TEST: Renault Trafic SpaceClass je luxusná dodávka bez kompromisov. Navyše stojí menej než veľké SUV

Pamätáte na kategóriu MPV? Viacúčelové vozidlá ako Renault Scenic, Opel Zafira či Ford S-Max boli kedysi mimoriadne obľúbené pre ich rodinný charakter. Mali o niečo vyššiu strechu a posed, vďaka čomu sa do nich nielen príjemne nastupovalo, ale nehrozilo ani náhle vysunutie chrbtových platničiek pri nakladaní detí do autosedačiek. A keď už sme pri deťoch, majitelia MPV skutočne nemuseli potláčať svoje reprodukčné pudy. Druhý rad bol v prípade rodinných áut zvyčajne delený na tri samostatné sedadlá, nehovoriac o možnosti doobjednania tretieho radu sedadiel, ktoré navýšili kapacitu až na sedem plnohodnotných miest. A aj v takom prípade zostávalo stále dostatok miesta pre batožinu alebo detský kočík.

Pandémia SUV

Začiatkom minulého desaťročia však došlo k obratu, automobilky začali do sveta chrliť SUV a motoristom, ktorí túžili po atraktívnejšom dizajne a vyššom posede, dával prechod z rodinného MPV zmysel. Počet rodinných áut odvtedy na trhu klesá a dnes z pôvodného zastúpenia zostalo už len torzo, ktoré dožíva v ponuke automobiliek bez priamej náhrady.

Táto situácia spôsobila problémy viacpočetným rodinám, ktoré prišli o obľúbenú kategóriu rodinných vozidiel a SUV pre nich nie sú plnohodnotnou náhradou. Faktom totiž zostáva, že tretí rad sedadiel je v prípade SUV považovaný za núdzový, pričom kufri nezostáva dostatok miesta pre akúkoľvek rozmernejšiu batožinu.

Nová nádej

Automobilky však prišli na spôsob, ako efektívne nahradiť plnohodnotné rodinné vozidlá s minimálnymi nákladmi na vývoj. Zobrali klasickú dodávku, ktorú beztak už mali v ponuke, a prispôsobili jej vzhľad alebo interiér klasickým osobným modelom. Dodávka dostala krajšiu prednú masku, výber farebných odtieňov, luxusnejšie materiály s vyčalúnením interiéru, sedadlá z osobných áut a technologické vychytávky ako multimediálny systém či parkovaciu kameru. Niektoré značky boli na túto premenu tak hrdé, ako napríklad Opel so svojou Zafirou, že osobnú dodávku dokonca označili za nástupcu kategórie MPV a prenechali jej aj pôvodné meno.

Scenic je mŕtvy, nech žije SpaceClass

To však nie je prípad Renaultu Scenic, ktorý si svoje meno odniesol do hrobu. Aj keď oficiálne jeho výroba naďalej pokračuje, zo slovenskej ponuky značky Renault už definitívne vypadol. To znamená, že francúzsky výrobca už nemá v katalógu iný model so siedmimi plnohodnotnými sedadlami pre početné rodiny. A tretí rad dnes sedadiel neponúkajú ani SUV modely ako Kadjar či Koleos.

Jedinou rodinnou alternatívou v ponuke značky Renault tak je práve testovaný Trafic SpaceClass, ktorý prednedávnom prišiel na náš trh v modernizovanej verzii. A hneď na prvý pohľad musíme uznať, že ide o mimoriadne dobre vyzerajúcu osobnú dodávku. Výrazná predná maska s chrómovými doplnkami, Full LED svetlomety, zliatinové disky kolies, tónované bočné sklá či sympatická bordová farba dávajú jasne najavo, že cement ani europalety sa v tomto aute prevážať nebudú. Po stránke exteriérového vzhľadu sa za SpaceClass rozhodne nemusí nikto hanbiť, práve naopak. Oveľa väčšie prekvapenie však nastalo vo vnútri pri pohľade na pracovisko vodiča.

Palubná doska je úplne nová a nesie prvky osobných modelov značky. Zaujme pekný volant s výškovým aj pozdĺžnym nastavením, dotykový displej multimediálneho systému aj automatická klimatizácia s elegantným ovládaním. Celok navyše nepôsobí ako kus sivého plastu, materiály sú kvalitné a nechýbajú ani dekoračné panely s luxusným vzorom. Zo vzhľadu aj spracovania sme boli nadšení, no skutočnú oslavu si zaslúžia samotné sedadlá. Okrem výborného posedu za volantom poskytnú priam dokonalú oporu pre stehná aj chrbticu. A to sú vety dvojmetrového vodiča, ktorý s Traficom SpaceClass absolvoval takmer 600 kilometrov bez zastávky. Sú pohodlné, anatomické a cestovanie v nich je doslova relax. Bonusom sú nastaviteľné opierky či dokonca vyhrievanie v zimných podmienkach.

Ťažké a komplikované

Ďalších šesť sedadiel potom nájdete v priestore pre cestujúcich vzadu. Napriek tomu, že na pohľad pôsobia ako samostatné, v skutočnosti ide o dve lavice v konfigurácii 60:40. To znamená, že dve sedadlá v rade sú spojené a krajné môžete vybrať pre vytvorenie uličky alebo priestoru na dlhé predmety. Lavice okrem toho môžete posúvať vďaka zabudovaným koľajničkám v podlahe po takmer celej dĺžke zadnej časti alebo ich nakonfigurovať do zostavy pripomínajúcej vlakové kupé. Lavicu však nemôžete otočiť len tak, celý rad totiž musíte vybrať z auta a poskladať nanovo. Nám sa to podarilo, ale vyberanie a následná inštalácia lavice nie je činnosť, ktorú budete chcieť vykonávať často.

Napriek tomu, že lavica sa skladá z dvoch častí (2:1), každá z nich je mimoriadne ťažká a neexistuje spôsob ako ich pohodlne uchytiť alebo stabilne položiť na zem bez toho, aby ste neriskovali poškodenie mechanizmu uchytenia. Ešte väčší problém sme však mali pri opätovnom skladaní lavice naspäť do auta. Zatiaľ čo väčšiu časť sme zaistili bez väčších problémov, krajné sedadlo sme museli pri zaisťovaní zosynchronizovať nielen s koľajničkou, ale tiež so zvyškom lavice, do ktorej má časť mechanizmu samostatného sedadla zapadnúť. Tento proces je mimoriadne komplikovaný a vyžaduje čas, trpezlivosť a v neposlednom rade aj fyzickú silu zaobchádzať s ťažkou lavicou. Výborné možnosti variability tak mimoriadne komplikuje samotná konštrukcia a hmotnosť sedadiel.

Pokiaľ môžete, nechajte si sedadlá nakonfigurovať predajcom do želanej podoby a využívať maximálne ich sklápanie či posúvanie v koľajničkách, ktoré je pomerne jednoduché. Navyše si posúvaním lavice môžete zväčšovať a zmenšovať batožinový priestor podľa potreby. Príjemne nás v batožinovom priestore prekvapilo napríklad plato, ktoré izoluje posádku od batožinového priestoru a obmedzuje hluk na palube.

Jazdí výborne

Veľmi dobrú prácu na odhlučnení odviedli konštruktéri aj pri potláčaní aerodynamického šumu či zvukov od motora a podvozka. Samozrejme, nad 120 km/h už dodávka začne prejavovať svoju stavbu karosérie, no pri bežnej prevádzke ide o tiché presúvadlo.

Štvorvalcový dvojlitrový naftový motor môžete započuť najmä pri zrýchľovaní, oceniť však musíme samotnú kultúru chodu, ktorou prekonáva aj niektoré osobné autá. Po zahriatí bol naftový motor nielen tichý zvonku i zvnútra, ale pri jazde sa vyznačoval príjemne mäkkým prejavom. Agregát je v ponuke k dispozícii v dvoch výkonových verziách – 150 a 170 koní. My sme mali pod kapotou práve silnejší variant v kombinácii s dvojstupňovou automatickou prevodovkou EDC. Prítomnosť automatu Traficu prospieva a obzvlášť v ECO režime poskytuje plynulý rozbeh z miesta a relatívne nízku spotrebu nafty. Kombinovaná prevádzka ustálila priemernú spotrebu nafty na úrovni 7,6 l/100 km. Pochopiteľne, diaľničné tempo tento údaj poženie bližšie k 9 l/100 km a okresné cesty naopak apetít znížia na hranicu 6 l/100 km. Práve do rýchlosti 120 km/h má veľkú zásluhu na spotrebe šesťstupňová automatická prevodovka, ktorú do tohto modelu jednoznačne odporúčame.

Traficu s týmto motorom nerobia problémy ani kopce či kľukaté cesty, kde vynikne predovšetkým podvozok. Ten je na pomery dodávok veľmi dobre vyladený s minimálnym prenosom rázov či vibrácii do interiéru a dobrým držaním stopy v zákrutách bez nebezpečných náklonov karosérie. A keď už sme pri konštrukcii, ani na rozbitých cestách či poľnej ceste sme nepočuli žiadne vŕzganie či iné pazvuky od karosérie, čo nás milo prekvapilo. Trafic SpaceClass je tak pozoruhodne tuhý, obratný a civilizovaný spoločník na každú príležitosť.

Pokiaľ by ste si ho však chceli zaobstarať ako rodinné vozidlo na sídlisko, odporúčame uprednostniť kratšiu verziu L1 s dĺžkou na hranici 5 metrov. Testovaná predĺžená verzia totiž meria až 5 480 mm, čo môže spôsobiť problémy pri parkovaní na spomínaných sídliskách, kde dochádza postupnému obmedzovaniu vozidiel s dĺžkou nad 5 metrov, výberom kratšej verzie sa tak elegantne vyhnete problémom s mestskou políciou.