Koniec diaľničných známok v dvoch krajinách. Nové kilometrové mýto je extrémne vysoké, platí už od dnes
Dátum 1. júl 2026 sa zapíše do kroniky európskeho dopravného priemyslu hrubým písmom. Dlho očakávaná transformácia spoplatnenia infraštruktúry prechádza z teoretických plánov priamo do ostrej reality. Doterajší model, kedy vozidlám stačilo zakúpiť si časovú diaľničnú známku a jazdiť bez obmedzenia, sa stáva minulosťou. Dve dôležité tranzitné krajiny menia legislatívu a zavádzajú nekompromisné mýto postavené na princípe „znečisťovateľ platí“. Pre dopravcov to znamená obrovský nárast administratívy a predovšetkým drastické zvýšenie prevádzkových nákladov.
Holandsko vsádza na emisie
Holandské kráľovstvo k tomuto dňu oficiálne vystupuje zo spoločného systému Eurovignette, ktorý doteraz zdieľalo s Dánskom, Luxemburskom a Švédskom. Nový vnútroštátny mýtny systém bude pokrývať takmer celú sieť tamojších diaľnic, vybrané cesty prvej triedy a strategické lokálne úseky v blízkosti veľkých priemyselných a mestských centier.
Hlavným motorom tejto legislatívnej zmeny je tlak na ekologizáciu vozového parku. Systém už nebude zaujímať len to, koľko dní sa kamión na území štátu zdržiava. Rozhodujúcim parametrom sa stáva presná hmotnosť vozidla a jeho zaradenie do emisnej triedy CO2. Štátna pokladnica tak bude priamo naviazaná na ekologickú stopu každého jedného prejazdeného kilometra. To vytvára obrovský tlak na urýchlenú obnovu flotíl smerom k alternatívnym pohonom a najnovším nízkoemisným naftovým motorom.
Koľko zaplatia za mýto?
Najväčším strašiakom pre všetkých autodopravcov sú samotné finančné sadzby. Oficiálne zverejnená priemerná sadzba sa totiž vyšplhala na hodnotu 19,1 eurocentu (0,191 €) za kilometer. V praxi to znamená, že obyčajný tranzit naprieč krajinou v dĺžke 300 kilometrov vyjde firmu na takmer 60 eur len na poplatkoch za infraštruktúru.
Tento výpočet navyše platí len pre priemerné hodnoty. Staršie, ťažšie a menej ekologické nákladné vozidlá zaplatia za kilometer ešte viac. Logistické korporácie varujú, že takéto rapídne zvýšenie nákladov nie je možné absorbovať z vlastných marží. Keďže Holandsko disponuje prístavom v Rotterdame, ktorý je hlavnou vstupnou bránou pre tovar prúdiaci do strednej Európy, toto zdraženie sa automaticky premietne do koncových cien v obchodoch. Zaplatia ho bežní občania pri nákupe elektroniky, potravín či oblečenia.
Rumunsko sa pridáva k radikálnym zmenám
Aby toho nebolo málo, presne k rovnakému dátumu uvádza do života prelomové zmeny v mýte aj Rumunsko. Táto balkánska krajina, ktorá je kľúčovou spojnicou medzi strednou Európou a Tureckom či Blízkym východom, spúšťa svoj transformovaný mýtny systém TollRo. Rovnako ako v prípade Holandska, aj rumunská vláda nahrádza pôvodnú časovú Rovinietu pre nákladné automobily sofistikovaným kilometrovým spoplatnením.
Neprehliadnite: Prečo stále majú moderné lietadlá popolníky, aj keď fajčenie na palube je zakázané? Dôvod paradoxne zachraňuje životy
Rumunské mýto tiež zohľadňuje prísne emisné normy Euro a produkciu CO2. Pre slovenských dopravcov, ktorí často zabezpečujú prepravu tovaru na juhovýchod kontinentu, ide o masívny finančný zásah, i keď v tomto prípade vodiči zaplatia v emisnej katégórii Euro 3-0 iba 0,038 € za km. Kombinácia nových holandských a rumunských pravidiel ukazuje jasný trend – éra lacnej tranzitnej dopravy na európskych diaľniciach definitívne skončila a nákladové položky za prejazdené kilometre budú tvoriť dominantnú časť rozpočtov dopravných firiem.
Prísne kontroly hneď od začiatku
Prechod na nový systém si vyžaduje aj absolútnu technologickú pripravenosť. Holandská aj rumunská vláda striktne varovali, že od 1. júla 2026 nesmie na spoplatnené úseky vyraziť žiadne nákladné vozidlo bez nainštalovanej a plne funkčnej palubnej jednotky (OBU – On-Board Unit). Žiadne tolerančné obdobie alebo dodatočné riešenie pokút na mieste neexistuje.
Dopravcovia museli v predstihu vybaviť svoje kamióny jednotkami od certifikovaných poskytovateľov mýtnych služieb, ako je napríklad systém Toll4Europe a ďalší integrovaní operátori. Tieto zariadenia nepretržite využívajú satelitné GPS sledovanie na presný výpočet prejazdenej trasy. Pre dispečerov a administratívnych pracovníkov to znamená enormné zvýšenie byrokracie, keďže musia dohliadať na správne spárovanie vozidiel, neustály prenos dát a včasné dopĺňanie kreditov na mýtnych účtoch, aby sa vyhli pokutám.
Mýto aj pre osobné autá?
Hoci sa aktuálna vlna zmien k 1. júlu 2026 zameriava výhradne na nákladnú dopravu nad 3,5 tony, automobiloví analytici dvíhajú varovný prst. Zavedenie satelitnej a kamerovej infraštruktúry pre výpočet mýta na základe kilometrov je totiž mimoriadne nákladný proces. Akonáhle štáty tieto systémy úspešne odskúšajú a stabilizujú v sektore logistiky, je vysoko pravdepodobné, že rovnaký princíp v blízkej budúcnosti aplikujú aj na osobné automobily.
Pre bežných motoristov by to znamenalo zánik klasických ročných či desaťdňových diaľničných známok, na ktoré sme zvyknutí aj na Slovensku. Poplatky by sa odvíjali od toho, koľko kilometrov reálne najazdíte počas letnej dovolenky či služobnej cesty. Európska únia sa netají tým, že chce postupne zjednotiť systémy spoplatnenia a preniesť kompletné náklady na údržbu ciest a elimináciu emisií priamo na plecia vodičov. Kroky Holandska a Rumunska sú tak jasným indikátorom toho, ako bude vyzerať cestovanie v celej Európe o niekoľko rokov.
Zdroje: Trans.info
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
