Majo Bóna o autách budúcnosti: „Nechcem, aby sa z relaxu za volantom stal pracovný čas!“

Praktický každý deň sa za volantom presviedčam o tom, že autá a technológie toho zvládajú z roka na rok viac, hoci si nie som istý, že sa to isté dá povedať o našich životoch.
Vydané  Text: 
Odmalička ma fascinovali autá i rýchlosť. To prvé ma priviedlo k angličákom, papierovým modelom, to druhé zhruba k siedmim zlomeninám. Ani tie však moju túžbu po rýchlosti a ovládnutiu auta nijako nezbrzdili. Samozrejme, moja nedočkavosť vyústila k získaniu vytúženého vodičskému preukazu. Možnosť sadnúť si za volant auta bola extra odmena, radosť so zvládnutého pretáčavého šmyku ešte väčšia. Zážitky som vždy rád posúval ďalej a kariéru motoristického novinára som začal pred dvadsiatimi rokmi ako študent práve v tomto vydavateľstve. Odvtedy som automobilový priemysel neopustil a som mimoriadne rád, že som bol svedkom azda najväčšej revolúcie, aká sa v rámci automobilovej histórie udiala. Kým prvé testovacie autá, ktoré som jazdil, nemali ani ABS, posledné testovacie auto bolo nové Audi A8, ktoré uviedlo do života technológiu autonómnej jazdy tretej úrovne. A to znamená, že v istých situáciách nebude musieť vodič ani sledovať cestu. Realitou sa tento systém stane od Nového roka v Nemecku, v Holandsku a v Belgicku. Tieto štáty majú totiž schválenú aj potrebnú legislatívu. V zásade to znamená, že na Slovensku ešte volant nesmiete pustiť z ruky, ste totiž za vedenie motorového vozidla plne zodpovední.
Ale to je nepodstatné. Oveľa dôležitejší je fakt, že potrebná technika a technológia je vyvinutá a je iba otázkou času, kedy budú autá jazdiť samy. Skôr, alebo neskôr pustíme volant z ruky všetci. A ja neviem, či je to dobré, alebo zlé. Výrobcovia síce sľubujú odľahčenie šoféra, ktorý sa môže venovať napríklad mailom, sociálnym sieťam či iným činnostiam. Inými slovami, aktivita, ktorá je pre mnohých relaxom, sa zmení na pracovný čas. A to nechcem. Veď my všetci pracujeme viac ako dosť a predstava, že by som aj počas jazdy do práce mal pracovať, ma desí. Akosi záhadne totiž všetky výdobytky techniky, ktoré by nám mali pomáhať, nás zotročujú. A auto bolo vždy symbolom slobody, estetiky aj zážitkov. Preto nechcem za volantom pracovať, ale zabávať sa, relaxovať a možno, tam kde sa dá, aj zrýchliť a užiť si aj trocha pretáčavého šmyku. A ešte niečo by som si želal. Aby sme všetci uvoľnili plyn tam, kde to treba najviac, teda v našich životoch. Možno aj na našich cestách by bolo menej nervozity, menej zbytočných nehôd, viac pohody a úsmevu. A žiaden iný čas nám na to nedáva viac príležitosti ako ten vianočný a novoročný. Vtedy je všetko tak príjemne spomalené a pokojné. Do nového roka vám všetkým želám veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody i tisíce kilometrov bez nehody či iných nepríjemností. A možno aj trocha viac umenia žiť.