Hybrid alebo diesel? Tri mesiace sme jazdili Hyundai Tucson hybrid, aby sme našli odpovede

V poslednej časti nášho dlhodobého testu si kladieme záverečné dôležité otázky.
Vydané  Text: 
Honda Hornet 1000
Spolužitie s naším dlhodobo zapožičaným Hyundaiom Tucson sa pomalý blíži ku koncu a nám za tých niekoľko tisíc kilometrov, ktoré sme na ňom najazdili, svieti kombinovaná spotreba benzínu 6,3 l/100 km. ### Dobrá spotreba S autom sa jazdilo pravidelne medzi Stupavou a centrom Bratislavy, plus rôzne menšie či väčšie redakčné záležitosti okolo toho. Chcel som však zistiť, ako nízko sa až dá ísť bez výraznejšieho obmedzovania sa. Výsledok? Iba tesne pod 6 l/100 km. Čo si z toho môžeme zobrať? Že hybridný pohon do veľkej miery vyrovnáva výkyvy medzi rôznymi štýlmi jazdy. Samozrejme, spomínanú spotrebu som dosiahol v pokojnej medzimestskej premávke. Na diaľnici by sa spotreba pohybovala medzi 7 – 8 l/100 km. Ale ak plánujete často jazdiť po diaľnici, hybrid nie je práve najlepšie riešenie. Ten je vo svojom živle práve na mestských a medzimestských cestách. Na časté diaľničné presuny by som preto radšej volil diesel, aj keď jedným dychom treba dodať, že sa tým obmedzíte na maximálny výkon 100 kW (136 k). Hybrid a jeho 165 kW (230 k) poskytujú autu predsa len úplne inú dynamiku, či už vo vysokých alebo nízkych rýchlostiach.
Tucson je na cestách vídať čím ďalej, tým častejšie, takže aj na jeho dizajn sme si už zvykli
Práve pružnosť nášho hybridu sme si pochvaľovali pri bežnej jazde najviac. Stačí len trochu pridať plyn a Hyundai okamžite a bez váhania zrýchli. Boli však aj momenty, keď sa pri plnom plyne akoby zasekol a pár sekúnd trvalo, než nám poskytol svoj plný výkon. Tieto momenty však boli dosť zriedkavé. ### Fičúrky Naplno sme vyskúšali aj všetky vymoženosti, ktoré Tucson ponúka. Osobne som bol prekvapený, ako často som využíval takzvané ambientné zvuky. Po dlhom stresujúcom dni niekedy skrátka človek nechce počúvať rádio a ešte sa aj vytáčať pri správach z ministerstva financií, ale radšej si pustí šum lesa a vypne mozog.
Ambientné zvuky sú fajn funkcia, keď sa chcete upokojiť po náročnom dni. 360° kamery sú skvelý pomocník pri jazde v teréne
V tom momente by sa hodil nejaký systém autonómnej jazdy. Hyundai ho ponúka, ale tak ako v prípade konkurencie, ani tu nie je dokonalý a musíte ho neustále strážiť alebo mykať volantom v momentoch, keď si systém myslí, že volant nedržíte, pritom ho v skutočnosti držíte. Skrátka, čiastočne autonómna jazda vás zamestnáva viac, než keby ste si to odšoférovali sami, takže to stráca význam. Podotýkam však, že to nie je problém iba Hyundaiu, ale väčšiny áut s týmto systémom.
Ambientné zvuky sú fajn funkcia, keď sa chcete upokojiť po náročnom dni. 360° kamery sú skvelý pomocník pri jazde v teréne
Ďalšou zaujímavou funkciou je manévrovanie na diaľku. Tucsonu dokážete cez diaľkový ovládač od auta prikázať, aby sa posunul dopredu alebo dozadu. Parkovacie senzory auta sú pri tom aktívne a Tucson zabrzdí, ak by hrozilo, že do niečoho narazí. V praxi je to skvelá pomôcka, ak vás niekto priparkuje. Celý proces je síce trochu zdĺhavý a auto sa hýbe z miesta naozaj opatrne, ale keďže to nie je náhrada klasického parkovania, je to akceptovateľné.
Dlhodobý test Hyundai Tucson 1.6 T-GDi HEV Premium 4 × 4 (foto: Juraj Hrivnák pre auto motor a šport č. 10/2021) - Parkovanie na diaľku je super, ak vás niekto priparkuje
### A čo terén? Keďže Hyundai Tucson Hybrid je vybavený pohonom 4 × 4 a má v ponuke dokonca aj špeciálne jazdné režimy do terénu (sneh, blato, piesok), vyskúšal som aj, ako sa mu darí v tomto prostredí. Prepnutie do terénnych režimov ovplyvňuje činnosť trakčnej kontroly, aktivitu asistenta zjazdu z kopca a reakcie na plynový pedál. Na bežných poľných cestách, kde by ste si poradili aj s prednokolkou, je Tucson fajn, aj keď trochu tvrdší.
V teréne sa Tucson Hybrid pri rozbehu spolieha iba na elektromotor, a to v prudších kopcoch ledva stačí.
Vyskúšal som aj ostré stúpanie do kopca. Tu ma prekvapilo, že Tucson Hybrid sa pri rozbehu vždy sa spolieha iba na elektromotor. Ten však v prudkom stúpaní v nízkej rýchlosti a najmä ak máte pod kolesami nejakú prekážku, napríklad väčší kameň, takmer nedokáže s autom pohnúť.
V teréne sa Tucson Hybrid pri rozbehu spolieha iba na elektromotor, a to v prudších kopcoch ledva stačí.
Pedál na podlahe, motor vrčí kúsok za voľnobehom a dobíja batérie, počuť pišťanie elektromotora, ako sa odušu snaží pohnúť s autom a ledva sa mu to po pár sekundách podarí. Priznám sa však, že to som už skúšal v teréne, kam sa bežný používateľ s Tucsonom Hybrid, za ktorý zaplatil vlastné peniaze, nevyberie. Avšak, aj tu som prišiel na čosi pozitívne: parkovacie kamery sú skvelé pri navádzaní v teréne, keď vodič nevidí, čo presne má pod prednými kolesami. Je tu dokonca špeciálny náhľad na predné kolesá. ### Záverečné postrehy Čistota, pol života. Paradoxne, dizajnová čistota si vypýtala svoju daň v podobe viditeľného prachu. Ten sa na rozľahlých lesklých plochách v interiéri objavoval už po dni jazdy a osobne by som bez prachovky na palube nevyrazil na žiadnu cestu. Keď som si auto prevzal po kolegyni, ktorá na ňom jazdila pár týždňov, nemohol som si nevšimnúť nános prachu na prístrojovom štíte. Za bežných okolností bývajú prístrojové štíty pred prachom chránené, ale Hyundai má ten svoj odhalený, teda ho pred prachom nechráni strieška. Ďalším efektom je, že naňho priamo svieti slnko, vďaka čomu je prach ešte viditeľnejší. Jedným dychom musím dodať, že vďaka jednoduchým tvarom interiéru je palubné „upratovanie“ nenáročné a prach utriete za pár sekúnd.
Rozsiahle rovné lesklé plochy sú magnet na prach. Nečakane ho nájdete aj na budíkoch, pretože ich pred ním nič nechráni
Nakoniec musím spomenúť ešte svetlá. Nepýšia sa síce žiadnymi inteligentnými funkciami okrem automatického prepínania medzi stretávacími a diaľkovými svetlami, avšak napriek tomu ich musím pochváliť. Majú totiž celkom dobrý svetelný výkon a jazda s nimi v noci vôbec nie je stresujúca. A to by mala byť ich pointa. Hyundai Tucson Hybrid sme si v redakcii všetci pochvaľovali. Skvelá pružnosť, dobrá reálna spotreba a najmä priestranný interiér s nastaviteľnými zadnými sedadlami znamenali, že sa v ňom cítil dobre každý, nezávisle od miesta, na ktorom sedel. Pochváliť musíme aj kvalitu spracovania, nezaznamenali sme žiadne pazvuky ani podobné nedokonalosti. Palec hore, Hyundai!
#### Plusy a mínusy po najazdení 4 000 km * +Bohatá výbava * +Variabilné sedadlá * +Kvalita spracovania * + Asistenčné systémy * +Online dopravné informácie * +Užitočné drobnosti * +360° kamery * + Svetlá * + Diaľkové parkovanie * +Reálna spotreba * +Ambientné zvuky * +Príjemné brzdy * – Veľa lesklých plôch * – Škrabance v interiéri * – Podvozok na krátkych nerovnostiach * – Neprehľadný infotainment * – Chýba výkon v teréne





Erik Stríž je slovenský motoristický novinár, bývalý šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Jeho autorské portfólio zahŕňa spravodajstvo, testy automobilov, motocyklov a úžitkových vozidiel a dopravnú poradňu. Zvýšenú pozornosť venoval legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti. Je tiež autorom dizajnu a loga webu Autoviny.sk

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na redakcia@imotormedia.sk