CESTOPIS: Zákruty východu s Octaviou RS 245!

Škoda Octavia RS 245 je zaujímavé a celkom výkonné vozidlo. Martin Koči je talentovaný mladý automobilový pretekár, ktorý žne úspechy v rely. So Škodou Octavia RS sme za ním zašli, aby nám povedal svoj názor na auto a na svojich obľúbených tratiach nám ukázal, čo dokáže.
Vydané  Text: 
**Samostatný cestopis si zaslúži aj cesta na východ Slovenska. Keby ste sa cestou z Bratislavy zastavili pri každej zaujímavej pamiatke, išli by ste minimálne týždeň.** S vychutnávaním všetkých miestnych špecialít či už kulinárskych, vinárskych, pivárskych, alebo pálených, by to bolo na celé prázdniny. Ale veď prečo sa na niečo také nepodujať? Možno v inom živote, možno raz. Možno… Tých možno je toľko, že je lepšie na ne nemyslieť a venovať sa tomu, čo je tu a teraz.

Budík výkonom

Z Bratislavy vyrážame veľmi skoro ráno. Štartovanie Octavie RS 245, s výkonom 180 kW (245 k) najsilnejšej Octavie všetkých čias, našťastie nezobudilo pol sídliska. **Keď chcete, vie byť toto auto veľmi kultivované a takmer nenápadne splynúť s dopravou. Veď inak to pri množstve radarov na cestách ani nejde.** Preto cestu po diaľnici a rýchlostnej ceste do Zvolena absolvujeme v štandardnom čase, ešte pred brieždením. Že by sme cestou zastali v Trnave a pozreli si kostoly a v jej okolí zistili, ako sa darí vinárom urobiť z hrozna lahodné víno? Že v Nitre by sme sa pozreli na hrad, do katedrály a v Topoľčiankach do žrebčína a zubrej obory? Pri Hronskom Beňadiku na kláštor, odbočili do Banskej Štiavnice, vo Zvolene na hrad a k pancierovému vlaku z 2. svetovej vojny? To sú presne tie inšpirácie na iný život.
Vo Zvolene teda mierime na južnú trasu. **Chvíľu sa tešíme z nových úsekov rýchlostných ciest, chvíľu hromžíme na poľnohospodársku techniku na cestách, chvíľu na kamióny.** A to je presne moment, aby Škoda Octavia RS 245 ukázala svoje schopnosti. Volíme športový režim a výkon nás rýchlo posúva pred pomalších účastníkov dopravy. Za nami zostáva červená čiara a na palube úsmev. Zo zrýchlenia, stability, z istoty. Auto dovoľuje celkom dosť a ukazuje sa ako zaujímavý spoločník na dlhé cesty. To sa už blížime k Lučencu. Sprava nás láka Halič, Lučenec a vynovený zámok prestavaný na hotel. Áno, iný život.
Za Rimavskou Sobotou sa cesta kľukatí a stúpa, keď sa odvážite, spravíte si príjemnú húsenkovú dráhu. Lákadlá v podobe kúpania na Teplom Vrchu či túlania sa Muránskou planinou nechávame za sebou, rovnako ako jaskyne Slovenského krasu zapísané v zozname prírodného dedičstva UNESCO. Rožňava nás takmer zlákala odbočkou k nádhernému kaštieľu Betliar, no odolali sme, rovnako tak aj mauzóleu Andrássyovcov v Krásnej Hôrke. K hradu na kopci sme vyslali iba prosebné pohľady, aby tie zvyšné tri roky rekonštrukcie prešli čo najskôr. **Potom prišla Soroška. Legendárny horský priechod s ešte legendárnejšou cestou do vrchu. Tu Octavia ukázala, že sa môžete spoľahnúť aj na jej riadenie. Dostatočne tuhé, komunikatívne a presné. Aj do ostrých zákrut zatočíte bez toho, aby ste si pri tom zauzlili ruky.** Po zjazde zo Sorošky sú Košice už na dohľad. Ešte rýchly pohľad do Zádielskej doliny a tiesňavy, okolo Turnianskeho rybníka, vyhnúť sa volaniu Múzea letectva na košickom letisku a smerujeme na Jahodnú, kde sa stretávame s Martinom Kočim. Že by to chcelo ešte aspoň deň na návštevu všetkých košických kultúrnych aj kulinárskych pamiatok, to ani nehovoríme.

Adrenalín ušami

Na miesto stretnutia prichádzame tesne po deviatej, presne, ako sme sa dohodli. Martin Koči vyzerá byť dobre naladený a víta nás s úsmevom. Zverujeme mu do rúk Octaviu a dohovárame sa, kam vyrazíme na jazdu. Nech nám povie, ako sa mu s autom jazdí, čo považuje za jeho silné stránky aj slabiny a či sa to dá porovnať s jeho rely autom, ktorým je teraz Škoda Fabia R5. Prekvapuje nás už prvou vetou. **„Škodu Octavia RS poznám veľmi dobre. Vo firme, kde pracujem, ich máme niekoľko. Pre nižšiu spotrebu sú síce naftové, ale dá sa s nimi jazdiť aj rýchlo.“** Takže prvé zoznámenie s výkonnou benzínovou verziou bude rýchle. Už len zistiť, kam vyrazíme. Aj tu Martin ukazuje prehľad o svojom teritóriu. „Poďme na Jahodnú. Jazdia sa tam preteky do vrchu. Zákrut nájdeme viac ako dosť a cesta je dostatočne široká.“ Nenamietame, očakávame, že Martin cestu pozná a preverí schopnosti Octavie RS 245.
Profík sa prejaví hneď pri prvom usadnutí za volant. **Napriek výške nad 185 cm si sedadlo prisúva o čosi bližšie k volantu, operadlo nastavuje takmer kolmo. Krátka vzdialenosť je lepšia na rýchle reagovanie na informácie od auta, keď treba rýchlo krútiť volantom.** Potom prichádza na rad nastavenie elektroniky. Športový režim motora a tlmičov. Dvojspojková prevodovka DSG do manuálneho režimu a vypínanie všetkých stabilizačných programov. Aspoň pokiaľ to riadiace jednotky dovolia. **Rely jazdec je rád, keď má veci pod kontrolou.**
**Vyrážame na Jahodnú. Najprv prechádzame cez priecestie Detskej železnice, aby sme prijali výzvu kopca. Už pri prvých radeniach je jasné, že táto jazda bude iná.** Auto pod Martinovými rukami ožíva a správa sa trochu inak. Roky za súťažnými volantmi sa prejavujú. Radí pri vysokých otáčkach. Využíva plný výkon aj krútiaci moment motora. Zákruty sa míňajú. Fotograf zatvoril oči. Adrenalín pri prejazde niektorých zákrut stúpa. Ešte chvíľu a začne nám striekať ušami. **Zo zadného sedadla vyzerá jazda naozaj rýchlo. Odstredivé sily sa s nami pohrávajú. Martin však ide úplne pokojne. Zákrutami prechádza, akoby ich poznal naspamäť. Úplne presne vie, aká bude nasledovať. Vie o jej polomere, sklone, povrchu.** Octavia sa správa ako pretekársky kôň, ktorý dostal skúseného jazdca. Vydáva zo seba maximum a ukazuje, že dokáže veľa. Aspoň podľa nás. A čo na to Martin? Po chvíli jazdy, ktorá sa nám zdala ako najlepšia húsenková dráha nášho života, prichádzame do strediska Jahodná. Sem chodia Košičania najmä v zime na lyžovačku, zaujímavé aktivity však ponúka počas celého roka. Posledný úsek vedie lesom. Martin predvádza zopár efektných šmykov. Áno, v rely sa zákruty prechádzajú dverami napred. Dym spod kolies na fotografiách je reálny, #nofilter.

Schopný univerzál

Parkovisko na Jahodnej si obsadili motocyklisti, zastavujeme teda v zákrute na čistinke. Martin vystupuje s úsmevom. Jazdu si užíval, všimol si aj, že v istom momente sme na zadných sedadlách stíchli. **O aute sa vyjadroval najmä pozitívne. „Motor má slušný výkon. S tým sa dokáže zabaviť aj menej skúsený jazdec. Stačí mu dobrá cesta a bude mať pocit, že si dobre zajazdí. Turbo odvádza dobrú prácu.** Oneskorenie reakcií na stláčanie pedála je minimálne a takmer nepostrehnuteľné. Rovnako aj brzdy. S dobrým výkonom môžete ísť aj rýchlejšie a dajú vám istotu, že bezpečne zabrzdíte. Samozrejme, netreba to preháňať. Zákony fyziky platia pre všetkých. Taktiež podvozok. Dáva dosť istoty, auto sa veľmi nenakláňa a aj keď miestami nestíha všetko utlmiť, môže sa vodič na neho spoľahnúť. Na riadení si dali záležať, reaguje relatívne rýchlo. **Výhodou Octavie oproti iným športovo orientovaným autám je jej veľký vnútorný a batožinový priestor. Pre rodinu či ako auto na cestovanie s priateľmi úplne ideálne.“ Zatiaľ to vyzerá ako balada o Škode Octavia RS 245.**
Martin však odhalil aj nedostatky. „Rád by som si úplne vypol všetky elektronické systémy. Škoda však túto možnosť neponúka. Na druhej strane, vodič vie, že auto stále nad ním drží ochrannú ruku. Privítal by som ešte o čosi rýchlejšie reakcie prevodovky. Zdalo sa mi, akoby sa tam strácali desatinky, kým splní všetky pokyny a prenesie výkon. Auto síce má samosvorný diferenciál na prednej náprave. Jeho svornosť je však nastavená na relatívne nízku hodnotu. V zákrutách som cítil, že odľahčené koleso sa pretáčalo, čo znamená stratu priľnavosti a času. Väčšia svornosť by na druhej strane kládla výrazne vyššie nároky na prevodovku. Takto sa podarilo dosiahnuť dobrý pomer medzi výkonom a životnosťou,“ uzatvára Martin Koči.

Jazdecké raje

Martin nám pospomínal aj zaujímavé miesta pri Košiciach. Ako automobilový pretekár ich pozná predsa len z inej stránky ako bežný smrteľník. „Vodná nádrž Ružín patrí medzi obľúbené miesta Košičanov. Mnohí sem chodia na víkend, alebo si len tak odskočiť z mesta. Nie je do ďaleko, vedie sem dobrá cesta a atmosféra tu býva neopakovateľná. Každý Košičan, ktorý tu bol minimálne raz na nejakej oslave, veľmi dobre vie, o čom hovorím.“ My si môžeme domýšľať. Okolie s lesmi, veľkou vodnou plochou a mnohými chatami priam láka zúčastniť sa na oslave v kruhu známych aj neznámych, z ktorých sa stanú známi.
Nám to však nestačí a pýtame sa Martina na jeho obľúbené miesta. Tie, ktoré by odporučil ľuďom s Octaviou RS 245. Aby si zajazdili a užili schopnosti, ktoré auto v sebe skrýva. **Nebolo ho treba dlho prehovárať. „Herľany, Izra, Jahodná, Bankov, Baška,“ vypadlo z neho ako dávka zo samopalu. Jahodná a Bankov sú hneď pri Košiciach. Po Jahodnej sme jazdili s Martinom a musíme povedať, že to bol zážitok. Baška je obec hneď vedľa a okrem zaujímavých ciest nájdete vedľa nej vodnú nádrž Bukovec. Po ostrej jazde ideálne miesto na schladenie.** Herľany sú necelých 30 km od Košíc a preslávili sa najmä jediným studenovodným gejzírom kontinentálnej Európy. Taká cesta číslo 576 z Herlian do Vranova nad Topľou sľubuje zákruty a mnoho zážitkov.
A Izra? Jazero na polceste medzi Košicami a Tokajskou oblasťou. Najmä cesta z obce Kalša a zo Slovenského Nového Mesta sľubujú, že za volantom auta sa nudiť nebudete. A potom? Načo sa kamkoľvek vracať, keď kúsok odtiaľ volajú tokajské pivnice?!

Pokojný návrat

Podľa slov Martina Kočiho je teda Škoda Octavia RS zaujímavým autom pre ľudí, ktorí hľadajú výkon, no zároveň sa nechcú zrieknuť jej úžitkových vlastností a praktického hľadiska v podobe veľkého vnútorného a batožinového priestoru. S tým sa vieme stotožniť a pridávame aj náš postreh z cesty na druhý koniec Slovenska a naspäť. Výjazd sme absolvovali v priebehu jedného dňa. **Naspäť sme išli severnou trasou popod Vysoké Tatry. Áno, aj tam bolo mnoho lákadiel. Prešov s jeho legendárnou hudobnou scénou, Spišský hrad, Levoča, Kežmarok, Vysoké Tatry. O Liptove ani nehovoriac.** V Liptovskom Hrádku sme si zvolili cestu cez Čertovicu. Ak ju poznáte, isto viete, ktorú cestu sme vyhlásili za matku slovenských zákrut. Následne po slovenskej Route 66 do Banskej Bystrice. Môcť tak odbočiť do kúpeľov v Brusne či na hrad Slovenská Ľupča! Ďalší život. V tomto nás potešili sedadlá, ktoré nám poskytovali veľmi dobrú oporu a 900 km sme v nich zvládli bez najmenších problémov. **A úplnú radosť nám spravila spotreba. Po návrate do Bratislavy sme sa dostali tesne nad 8 l/100 km. A za to si Škoda Octavia RS 245 po celom dni zaslúži potlesk.**




Okolo áut a motoriek sa pohybujem odmalička, aj keď sme nikdy v rodine nemali Škodu 105/120. Za jeden z najväčších výkonov považujem generálku Žiguláka, ktorou sme s kamarátmi zložili praktickú maturitu na dopravnej priemyslovke. Na autách ma zaujímajú technické riešenia a inovácie, preto mi je ľúto, že v ostatnej dobe sa dozvedáme viac o konektivite a o mobilnom internete v autách než o novinkách v motoroch, nápravách a prevodovkách. Podľa mňa by auto malo mať charakter a aspoň trochu komunikovať s vodičom. Na autonómne jazdenie sa zatiaľ pozerám skepticky, aj keď časom môže byť riešením najmä v mestách. Baví ma cestovanie, komunikácia s ľuďmi a rozširovanie obzorov.

ODPORÚČANÉ



Inzercia

Advertisement

Inzercia