100 000 km a dosť: 5 európskych sedanov, v ktorých je pohon 4×4 problém
Pohon 4×4, alebo pohon všetkých štyroch kolies, je pre mnohých motoristov v Európe kľúčovým faktorom pri výbere vozidla. Prispieva k lepšej stabilite na klzkých zimných cestách, zvyšuje kontrolu v dynamických situáciách a celkovo dodáva pocit bezpečia. Zatiaľ čo technológie ako quattro, xDrive alebo Haldex sa stali ikonickými symbolmi prémiovej jazdy, za túto mechanickú zložitosť sa platí dvojnásobok. Treba pri nich počítať s vyššou počiatočnou cenou a, ako sa často ukáže, aj výrazne vyššími nákladmi na dlhodobú údržbu. Pre kupujúcich jazdených modelov sa tak prémiová výhoda môže rýchlo premeniť na finančnú záťaž.
Predstavujeme detailnú analýzu piatich európskych sedanov z rôznych segmentov, v ktorých je pohon 4×4 známy pre svoje chronické problémy a vyžaduje si mimoriadnu pozornosť. Ak uvažujete o kúpe niektorého z týchto modelov s vyšším nájazdom, znalosť ich slabín vám môže ušetriť tisíce eur.
1. Alfa Romeo 159 Q4 (2005 – 2011)
Priemerný nájazd do problémov: Okolo 100 000 km
Problém: Alfa Romeo 159 je bezpochyby dizajnovým skvostom a verzia Q4 s permanentným pohonom všetkých kolies cez medzinápravový diferenciál Torsen III sľubuje nekomplikovanú a spoľahlivú mechaniku bez zložitých elektronických spojok. Avšak, táto talianska elegancia má vážnu achillovu pätu, a tou sú chronické úniky oleja.
Najväčším problémom sú nekvalitné tesnenia na prevodovke a zadnom diferenciáli. Olej uniká pomaly, no nebadane. Vzhľadom na to, že motory a prevodovky Alfy často netrpia „suchosťou“, je vizuálne zistenie úniku prevodového oleja náročné. Ak sa tento únik zanedbá, Torsen III sa rýchlo premení na drahú hromadu šrotu. Okrem toho, zadná náprava sa nevyznačuje dlhou životnosťou ložísk a po 100 000 až 150 000 km má tendenciu ručať. Poslednou ranou je kardan, ktorého stredové ložisko a priečky nevydržia dlho a ich vibrácie ďalej ničia tesnenia a prehrievajú prevodový olej.
Riešenie pre majiteľov: Pri tomto modeli neexistuje žiadna cesta, len hyperaktívna údržba. Pravidelná kontrola hladiny oleja v prevodovkách, jeho výmena každých 40 000 km (a nie 80 000 km, ako tvrdí výrobca) a okamžité riešenie akéhokoľvek náznaku netesnosti. Nuž, aj o tom je pohon 4×4.
2. Jaguar X-Type (2001-2009)
Priemerný nájazd do problémov: Okolo 100 000 km
Problém: Jaguar X-Type bol navrhnutý s cieľom konkurovať BMW radu 3. Dostal preto trvalý pohon 4×4 s medzinápravovým diferenciálom a viskóznou spojkou, čo na prvý pohľad pôsobí solídne. Avšak s pribúdajúcim vekom sa práve tento systém stáva hlavným zdrojom problémov. Po 100 000 – 150 000 km sa u mnohých majiteľov objavujú narastajúce vibrácie v prevodovke.
Hlavným vinníkom je prehrievanie viskóznej spojky, ktoré vedie k vibráciám hriadeľa. Tieto vibrácie následne postupne ničia ložiská a posielajú kovové častice do prevodovej skrine. Hoci Jaguar po facelifte v roku 2007 odstránil uzamykateľnú spojku a jej funkciu preniesol na stabilizačný systém ESP, základný problém so spoľahlivosťou prevodovky to nevyriešilo. Vibrácie kardanového hriadeľa a opotrebovanie ložísk pretrvávajú, a oprava je mimoriadne drahá, najmä preto, že pre rozdeľovaciu prevodovku neexistujú originálne diely, čo si vyžaduje hľadanie drahých náhrad z iných modelov.
3. Volvo S60 AWD (2000 – 2009)
Priemerný nájazd do problémov: Okolo 100 000 km
Problém: Škandinávia má bohaté skúsenosti s výrobou áut do náročných podmienok, a práve vo Švédsku bol vyvinutý systém Haldex. Verzie s pohonom všetkých kolies prvej generácie Volva S60 však trpia problémami, ktoré Haldex nevyriešil, ale len skomplikoval. Spojky Haldex (I., II., III. a IV. generácie) sú síce samy o sebe pomerne pevné, ale iné komponenty zlyhávajú.
Už po 100 000 km sa objavuje vôľa a hučanie v zadnej náprave, sprevádzané únikom oleja z uhlovej prevodovky. Ešte horšie je, že na faceliftových modeloch s Haldex štvrtej generácie často zlyhávalo elektrické čerpadlo spojky, čo viedlo k úplnému zastaveniu pohonu všetkých kolies a prepnutiu riadiacej jednotky do núdzového režimu. Neustále vibrácie prevodovky, spôsobené opotrebením stredového ložiska a kĺbov, rýchlo ničia ložiská a tesnenia, a kontaminácia nečistotami ohrozuje rozdeľovaciu prevodovku. Hoci sa problém s evolúciou Haldexu zmierňoval, systém si vyžaduje neustálu pozornosť, pravidelnú výmenu oleja a kontrolu elektrických senzorov a tesnení.
4. Opel Insignia 4×4 (2008 – 2017)
Priemerný nájazd do problémov: Okolo 100 000 km
Problém: Opel Insignia s pohonom 4×4 sľubovala nadpriemernú stabilitu, no rovnako ako v prípade Volva, systém postavený na spojke Haldex štvrtej generácie generoval viac starostí ako úžitku. Približne po 100 000 km sa často objavovala vôľa v zadnom diferenciáli, sprevádzaná nepríjemným hučaním a vibráciami.
Rovnako ako u iných modelov s Haldexom, aj tu sa ukázalo zlyhávanie elektrického spojkového čerpadla, ktoré viedlo k deaktivácii pohonu 4×4. Insigniu navyše trápili pravidelné úniky oleja, najčastejšie z kužeľovej prevodovky, a zrýchlené opotrebovanie kardanu, ktoré viedlo k vibráciám pri akcelerácii.
Až po facelifte a zavedení upravenej spojky sa síce podarilo znížiť počet porúch, no problém so spoľahlivosťou nebol nikdy úplne vyriešený. Aj neskoršie verzie si vyžadujú mimoriadne precízne monitorovanie komponentov prevodovky a dôslednú výmenu oleja. Bez neho sú problémy so 4×4 nevyhnutné krátko po prekročení 150 000 km.
5. BMW radu 3 (F30) xDrive (2011 – 2019)
Priemerný nájazd do problémov: Okolo 120 000 km
Problém: BMW xDrive je považovaný za jeden z najlepších systémov pohonu všetkých kolies na trhu. Avšak, v obľúbenom modeli radu 3 (F30) priniesol niekoľko vážnych slabín. Hlavným problémom je rozdeľovacia prevodovka, ktorej konštrukcia bez vhodného olejového čerpadla nedokáže efektívne zvládať zaťaženie. Prevodovka je mazaná len pomocou hnacej reťaze, a pri intenzívnom používaní sa jej komponenty rýchlo prehrievajú a opotrebúvajú.
U aktívnych vodičov dochádza k zlyhaniu viaclamelovej spojky v prevodovke už po 120 000 km, čo sa prejavuje trhavými pohybmi a sekaním pri zrýchľovaní. Chronické problémy sa prejavujú aj na drážkach predného hnacieho hriadeľa, ktoré majú tendenciu prešmykovať už po 100 000 km. Postupom času dochádza k úniku tesnení, poškodzovaniu ložísk a objavovaniu hluku a vôle v prednej náprave. Akékoľvek experimenty s neštandardnými rozmermi kolies sú v tomto prípade priamou cestou k zničeniu drahých pohonných jednotiek.
Riešenie pre majiteľov: Životnosť systému xDrive vo verzii F30 je výrazne kratšia ako pri klasickom pohone zadných kolies. Aby sa problémy oddialili, je nevyhnutné meniť olej v prevodovke a diferenciáloch každých 50 000 – 60 000 km a vyhýbať sa náhlym štartom. Aj napriek ideálnej údržbe však treba počítať s tým, že pohon 4×4 si v tomto modeli vypýta pri údržbe signifikantne vyššiu sumu.
Pohon 4×4 nie je záruka bezproblémovosti
Ako ukázala táto analýza, prítomnosť pohonu všetkých kolies na európskom sedane nie je automatickou zárukou bezstarostnej prevádzky. Modely ako Alfa Romeo 159 Q4, Jaguar X-Type, Volvo S60 AWD, Opel Insignia 4×4 a BMW F30 xDrive majú spoločné to, že ich pohon 4×4 bol dimenzovaný na hraničnej úrovni alebo trpel slabými detailmi v tesnení či mazaní.
Pre kupca jazdeného vozidla z tejto prémiovej kategórie platí jednoduché, ale drahé pravidlo: nikdy neignorujte servisnú históriu prevodovky a diferenciálov. Ak predchádzajúci majiteľ zanedbal výmenu oleja každých 40 000 až 60 000 km, pravdepodobne sa ocitáte na pokraji veľmi drahej generálnej opravy. Zatiaľ čo pohon 4×4 môže byť na snehu vaším hrdinom, pri platbe v servise sa môže ľahko stať vašou nemesis.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
