Prvé auto spoločnosti Apple existuje, a bolo ním Renault Clio. Verili by ste tomu?
Už roky sa v technologickom a automobilovom svete šepká o bájnom projekte „Titan“ – elektrickom autonómnom vozidle, ktoré mal americký gigant Apple uviesť na trh a ktoré malo redefinovať mobilitu. Hoci je vývoj tohto futuristického vozidla momentálne opäť priškripnutý a spoločnosti ako Xiaomi už stihli Apple predbehnúť s vlastnými modelmi (napríklad SU7), táto neustála sága zatienila fascinujúcu historickú skutočnosť. Tou je fakt, že Apple Car existuje už takmer tri desaťročia.
V skutočnosti je prvým oficiálnym automobilom, ktorý s hrdosťou opustil továreň s logom Apple, obyčajné, ale vtedy veľmi populárne, Renault Clio RSi z roku 1997. Na začiatku 90. rokov nemal Apple práve na ružiach ustlané. Spoločnosť, ktorá sa dnes pýši trhovou hodnotou v biliónoch, bola v polovici deväťdesiatych rokov v hlbokej finančnej kríze. Bol to chaos, ktorý predchádzal legendárnemu návratu Steva Jobsa. Vtedajší generálny riaditeľ, Michael Spindler, si v roku 1996 s hrôzou uvedomoval, že budúcnosť spoločnosti je vážne ohrozená. Jobs bol v tom čase mimo firmy, hoci jeho posadnutosť autami (najmä Porsche a Mercedes) bola už vtedy legendárna – napríklad menil auto každých šesť mesiacov, aby sa vyhol potrebe mať evidenčné číslo. Spindler, na rozdiel od Jobsa, musel v krízovej situácii hľadať riešenia.
V tejto neistej atmosfére hľadal Spindler zúfalo nové trhy a nekonvenčné spôsoby, ako osloviť širšie publikum, pre ktoré nebol hlavným cieľom nákup počítača. Ak chcel Apple prežiť, potreboval sa dostať do povedomia nových, najmä mladých zákazníkov. Riešenie napokon prišlo prekvapivo z Európy, konkrétne od automobilového giganta. Spindler našiel nečakaného spojenca vo francúzskej automobilke Renault. V tom čase mala francúzska značka veľmi na mladých ľudí zameraný prístup, kombinovaný s avantgardným nádychom, ktorý sa neskôr prejavil v experimentálnych modeloch, ako boli Avantime a Vel Satis.
Renault Clio prvej generácie bol určený pre mladú, dynamickú a technologicky orientovanú klientelu, ktorá potrebovala spoľahlivé mestské auto. Spolupráca medzi týmito dvoma spoločnosťami sa preto zdala byť logická. Apple tým získal priamy prístup k novým zákazníkom, zatiaľ čo Renault získal punc technologickej exkluzivity, ktorý bol v tej dobe na európskom trhu cenený. Zrodila sa tak špeciálna edícia Renault Clio Apple RSi, ktorá mala nahradiť vtedajší model Supercinco a redefinovať, ako sa predávajú autá mladej generácii.
Renault Clio Apple RSi
Čo presne tvorilo toto prvé nie tak známe Apple auto? Špeciálna edícia vychádzala z prvej generácie modelu Clio S a niesla hrdé, hoci diskrétne logo Apple. Pre skutočných motoristických fanúšikov to bolo stelesnenie slušného, aj keď nie závratného, výkonu typického pre strednú triedu hatchbackov tej doby. Základom bol benzínový, 1,4-litrový štvorvalcový motor s výkonom 80 koní. Pre tých, ktorí hľadali trochu viac dynamiky (a s väčšou pravdepodobnosťou si kupovali drahšie počítače), bola k dispozícii aj výkonnejšia 1,8-litrová verzia so 110 koní.
Model bol vždy spojený s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorá zabezpečovala slušnú dynamiku. Slabšia verzia zrýchlila z 0 na 100 km/h za 11,2 sekundy a dosiahla maximálnu rýchlosť 172 km/h s priemernou spotrebou paliva okolo 7,1 litra na 100 kilometrov. Súčasťou štandardnej výbavy, ktorá bola v tej dobe bežná, bol stereo systém s odnímateľným predným panelom, AM/FM rádio a, pre milovníkov hudby aj kazetový prehrávač. O diaľkovom ovládaní na volante sa v tej dobe mohlo autám len snívať, ale Clio ho už ponúkalo, čo bol znak technologickej vyspelosti.
Kľúčovým prvkom, prečo je tento model dnes takou zberateľskou raritou, nebolo logo na kapote, ale technologická výbava zadarmo, ktorú dostal zákazník spolu s autom. Toto bol marketingový ťah, ktorý lákal zákazníkov viac na technológiu ako na automobil. Zákazníci Renaultu Clio Apple RSi dostali k autu dve bezplatné a vtedy extrémne cenné zariadenia od technologickej spoločnosti. Prvým bol plne farebný notebook Macintosh PowerBook 190 Color. Druhým bol mobilný telefón GSM. Je pritom dôležité si uvedomiť kontext cien z roku 1997: cena PowerBooku bola porovnateľná s tretinou, ak nie polovicou, ceny samotného Clia! Spindlerova stratégia bola jasná a odvážna: lákať mladých na cenovo dostupný automobil, ktorého pridaná hodnota bola v prémiovom technickom balíčku. V podstate ste si kupovali technologický balík a auto ste dostali ako mimoriadne štedrý bonus. Toto bol raný pokus o integráciu technológie a mobility, ktorý predbehol dobu o štvrťstoročie.
Stratégia prežitia
Zatiaľ čo dnešné elektrické Apple Car (Projekt Titan) malo byť revolúciou v automobilovom inžinierstve, Clio RSi bolo niečo iné – stratégiou prežitia a snahou o zmenu image v kritickom období. Spindlerov pokus o renesanciu Applu s pomocou Clia zlyhal a v roku 1997 bol Jobs späť v sedle, aby spoločnosť vytrhol z marazmu a zameral sa na to, čo vedel Apple najlepšie. Táto kuriózna spolupráca s Renaultom možno nemala dlhé trvanie a nebola globálnou senzáciou, no dnes slúži ako fascinujúca pripomienka éry, keď bol Apple ochotný spojiť sa s akýmkoľvek partnerom, len aby prežil. Pre zberateľov a nadšencov automobilovej histórie je Renault Clio Apple RSi cennou časovou kapsulou. Ak sa vám v garáži náhodou povaľuje Clio z roku 1997 s logom jablka, vedzte, že nevlastníte len bežný francúzsky hatchback, ale kus utajenej automobilovej a technologickej histórie.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
