Bezpečnostné pásy nad 160 km/h. Nová povinnosť vo vlakoch?
V doprave existuje dlhé roky silný rozdiel z hľadiska bezpečnostných opatrení. V osobnom aute si musíme zapínať bezpečnostné pásy aj pri krátkej jazde po meste. V lietadle ich použitie kontroluje palubný personál. Vo vlaku však cestujeme na Slovensku rýchlosťou 160 km/h bez pripútania. Cestujúci často sedia za obyčajným stolíkom, používajú notebook alebo sa voľne pohybujú po vozni. Prečo železnice nepoužívajú rovnaké bezpečnostné opatrenia ako automobilky?
Táto otázka je znovu o niečo aktuálnejšia po tragickej nehode v Španielsku. V stredu 28. októbra 2026 sa pri meste Urda v provincii Toledo zrazili dva vysokorýchlostné vlaky spoločností Renfe a Iryo. Pri nehode zahynulo viac ako 60 ľudí a ďalšie desiatky utrpeli zranenia.
Zrážka vyvoláva aj otázky o ochrane cestujúcich vo vnútri vozňov. Odborníci sa bezpečnostnými pásmi vo vlakoch zaoberajú už desaťročia a ich zistenia sú v niektorých prípadoch nečakané.
Keď sa hovorí o tom, či by bezpečnostné pásy mali byť vo vlakoch povinné, riešia sa najmä rýchlovlaky jazdiace rýchlosťou výrazne nad 160 km/h, čo je maximum na slovenských tratiach.
Bezpečnostné pásy niekedy zhoršia následky nehody
Britská organizácia Rail Safety and Standards Board (RSSB) skúmala, či by povinné pripútanie zvýšilo bezpečnosť železničnej dopravy. Výsledky výskumu z roku 2005 ukázali, že dvojbodové pásy by pri viacerých modelovaných dopravných nehodách mohli viesť k vyššiemu počtu zranení.
Dôvod súvisí so spôsobom, akým sa ľudské telo pohybuje pri náraze. Dvojbodový pás drží cestujúceho v oblasti panvy, zatiaľ čo horná časť tela sa prudko predkloní. Hlava a hrudník potom môžu naraziť do stolíka alebo operadla predchádzajúceho sedadla.
Odborníci tak dospeli k záveru, že vhodne skonštruované sedadlá bez pásov poskytujú pri určitých železničných nehodách lepšiu ochranu ako sedadlá vybavené nevhodnými pásmi. To však neznamená, že všetky bezpečnostné pásy vo vlakoch sú nebezpečné.
Nestačí namontovať trojbodové pásy ako v aute
Trojbodový bezpečnostný pás drží panvu aj hornú časť trupu. V automobiloch výrazne znižuje riziko vážnych zranení, pretože je súčasťou celého systému pasívnej bezpečnosti vrátane airbagov, deformačných zón a konštrukcie sedadiel.
Vo vlaku je to inak. Železničné sedadlá a ich ukotvenie musia zvládnuť sily, ktoré by na ne pôsobili pri náraze pripútaného človeka.
Kanadský úrad pre bezpečnosť dopravy vysvetľuje, že pevnejšie sedadlá potrebné na používanie trojbodových pásov by vytvárali ďalšie riziko pre cestujúcich, ktorí pripútaní nie sú. Pri náraze totiž časť cestujúcich narazí do tvrdšej konštrukcie pred nimi.
Železničné vozne navyše umožňujú cestujúcim stáť, prechádzať uličkami či navštevovať reštauračný vozeň. Zavedenie bezpečnostných pásov by nezabezpečilo pripútanie všetkých osôb počas celej cesty.
Dôležitý je aj smer, ktorým sedíte
Pri prudkom spomalení sa telo nepripútaného cestujúceho pohybuje dopredu. Ak sedí v smere jazdy, môže naraziť do predchádzajúceho sedadla, stolíka alebo iného vybavenia vozňa.
Osoba sediaca proti smeru jazdy sa pri rovnakom spomalení zatlačí chrbtom do vlastného operadla. Ak je sedadlo dostatočne pevné a správne navrhnuté, zaťaženie sa rozloží na väčšiu plochu tela.
Aj preto sa železničné bezpečnostné výskumy venujú nielen pásom, ale tiež orientácii sedadiel, ich vzdialenosti a schopnosti absorbovať energiu nárazu.
„Výhodnejšia“ poloha pasažiera však závisí od charakteru nehody. Pri náraze zozadu alebo prevrátení vozňa sa situácia mení.
Nie všetky výskumy odmietajú bezpečnostné pásy
Britskí vyšetrovatelia sa otázkou pripútania zaoberali aj po vykoľajení vlaku pri škótskom Carmonte v auguste 2020. Pri danej nehode zahynuli traja ľudia. Vyšetrovanie poukázalo na to, že bezpečnostné pásy by za určitých okolností mohli obmedziť pohyb cestujúcich a znížiť riziko niektorých zranení.
Nedá sa tak tvrdiť, že vlak bez pásov je vždy bezpečnejší. Rozhoduje typ kolízie, konštrukcia vozňa, usporiadanie interiéru a spôsob uchytenia sedadiel.
Prečo teda slovenské vlaky nemajú pásy? Namiesto povinného pripútania sa domáca železničná bezpečnosť sústredí najmä na predchádzanie zrážkam, odolnosť konštrukcie vozňov a úpravu interiéru tak, aby sa pri náraze obmedzilo riziko vážnych zranení.
Veľký význam má aj správne uloženie batožiny. Voľne položený kufor alebo ťažký predmet sa pri prudkom spomalení „presúva“ po vozni a môže zraniť ďalších cestujúcich.
Španielska tragédia nám zatiaľ nedáva odpoveď na otázku, či by bezpečnostné pásy vo vlaku cestujúcim viac pomohli alebo uškodili. Na výsledky vyšetrovania a podrobnosti o pohybe cestujúcich počas nárazu si musíme počkať.
Bezpečnostné pásy si však už v železničnej doprave svoje miesto našli. Používajú sa napríklad na zabezpečenie invalidných vozíkov v niektorých vozidlách, kde sú súčasťou špecificky navrhnutého systému ochrany cestujúcich. Ich použitie má však iný účel ako plošné pripútanie všetkých ľudí sediacich vo vlaku.
Zdroj: NY Times
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
