Škoda 100 sa zmenila na modernú limuzínu. A áno, stále má motor vzadu
Prvý „miliónový“ automobil značky Škoda, legendárna Škoda 100, sa dočkala modernej interpretácie. Pôvodne sa vyrábala v rokoch 1969 až 1977 a bola v podstate definíciou ľudového auta éry, kedy vlastniť vozidlo bola udalosť. Dizajnér Martin Paclt sa však rozhodol pre radikálnu premenu a predstavil ju ako elegantnú, veľkorysú luxusnú limuzínu.
Táto myšlienka prekvapuje, no dáva zmysel. Paclt vychádzal z proporcií súčasného modelu Superb, a výsledný koncept je v podstate ešte o niečo väčší. Je to dôkaz, že aj s nostalgickou minulosťou sa dá pracovať odvážne a s ambíciou. Škoda 100 bola zvolená zámerne – ľudia ju poznajú a mnohí ju vlastnili. Navyše, jej čisté a nadčasové tvary sú ideálnou predlohou pre nový dizajnový smer automobilky, Modern Solid.
Nadčasová čistota
Paclt od začiatku vedel, že nechce stavať len priamočiary retro automobil. Cieľom bolo zachovať pôvodnú ideu najmä v proporciách a základnom poňatí. Preto jeho vízia zostala klasickým sedanom s elegantnými líniami a veľkými, ucelenými plochami. Dizajn Škody 100 bol obohatený o moderné prvky, ktoré sú dnes pre značku kľúčové:
-
Štvoroká grafika predných svetlometov.
-
Kapota s výrazným prelisom a novým logom Škoda.
-
Svetelné lišty po celej šírke vozidla, ktoré spájajú prednú a zadnú časť. Tieto lišty šikovne odkazujú na chrómovanú lištu vpredu a výduch horúceho vzduchu vzadu na pôvodnom modeli. Je to jemná, no premyslená pocta detailom.
Absolútne najodvážnejším a vizuálne najprovokatívnejším prvkom je riešenie zadnej časti karosérie. Martin Paclt, inšpirovaný podobnosťou tvarov predného a zadného okna pôvodnej Škody 100, sa rozhodol pre radikálny krok: úplnú absenciu zadného skla za zadnými dverami.
Tento nezvyčajný krok mu umožnil tvarovať zadné plochy podobne, ako tie presklené vpredu, čím sa dosiahla nečakaná vizuálna symetria. Ako sám dizajnér vysvetľuje: „Trochu sa tým snažím búrať zaužívané pravidlá. Určite to vyvolá emócie, ale to by dizajn mal.“ Je to silné tvrdenie, ktoré robí z tohto konceptu nielen poctu, ale aj dizajnový manifest.
Absencia okna zároveň otvára cestu k zamysleniu sa nad technickou stránkou. Hoci pôvodná Škoda 100 mala motor vzadu a pohon zadných kolies, Pacltova vízia si túto koncepciu zachováva. Motor sa mení na elektromotor, no koncept „všetko vzadu“ pretrváva. Toto technické riešenie je v modernej dobe prekvapivé, ale funkčné:
-
Chladenie techniky: Práve chýbajúce zadné okno je využité pre funkčný prívod čerstvého vzduchu do priestoru za kabínou, kde je umiestnená chladiaca technika elektromobilu.
-
Dynamika proporcií: Vďaka pohonu zadných kolies mohol dizajnér posunúť predné kolesá maximálne dopredu, čím vznikol extrémne krátky predný previs. Tento detail dáva vozidlu výrazne dynamickejší, prémiový postoj.
Hlavný úložný priestor je vpredu (frunk), no dopĺňa ho menší extra priestor vzadu, nad samotným agregátom. Tak, ako to mala pôvodná Škoda 100.
Od ceruzky po koncept Škoda 100
Pre Martina Paclta, ktorý sa inak špecializuje na dizajn svetlometov, bola práca na celom koncepte vítaným spestrením, ktoré mu dalo priestor na vytvorenie celého vozidla úplne podľa seba. Ako základ použil package súčasného modelu Superb, aby zaistil, že stovka bude dostatočne široká a bude „dobre stáť na kolesách“, čo považuje za zásadné. Výsledkom je reprezentatívny a moderne pôsobiaci 3D model, ktorý je nielen poctou histórii, ale aj jasnou ukážkou toho, kam by sa mohla estetika značky Škoda 100 posunúť v ére elektromobility a nového dizajnového jazyka.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
