odohrala.

Aký je rozdiel medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou? Zmenilo sa to od 1. júla 2022!

Takáto úprava zákona by sa mala prirodzene premietnuť do zníženia celkových čísiel o počte dopravných nehôd, hoci len zo štatistického hľadiska. Novinka by tiež so sebou niesla nebezpečný vedľajší efekt - motoristi by mohli celkom zanevrieť na nahlasovanie dopravných nehôd, pri ktorých boli poškodené značky či zvodidlá, ak boli pri incidente sami.

Smrť v dôsledku nehody: 30 dní namiesto 24 hodín

Druhým bodom, ktorý rieši návrh novely zákona, je formálne priznanie úmrtia osoby pri dopravnej nehode. Zatiaľ čo v zahraničí sa za osobu usmrtenú pri dopravnej nehode považuje aj taká osoba, ktorá zomrela do 30 dní od incidentu, na Slovensku je to podľa § 67 ods. 2 písm. a) iba 24 hodinová doba:

  • Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 24 hodín po dopravnej nehode.

Poslanci považujú za nevyhnuté zmeniť túto dobu na 30 dní, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú. 30-dňovú lehotu majú napríklad aj v Česku, Poľsku, Nemecku, Rakúsku, ale aj Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko a Taliansko.

V praxi by to znamenalo, že osoba, ktorá zomrie do 30 dní na dôsledky dopravnej nehody, by bola po prípadnom schválení a nadobudnutí účinnosti novely zákona, formálna priznaná ako priama obeť autonehody. Táto zmena by mohla ovplyvniť nielen štatistiky, ale napríklad aj plnenia poistného krytia zo životných poistení.

Prečítajte si aj:


Čo robiť, ak ste na parkovisku poškriabali auto? Najhoršie, čo môžete spraviť, je len tak odísť

ERIK STRÍŽ


Čo robiť, ak ste našli svoje auto poškriabané alebo nabúrané? AKTUÁLNY postup

ERIK STRÍŽ


Čo robiť, ak ste náhodou vyšli na diaľnicu alebo nestihli včas odbočiť?

ERIK STRÍŽ


Dôležitá zmena: postup po dopravnej nehode sa od júla mení

ERIK STRÍŽ


Azubi Cars Škoda
Erik Stríž je motoristický novinár, šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk

Mohlo by vás zaujímať


Najnovšie zo sekcie