Vallo kritizuje políciu za dopravný chaos. Ale čo semafory v Bratislave? Vodiči na nich už roky zbytočne stoja II. časť

Primátor Matúš Vallo nedávno kritizoval dopravnú políciu za to, že počas bezpečnostného opatrenia ochromila dopravu v Bratislave. Ak však chceme hovoriť o dopravných kolapsoch v hlavnom meste, mali by sme sa pozrieť aj na vlastný dvor. Niektoré križovatky totiž vodičom komplikujú život pravidelne, a to aj bez policajných uzáver či mimoriadnych bezpečnostných opatrení. Problémom pritom... Prečítať celé
Dopravná zápcha

Primátor Matúš Vallo nedávno kritizoval dopravnú políciu za to, že počas bezpečnostného opatrenia ochromila dopravu v Bratislave. Ak však chceme hovoriť o dopravných kolapsoch v hlavnom meste, mali by sme sa pozrieť aj na vlastný dvor. Niektoré križovatky totiž vodičom komplikujú život pravidelne, a to aj bez policajných uzáver či mimoriadnych bezpečnostných opatrení. Problémom pritom nemusí byť vždy iba množstvo áut, ale aj spôsob, akým mesto riadi dopravu.

Nedávna kritika zo strany primátora otvorila zaujímavú otázku: kto vlastne zodpovedá za to, ako sa Bratislavou jazdí? Dopravná polícia môže počas bezpečnostného opatrenia obmedziť premávku, presmerovať vozidlá a vytvoriť dočasné kolóny. Takéto opatrenia však majú konkrétny dôvod a trvanie. Na rozdiel od nich existujú v hlavnom meste miesta, kde sa doprava pravidelne mení na nekonečné čakanie aj počas úplne bežného pracovného dňa.

A tu sa dostávame k zodpovednosti samosprávy. Ak primátor dokáže verejne kritizovať políciu za dopravné obmedzenia, je namieste položiť aj opačnú otázku: dokáže si mesto urobiť poriadok vo vlastnej dopravnej infraštruktúre? Dokáže zabezpečiť, aby semafory fungovali logicky, jednotlivé križovatky na seba nadväzovali a vodiči nedostávali zelenú v situácii, keď sa za križovatkou nemajú kam pohnúť?

Bratislava má totiž problém, ktorý pozná prakticky každý vodič. Stačí ranná špička, drobná nehoda alebo nevhodne načasovaná zelená na jednom zo semaforov a kolóna sa začne postupne rozrastať. Z niekoľkých minút zdržania sa môže stať polhodinové čakanie.

Často počúvame, že za všetko môže priveľa automobilov. Je to pohodlné vysvetlenie, ale nie vždy úplné. Dopravná infraštruktúra má fungovať tak, aby čo najefektívnejšie spracovala dopravu, ktorá po nej jazdí. A práve tu sa dostávame k otázke, či Bratislava využíva svoje existujúce cesty a križovatky skutočne efektívne. Pozreli sme sa na päť dopravných uzlov, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Dopravné kolóny v Bratislave

Foto: Archív

1. Galvaniho – Ivanská cesta: problém, ktorý dokáže ochromiť celé okolie

Táto križovatka patrí medzi miesta, kde sa stretáva viacero významných dopravných prúdov. Galvaniho ulica zabezpečuje spojenie s nákupnými a administratívnymi zónami, diaľničnou infraštruktúrou aj ďalšími časťami Ružinova. Ivanská cesta zase obsluhuje dopravu v okolí letiska a priľahlých oblastí. Situáciu komplikuje aj blízkosť železničného priecestia. Keď sa doprava na jednom mieste spomalí, problém sa môže veľmi rýchlo preniesť na ďalšie komunikácie. Zaujímavé je, že táto križovatka sa nachádza aj v oficiálnom Územnom genereli dopravy Bratislavy medzi nevyhovujúcimi riadenými križovatkami. Nejde teda iba o subjektívny pocit vodičov. Riešenie? Predĺženie trasy Galvaniho v smere na Vrakuňu, cez mimoúrovňové križovanie so železnicou.

2. Bajkalská – Prievozská: keď sa kolóna prenáša z jednej komunikácie na druhú

Bajkalská patrí medzi najdôležitejšie dopravné osi Bratislavy. Denne po nej prechádzajú vodiči smerujúci do centra, na Prístavný most, do Ružinova aj na ďalšie významné mestské komunikácie. Spojenie Bajkalskej a Prievozskej je problematické najmä v čase dopravnej špičky. Situáciu zhoršuje aj blízkosť Prístavného mosta a napojenia na ďalšie vyťažené smery.

Problémom pritom nemusí byť iba samotná kapacita križovatky. Ak sa kolóna vytvorí za ňou a vozidlá nemajú priestor pokračovať, dokážu zablokovať aj predchádzajúce dopravné prúdy. Semafor môže následne púšťať ďalšie autá do priestoru, v ktorom sa už nemajú kam zaradiť. Práve toto je jeden z najhorších scenárov mestského dopravného riadenia. Zelená síce svieti, ale doprava sa reálne nehýbe.

3. Račianske mýto: problém potvrdený aj odborným posúdením

Račianske mýto patrí medzi najvýznamnejšie dopravné uzly v hlavnom meste. Stretávajú sa tu dôležité mestské komunikácie, električková doprava aj množstvo autobusových a trolejbusových liniek.

V tomto prípade máme k dispozícii aj veľmi konkrétny odborný podklad. Územný generel dopravy Bratislavy uvádza, že križovatka Račianske mýto – Šancová dosahovala v ranných aj popoludňajších špičkách na takmer všetkých vjazdoch stupeň kvality dopravy F. V dopravnom inžinierstve ide o najhorší stupeň hodnotenia. Znamená vyčerpanú kapacitu, vysoké zdržanie a dlhé kolóny. To už nie je iba otázka netrpezlivých vodičov. Ide o objektívne identifikovaný problém dopravnej infraštruktúry. A to sa ešte s príchodom priechodu pre chodcov na Šancovej za milión eur ešte zhorší. O tomto priechode si povieme nabudúce.

cyklotrasa na Vajanského

Foto: Archív

4. Karadžičova – Krížna – Záhradnícka: keď sa stretáva priveľa smerov

Ďalším problematickým miestom je dopravný uzol na rozhraní ulíc Karadžičova, Krížna a Záhradnícka. Ide o mimoriadne dôležitú časť širšieho centra. Premávka sa tu stretáva z viacerých smerov a každé obmedzenie priepustnosti sa rýchlo prejaví na priľahlých uliciach. Aj túto križovatku označuje Územný generel dopravy Bratislavy za nevyhovujúcu. Podobne ako pri Račianskom mýte sa v kapacitnom posúdení objavujú vážne problémy počas dopoludňajšej aj popoludňajšej špičky. Zaujímavé je, že nejde o odľahlú lokalitu, ktorú by bolo možné jednoducho obísť. Dopravné problémy tu zasahujú aj vodičov, ktorí sa potrebujú dostať cez širšie centrum mesta.

5. Košická – Landererova – Prístavná: desaťtisíce áut za niekoľko hodín

Tento dopravný uzol pri Moste Apollo je ďalším miestom, ktoré si zaslúži pozornosť. Prepája niekoľko výrazne zaťažených komunikácií a zároveň predstavuje dôležité spojenie medzi Petržalkou, centrom a východnou časťou Bratislavy. V tomto prípade existuje aj konkrétny dopravný prieskum. Počas merania od 6.00 do 18.00 hod. prešlo križovatkou Landererova – Košická – Prístavná celkovo 57 185 vozidiel. To predstavuje priemer takmer 4 766 vozidiel za hodinu. Samozrejme, premávka nie je rozložená rovnomerne a počas špičiek je intenzita výrazne vyššia. Aj túto križovatku označuje mestský dopravný generel za nevyhovujúcu.

Problém nie je vždy iba v počte automobilov

Pri pohľade na tieto dopravné uzly sa ponúka zásadná otázka: robí Bratislava maximum pre to, aby existujúcu cestnú infraštruktúru využívala čo najefektívnejšie? Vodiči sa opakovane stretávajú so situáciami, keď na semafore dostanú zelenú, ale za križovatkou nie je dostatok priestoru na pokračovanie. Namiesto plynulého prejazdu tak zostávajú stáť uprostred dopravného uzla a blokujú ďalšie smery.

Rovnako problematická je koordinácia svetelnej signalizácie. Ak jednotlivé križovatky fungujú bez dostatočného zohľadnenia dopravnej situácie na susedných úsekoch, môže sa stať, že jedna križovatka uvoľní kolónu práve vtedy, keď nasledujúca ešte nie je pripravená dopravu spracovať. Samotná zelená vlna pritom nie je univerzálnym riešením. V meste treba zohľadňovať aj chodcov, cyklistov, električky a autobusy. To však neznamená, že koordinácia automobilovej dopravy musí byť ponechaná napospas náhode.

Foto: Autor

Bratislava potrebuje viac než ďalšie zákazy a obmedzenia

Mesto často hovorí o podpore verejnej dopravy, cyklistiky a znižovaní závislosti od individuálnej automobilovej dopravy. To sú legitímne ciele. Ani jeden z nich však nezbavuje samosprávu povinnosti efektívne riadiť existujúcu cestnú sieť. Ak vodič strávi desiatky minút na úseku, ktorý by za normálnych okolností prešiel za niekoľko minút, nie je to len jeho osobný problém. Ide o stratený pracovný čas, vyššiu spotrebu paliva, zbytočné emisie a v neposlednom rade aj o zhoršenie bezpečnosti. Bratislava by preto mala pravidelne vyhodnocovať nielen počet vozidiel, ktoré jednotlivými križovatkami prechádzajú, ale aj skutočné časy zdržania, dĺžky kolón a vzájomnú koordináciu svetelnej signalizácie.

Pretože nie vždy potrebujeme postaviť ďalšiu cestu alebo pridať jazdný pruh. Niekedy by možno stačilo lepšie nastaviť to, čo už máme. A tak sa vraciame k pôvodnej otázke. Ak mesto očakáva, že polícia bude pri bezpečnostných opatreniach minimalizovať dopravné obmedzenia, malo by samo ukázať, že dokáže minimalizovať tie, ktoré vznikajú v jeho vlastnej réžii. Kritizovať dočasný dopravný kolaps je jednoduché. Oveľa ťažšie je vysvetliť, prečo sa niektoré časti Bratislavy nedokážu plynulo rozhýbať ani počas obyčajného pondelkového rána.

Riešenia?

1. Inteligentné riadenie semaforov

Prvým krokom by malo byť preverenie aktuálneho nastavenia svetelnej signalizácie. Moderné systémy dokážu pracovať s detektormi vozidiel, ktoré vyhodnocujú dĺžku kolóny a intenzitu dopravy. Zelená sa tak nemusí prideľovať iba podľa vopred nastaveného časového plánu, ale aj podľa aktuálnej dopravnej situácie. Bratislava by mala preveriť, či existujúce detektory poskytujú dostatočné údaje a či sa tieto informácie skutočne využívajú na optimalizáciu signálnych plánov.

2. Zamedzenie blokovaniu križovatky

Dôležité je zabrániť situácii, keď vozidlá vojdú do priestoru križovatky bez možnosti pokračovať. Pomôcť môže vhodné nastavenie signálnych plánov, detekcia zaplnenia výjazdu a koordinácia jednotlivých smerov. Vodič by nemal dostať zelenú len preto, že uplynul časový interval, ak za križovatkou nie je voľná kapacita.

3. Koordinácia susedných križovatiek

Samostatne fungujúce semafory nemusia vytvárať plynulú dopravu. Ak jedna križovatka vypustí veľký počet vozidiel a nasledujúca ich nedokáže spracovať, kolóna sa iba presunie o niekoľko stoviek metrov ďalej.

Riešením je koordinované riadenie viacerých križovatiek ako jedného dopravného celku. Nestačí optimalizovať jeden semafor, treba sledovať celý dopravný koridor.

4. Dlhodobé odľahčenie verejnou dopravou

Zaujímavý návrh obsahuje aj dopravno-kapacitné posúdenie z januára 2025. Podľa jeho záverov by výrazné odľahčenie individuálnej automobilovej dopravy v oblasti Mlynských nív priniesla podunajsko-biskupická električková radiála. Tá by obsluhovala aj túto rozvíjajúcu sa časť mesta.




Sledujte Autoviny.sk aj na sociálnych sieťach

Marek Pauco

Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.