Platíme za drahé palivo kvôli rope, alebo nás EÚ tlačí do elektromobilov?
Stačili tri mesiace a z tankovania paliva sa v mnohých krajinách stala citeľne drahšia položka. Slovensko, Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Ukrajina či Čína zaznamenali výrazný rast cien. Japonsko je pritom takmer úplne inde. A práve tento rozdiel vyvoláva nepríjemnú otázku – koľko z ceny paliva je svetový problém a koľko je výsledkom európskej politiky?
Keď vodič príde na čerpaciu stanicu, väčšinou ho nezaujíma cena ropy na svetových burzách, rafinérske marže ani geopolitika. Vidí číslo na stojane. A ak bolo ešte pred niekoľkými mesiacmi citeľne nižšie, veľmi rýchlo nadobudne pocit, že sa niečo deje.
A ono sa toho deje naozaj veľa. Podľa aktuálnych údajov boli ceny paliva, benzínu aj nafty, na konci septembra v mnohých európskych krajinách výrazne vyššie než približne pred tromi mesiacmi. Na Slovensku stál liter benzínu približne 1,85 eura, pričom pred tromi mesiacmi to bolo okolo 1,67 eura. To znamená približne +10,8 %. Pri nafte je rozdiel ešte výraznejší, lebo z približne 1,49 sme sa posunuli na 1,95 eura, teda +30,9 %. A Slovensko rozhodne nie je jediné.
Neprehliadnite: Elektromobil má prejsť 600 km. Z Bratislavy do Sniny môže papierový dojazd bolestivo zaskočiť
Foto: Archív
V Nemecku sa benzín dostal z približne 2,01 na 2,27 eura za liter, čo predstavuje rast o 12,9 %. Nafta zdražela z 1,93 na 2,42 eura, teda o približne 25,4 %. Vo Francúzsku je obraz ešte výraznejší. Benzín vzrástol z približne 1,87 na 2,14 eura a nafta z 1,86 na 2,37 eura. Pri nafte tak ide približne o 27-percentný nárast. A Poľsko? Tam už čísla vyzerajú takmer neuveriteľne. Benzín sa podľa sledovaných údajov posunul z približne 5,96 na 7,92 PLN za liter, teda o 32,9 %. Nafta dokonca z 6,03 na 8,88 PLN, čo znamená približne 47,3 %.
Veľká Británia síce už nie je členom EÚ, ale ako európske porovnanie je zaujímavá. Benzín zdražel približne o 15,3 % a nafta o 20 %. Koncom septembra sa priemerná cena nafty dostala na približne 1,99 libry za liter, čo bolo podľa RAC historické maximum. To už nie je drobný pohyb.
A potom sa pozrime za hranice Európy
Čína tiež zdražovala. Benzín bol na konci septembra približne 9,24 jüanu za liter oproti 7,72 jüanu pred tromi mesiacmi, teda približne +19,7 %. Nafta vzrástla zo 6,82 na 8,30 jüanu, čo predstavuje približne +21,7 %. Čínska vláda však zároveň opakovane zasahovala do mechanizmu cien a rast regulovaných cien palív tlmila. Pri septembrovej úprave napríklad zvýšila ceny menej, než by zodpovedalo automatickému mechanizmu.
Japonsko je úplne iný príbeh. Benzín tam stál približne na úrovni 169,90 jenu za liter, pričom pred tromi mesiacmi to bolo 169,80 jenu. Prakticky žiadna zmena. Nafta sa pohybovala na úrovni 159,30 jenu oproti 159 jenom pred tromi mesiacmi.
A Rusko? Benzín približne 74,55 rubľa za liter oproti 71,66 rubľa pred tromi mesiacmi, teda asi +4 %. Nafta bola na úrovni 81,25 rubľa oproti 80,26 rubľa, čiže len približne +1,2 %. Na Ukrajine je situácia, pochopiteľne, oveľa dramatickejšia. Benzín vzrástol približne o 18,9 % a nafta o 27,9 %. Tu však nemožno ignorovať vojnu, poškodenú energetickú infraštruktúru, vývoj kurzu meny a ďalšie špecifické faktory.
Foto: Archív
Takže čo sa vlastne deje?
Memôže za to iba Európska únia. A bolo by zavádzajúce tvrdiť opak.
Cena ropy a najmä rafinovaných palív je v roku 2026 ovplyvňovaná geopolitickou situáciou, výpadkami produkcie a rafinérií, obmedzeniami exportu a napätím okolo dodávok. Európska komisia sama v septembri upozorňovala, že zásobovanie EÚ je síce stabilné, ale trh s naftou a leteckým palivom zostáva napätý a európske rafinérie pracujú takmer na maxime svojej kapacity. Do toho prišli ďalšie problémy s dostupnosťou nafty. Rusko napríklad koncom septembra predĺžilo zákaz exportu nafty do konca októbra, pričom krajina sa zároveň snaží stabilizovať domáci trh.
A potom je tu ropa. Koncom septembra sa Brent pohyboval približne okolo 100 dolárov za barel. Ešte v polovici septembra bol dokonca krátkodobo nad 100 dolármi a trh reagoval na geopolitické riziká a neistotu okolo dodávok. Takže áno, veľká časť dnešného problému má úplne normálne trhové vysvetlenie. Lenže…
Európa má ešte jeden problém
A ten už nie je celosvetový. Európska únia sa dlhodobo snaží znižovať spotrebu fosílnych palív v doprave. Platí pritom systém pravidiel, ktorý automobilky motivuje k predaju vozidiel s nižšími emisiami.
Súčasná legislatíva napríklad stanovuje pre nové osobné autá od roku 2035 cieľ 0 gramov CO₂ na kilometer. Európska komisia však v rámci automobilového balíka z roku 2025 navrhla väčšiu technologickú flexibilitu a počíta aj s tým, že po roku 2035 môžu určitú úlohu naďalej zohrávať plug-in hybridy, predlžovače dojazdu či spaľovacie motory s kompenzáciou emisií.
A potom je to skratka ETS2. Nový systém obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu má byť naplno funkčný od roku 2028. Formálne sa nebude týkať priamo vodiča. Povinnosť nakupovať emisné povolenky budú mať dodávatelia palív. Európska komisia však otvorene uvádza, že systém má znižovať emisie z týchto sektorov a podporovať ich dekarbonizáciu. Inými slovami, spaľovací motor má byť v Európe postupne ekonomicky menej atraktívny. A to už nie je konšpirácia. Je to deklarovaný cieľ európskej klimatickej politiky.
Ale je dnešná drahá nafta nástrojom na predaj elektromobilov?
Tu by som bol veľmi opatrný. Nemáme dôkaz, že by Európska únia teraz zámerne zvýšila cenu benzínu alebo nafty preto, aby ľudí prinútila kupovať elektromobily. Aktuálny prudký rast cien palív je do veľkej miery výsledkom udalostí na svetovom trhu s ropou a rafinovanými produktmi. A podobný rast vidíme aj v Číne či na Ukrajine, teda mimo rozhodovacieho rámca EÚ.
Na druhej strane by bolo rovnako naivné tvrdiť, že európska politika cenu fosílnej dopravy nijako neovplyvňuje. Ovplyvňuje. EÚ sama otvorene hovorí o postupnom znižovaní emisií, o podpore bezemisných vozidiel a o mechanizmoch, ktoré majú motivovať k dekarbonizácii dopravy. ETS2 je len ďalší dielik skladačky, ktorý má začať fungovať od roku 2028.
Takže rozdiel je medzi tvrdením: „EÚ teraz zdražuje benzín, aby si ľudia kupovali elektromobily.“ a tvrdením: „EÚ nastavuje pravidlá tak, aby bola doprava na fosílne palivá v budúcnosti menej atraktívna a elektromobilita atraktívnejšia.“ To druhé je jednoducho súčasť oficiálnej politiky.
Foto: Autor
A možno práve tu vzniká problém
Predstavme si slovenského vodiča. Má desaťročnú Octaviu, jazdí 20 000 kilometrov ročne a tankuje za svoje. Dnes ho nafta stojí takmer dve eurá. Keď k tomu pripočítame servis, pneumatiky, poistenie a ďalšie náklady, spaľovacie auto už nie je lacná vec. Lenže alternatíva nie je vždy lepšia. Nový elektromobil môže byť drahší. Človek v bytovke nemusí mať vlastnú nabíjačku. Na dlhšej trase musí plánovať nabíjanie. V zime klesá dojazd. A ak auto kupuje niekto za vlastné peniaze, nie je úplne jedno, či stojí 25-tisíc alebo 40-tisíc eur.
Preto je trochu zvláštne hovoriť vodičom, že si majú kúpiť elektromobil. Najmä ak značná časť populácie jednoducho nemá podmienky na pohodlnú elektrickú prevádzku.
Je v tom teda tlak?
Áno, systémový tlak na odklon od fosílnych palív existuje.
Ale nie je férové pripísať súčasný štvormesačný skok cien palív iba tomuto tlaku. Tieto dve veci môžu existovať súčasne. A možno práve toto je najdôležitejšie.
Keď dnes vodič na Slovensku zaplatí za liter nafty približne 1,95 eura, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi to bolo okolo 1,49 eura, nemal by automaticky hľadať vinníka iba v Bruseli. Rovnako by však nemal ignorovať to, že Európa už niekoľko rokov cielene mení ekonomické prostredie okolo spaľovacích áut.
Ropa, vojny, rafinérie a geopolitika nám zdražujú palivo dnes. Európska klimatická politika má zároveň zabezpečiť, aby sme ho v budúcnosti potrebovali menej. A medzi týmito dvoma vetami je podľa mňa celý spor o budúcnosť automobilizmu. Pre jedného je to nevyhnutná ekologická transformácia, pre druhého ekonomický tlak na vodiča.
A pre tretieho možno jednoducho realita, v ktorej sa ešte niekoľko rokov budeme snažiť rozhodnúť, či je pre nás výhodnejšie tankovať dve eurá za liter, alebo zaplatiť desiatky tisíc za auto, ktoré tankovať nepotrebuje.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
