Prečo sú nabíjacie stanice pre elektromobily také drahé?!
Vybudovanie rýchlonabíjacej stanice s výkonom 300 kW je celkom nákladná investícia. Okrem samotného hardvéru, akým sú káble, meniče či chladenie, tvorí veľkú časť nákladov aj bezpečnostný systém. Ten je nevyhnutný pri práci s vysokým napätím, pretože zabezpečuje, že nabíjanie nebude predstavovať riziko pre človeka ani pre samotné vozidlo. A to je v dnešnej dobe extrémne dôležité, aj kvôli rôznym reguláciám a zákonom.
Kľúčovým prvkom týchto systémov je galvanická izolácia. Tá zabezpečuje, že medzi sieťou a batériou neexistuje priame spojenie, čím sa minimalizuje riziko zásahu elektrickým prúdom. V prípade poruchy uzemnenia alebo kontaktu s poškodenou batériou by bez izolácie mohlo dôjsť k vážnym úrazom. Transformátor, ktorý izoláciu zaisťuje, je však technologicky aj cenovo náročný.
Náklady na vybudovanie nabíjacej stanice sú obrovské
Náklady na jeden izolovaný nabíjací bod môžu presiahnuť 100 000 eur, pričom až polovicu z toho zhltne práve bezpečnostný prvok. Pri väčších lokalitách s viacerými stojanmi sa celková suma môže vyšplhať na státisíce eur. To výrazne spomaľuje budovanie verejnej nabíjacej infraštruktúry, najmä mimo hlavných trás a vo vidieckych oblastiach.
Odborníci preto hľadajú lacnejšie riešenia, napríklad presun galvanickej izolácie do samotných elektromobilov. Tento postup by však znamenal zdraženie áut a potenciálnu nekompatibilitu so staršími modelmi. Navyše by si vyžadoval celosvetový konsenzus medzi výrobcami, čo je v praxi náročné dosiahnuť.
Lacnejšou alternatívou je systém s dodatočným uzemnením a tzv. buck regulátorom, ktorý udržiava bezpečné napätie. Tento variant by mohol znížiť náklady desaťnásobne, no zatiaľ chýba jeho praktické overenie a certifikácia. Kým sa neobjaví rovnocenné a schválené riešenie, vysoké ceny za bezpečnosť zostanú hlavným limitom rozvoja rýchleho nabíjania.
Prečo sa nevyrábajú autá so 7-valcovým motorom? 3 a 5 áno, ale 7 nie?
