Najnebezpečnejšia cesta Európy: 4,2 km prejdete len 2-krát denne, dnes po 22:53 ju pohltí voda
Na našom kontinente sa nachádza cesta, pri ktorej nestačí sledovať dopravné značky či navigáciu. O tom, či sa po nej dá prejsť, rozhoduje more. Passage du Gois spája francúzsku pevninu s ostrovom Noirmoutier a pri odlive funguje ako normálna cestná komunikácia.
Situácia sa však počas dňa výrazne mení. S príchodom prílivu začne voda postupne prekrývať vozovku. Následne cesta zmizne pod hladinou. Príliv a odliv sa tu vystriedajú dvakrát denne, takže cesta sa pravidelne stráca pod vodou a následne opäť vynára. Najnebezpečnejšou sa stala práve pre tieto zmeny.
Niektorí mylne predpokladajú, že ide len o niekoľko desiatok metrov dlhý prejazd cez plytkú vodu. Passage du Gois meria približne 4,2 kilometra. Európsky program Copernicus tento rok v máji zverejnil satelitné zábery, ktoré ukazujú výrazný rozdiel medzi cestou počas odlivu a prílivu. Na jednom z nich je spojenie medzi pevninou a ostrovom viditeľné, na druhom je jeho veľká časť ukrytá pod vodou.
Zdroj: Copernicus
Dnes sa cesta objaví dvakrát
Vodiči nemôžu na túto cestu vyraziť kedykoľvek. Mali by sledovať časové tabuľky a rešpektovať údaje zobrazené priamo pri vjazde na Passage du Gois.
Konkrétny príklad ponúka dnešok, teda 10. august 2026. Odliv pri Passage du Gois nastal o 9:11 a druhý bude večer o 21:53. Keď zohľadníme dnešné prílivové koeficienty, experti odporúčajú prejazd približne hodinu pred až hodinu po odlive. Orientačne teda medzi 8:11 a 10:11 a následne medzi 20:53 a 22:53.
Časy pritom nie sú každý deň rovnaké. Prílivový cyklus je dlhší ako 24 hodín, a preto sa okamihy prílivu a odlivu postupne posúvajú. Napríklad v utorok 11. augusta nastane odliv v časoch približne o 10:14 a 22:51.
Bezpečné časové okno navyše ovplyvňuje sila prílivu a počasie. Silný vietor alebo nepriaznivé podmienky môžu situáciu zmeniť. Vodiči by sa preto nemali spoliehať iba na to, čo im uvádza navigácia.
Tá môže byť pre turistov problémom. Údaje GPS totiž Passage du Gois uvádzajú ako normálnu cestu. Navigácia ju tak môže zaradiť ako súčasť vašej trasy bez ohľadu na to, či je v danom momente prejazdná. Na displeji sa tak vodičom ukáže ako prejazdná cesta, ktorá sa v skutočnosti nachádza pod hladinou Atlantiku.
Auto už nemusíte zachrániť
Francúzi počítajú aj so situáciou, keď niekto varovania podcení alebo ho stúpajúca voda zastihne počas prejazdu. Pozdĺž 4,2 kilometra dlhej cesty preto vybudovali deväť záchranných stanovíšť. Väčšina z nich sú však len vysoké značky slúžiace ako orientačné tyče bez plošiny. Iba 3 z nich majú vyvýšené drevené, respektíve kovové plošiny s rebríkom.
Ak sa človek ocitne v nebezpečenstve, môže sa na ne dostať a počkať na pomoc. Záchranné body však riešia predovšetkým bezpečnosť ľudí. Vozidlo zostávajúce na zaplavovanej ceste nemáte možnosť nikam ukryť.
Voda pritom nemusí zostať iba niekoľko centimetrov nad asfaltom či kamenným kockami pripevnenými k podložiu, z ktorých je veľká časť cesty vyrobená.
Pri prílivových špičkách môže byť Passage du Gois približne 1,5 až 2 metre pod hladinou. Auto ponechané na ceste tak môže skončiť úplne zaplavené a výrazne poškodené. Rýchlosť, s akou sa tamojšie podmienky menia, robí Passage du Gois nebezpečnou pre ľudí, ktorí miestne pomery nepoznajú. Z pokojnej cesty sa stáva súčasť morského dna a keď o tom neviete, môžete uviaznuť v strede.
Kedysi tadiaľ prechádzali státisíce áut
Passage du Gois nie je modernou turistickou atrakciou vytvorenou pre návštevníkov. Spojenie má stáročnú históriu. Prvá zmienka sa o ňom na mapách objavila v roku 1701 a prvý zaznamenaný prechod sa uskutočnil v roku 1766. Prvé záchranné prvky pribudli ešte v roku 1780. Spevňovanie cesty sa začalo v roku 1935 a práce dokončili pred druhou svetovou vojnou. Komplexné spevnenie dlažbou však pokračovalo a bolo dokončené až v povojnovom období.
S nástupom masového motorizmu sa netradičná cesta premenila na dôležitú dopravnú tepnu. Problém bol jednoduchý. Všetky autá museli ostrov opustiť alebo naň prísť počas obmedzeného obdobia, keď to umožňovalo more.
Situáciu vyriešil až nový most na ostrov Noirmoutier, ktorý bol otvorený v roku 1971. Vodiči odvtedy nemusia čakať na odliv a Passage du Gois už nie je jediným cestným spojením medzi ostrovom a pevninou.
Po ceste sa jazdila aj Tour de France
Napriek existencii mosta sa Francúzi rozhodli, že zaplavovanú cestu nezrušia a urobili správne. Passage du Gois je dnes jedným zo symbolov ostrova Noirmoutier. Láka turistov, cyklistov aj ľudí, ktorí počas odlivu zbierajú mušle.
Jej netradičný charakter využila dokonca aj známa cyklistická súťaž Tour de France. Pelotón cez Passage du Gois prvýkrát prešiel v roku 1993 ako súčasť slávnostného sprievodu a cesta sa neskôr viackrát objavila na trase najslávnejších cyklistických pretekov.
Najväčšou atrakciou však naďalej zostáva samotný prírodný mechanizmus. Na mieste, kde ešte pred niekoľkými hodinami jazdili autá po vozovke, zostáva neskôr iba otvorená vodná plocha. Keď Atlantik opäť ustúpi, asfalt vidno postupne čoraz viac. Passage du Gois sa znova vynorí z mora a pôsobí ako klasická cesta, aby sa o niekoľko hodín celý proces zopakoval.
Zdroj: reisereporter.de
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
