Až 40 rokov po Černobyle: Padlo najväčšie klamstvo, ktoré ničilo jadrové elektrárne
Štyri desaťročia sa tradovala jedna vec ako samozrejmosť. Jadrové elektrárne sú nebezpečné a mnohé krajiny sa k nim už nikdy nechceli vrátiť. Teraz sa ukazuje, že tento postoj zjavne stál len na strachu jednej generácie. Dôkazom je Taliansko, kde vidno, že mladí majú úplne iný názor. Najväčšie klamstvo o jadre tak padlo.
Taliansko, ktoré každoročne navštevujú desiatky tisíc Slovákov, patrilo v sedemdesiatych rokoch medzi jadrových priekopníkov Európy so štyrmi fungujúcimi reaktormi. Referendum v roku 1987, teda rok po Černobyle, atómové elektrárne v krajine prakticky zrušilo. Druhý pokus o návrat pochoval strach z Fukušimy v roku 2011, keď proti novým reaktorom hlasovalo 94 % voličov. Zdalo sa, že táto vec je uzavretá navždy.
Napokon je však všetko inak. Taliansky parlament má na budúci týždeň schváliť zákon, ktorý otvára dvere novej generácii jadrových technológií. Vláda dostane dvanásť mesiacov na prípravu vykonávacích predpisov pre licencovanie reaktorov, bezpečnostné normy, nakladanie s odpadom aj výber lokalít.
Jadrové elektrárne a strach, ktorý mladí už nemajú
V elektrárni Latina južne od Ríma sa dodnes rozoberajú pozostatky prvej talianskej jadrovej éry. Viviana Cruciani, ktorá na tento proces dohliada za štátnu spoločnosť Sogin, opisuje priepasť medzi generáciami. Staršia generácia vidí jadrové elektrárne stále väčšinou len cez optiku Černobyľu. Mladšia generácia je naopak úplne iná a mrzí ju, že Taliansko doteraz nešlo touto cestou.
Prieskum agentúry Only Numbers z júna 2026 zistil, že jadrové elektrárne novej generácie podporuje približne 55 % Talianov.
Energetický analytik Michele Governatori z think-tanku ECCO potvrdzuje, že podpora je najsilnejšia medzi mladými. Tí si jadro spájajú s technologickým pokrokom, nie s haváriami spred desaťročí.
Vláda navyše nestavia svoj zámer na výstavbe veľkých elektrární ako v minulosti, ale na malých modulárnych reaktoroch (SMR). Ide o tretiu generáciu jadrovej technológie (III+), ktorá má byť vďaka menším rozmerom bezpečnejšia a rýchlejšia na výstavbu.
Minister životného prostredia Gilberto Pichetto Fratin odhaduje, že prvé jadrové elektrárne tohto typu by mohli v krajine spustiť medzi rokmi 2033 a 2035. Bude na to vhodný čas, spotreba elektriny v Taliansku má do desiatich rokov vzrásť minimálne o 30 percent. Dôvodom je aj nástup elektrických áut.
Nie je to jednoznačné víťazstvo
Skôr ako sa dá hovoriť o konci starých obáv z jadra, treba priznať, že ekonomika atómových elektrární zostáva slabým miestom celého plánu.
Jeden SMR reaktor s výkonom 300 megawattov má stáť 3 až 6 miliárd eur, a to stále bez infraštruktúry a pripojenia do siete. Expert Governatori upozorňuje, že jadrové elektrárne sa dnes v Európe stavajú za extrémne vysoké náklady a investori sa im skôr vyhýbajú.
Aj samotný minister priznáva, že atómové elektrárne dnešným spotrebiteľom nateraz neznížia účty za elektrinu. Prípadný pozitívny efekt na ceny nastane vraj až spolu s ďalšou generáciou technológie.
Veľkou prekážkou navyše nie sú zákony, ale predovšetkým výber konkrétnych lokalít. Taliansko dodnes nemá národné úložisko jadrového odpadu a približne šesť z desiatich Talianov odmieta mať reaktor vo vlastnom regióne. Málokto chce mať takýto areál pri vlastnej obci, no nadpolovičná väčšina Talianov jadrové elektrárne paradoxne podporuje.
Slovensko sa na rozdiel od Talianska dlhodobo spolieha na jadrovú energiu. Máme navyše nielen skúsenosť s odstavovaním starých blokov v Jaslovských Bohuniciach, ale aj rozbehom nových (Mochovce 3 a 4).
Nie všade je však nálada voči jadru pozitívna. Otázku, či sú jadrové elektrárne bezpečné, vnímajú naďalej citlivo hlavne v susednom Rakúsku. V krajine zostáva výstavba takéhoto zdroja elektriny naďalej nemysliteľná a politicky nepriechodná.
Nabíjanie elektromobilov v noci dáva zmysel
Jadrová energia naberá na význame hlavne v čase elektromobility. Jadro totiž stabilne dodáva bezemisnú elektrinu a elektromobily pomáhajú túto energiu efektívne využívať. Elektromobil nemá výfuk, jeho skutočná ekologická stopa preto závisí od zdroja nabíjania.
Pri nabíjaní auta zo siete poháňanej uhoľnými elektrárňami sa emisie iba presúvajú. Nevychádzajú cez výfuky, ale z komínov elektrární. Naopak, jadro ako bezuhlíkový zdroj zabezpečuje, že prevádzka vozidla je naozaj bez emisií. Jadrové elektrárne tak pomáhajú pokrývať nárast dopytu po elektrine.
Nemenej dôležitá je otázka logistiky v elektrickej sústave. Jadrové reaktory fungujú najlepšie pri nepretržitom, stabilnom výkone počas dňa aj noci. Väčšina majiteľov nabíja svoje autá v noci, keď je celková spotreba v mestách najnižšia. Elektromobily tak prirodzene zužitkovávajú nočnú elektrinu z jadra.
Príklad Talianska ukazuje, že postoj k atómovej energii sa môže zmeniť, keď ľudia neveria lži a mýtom o tom, že tieto technológie sú automaticky nebezpečné.
Zdroj: Nucnet.org
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
