Poškodili vám auto na parkovisku? Toto urobte ako prvé. Rozhoduje, kto škodu spôsobil
Parkovisko je miesto, kde môže vodič prísť k autu a namiesto pokojného odchodu zistiť, že má poškodený blatník, preliačené dvere alebo rozbité spätné zrkadlo. Čo teraz? Odpoveď závisí predovšetkým od toho, čo poškodenie spôsobilo. Ak do vášho auta niekto narazil iným vozidlom, ide o udalosť súvisiacu s prevádzkou vozidla a nastupujú pravidlá cestnej premávky a PZP.
Ak však niekto auto poškodil úmyselne, napríklad kľúčom, kameňom alebo kopnutím, situácia je iná. Vtedy už nejde o klasickú škodovú udalosť v cestnej premávke a vec sa rieši ako poškodenie cudzieho majetku. A práve toto rozlíšenie je dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Neprehliadnite: Smrteľná nehoda s chodcom na diaľnici. Kto je vtedy vinný a prečo?
Tak pri takto poškodenom automobile je naozaj veľký problém určiť mechanizmus vzniku škody. Foto: SG
Najskôr sa pozrite na samotné poškodenie
Nemusíte byť kriminalista ani automechanik. Už samotný charakter poškodenia môže veľa napovedať. Ak máte napríklad poškodený nárazník, blatník alebo dvere v takej výške a tvare, ktoré zodpovedajú kontaktu s iným vozidlom, je celkom logické uvažovať o kolízii pri parkovaní alebo vyparkovaní.
Naopak, spätné zrkadlo odtrhnuté smerom od vozidla na strane chodníka môže naznačovať mechanické poškodenie človekom. Rovnako dlhá, tenká a súvislá ryha cez lak môže skôr zodpovedať poškriabaniu ostrým predmetom než kontaktu s iným autom. Samozrejme, nejde o definitívny dôkaz. Je to iba prvotná indícia. O tom, čo sa skutočne stalo, môžu rozhodnúť kamerové záznamy, svedkovia, stopy na vozidle alebo ďalšie dokazovanie.
Ak do vás niekto narazil autom, je to úplne iný príbeh
Zákon o cestnej premávke rozlišuje dopravnú nehodu a škodovú udalosť. Škodovou udalosťou sú ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ak nejde o dopravnú nehodu podľa zákonných podmienok. Ak účastníci napríklad splnia svoje povinnosti a dohodnú sa na zavinení, nemusí ísť o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť.
Pre poškodeného je preto najdôležitejšie zistiť, kto škodu spôsobil. Ak vodič zostane na mieste, mal by preukázať svoju totožnosť, poskytnúť údaje o poistení a vyplniť so druhým účastníkom príslušné tlačivo na uplatnenie náhrady škody. Ak poškodil auto osoby, ktorá pri udalosti nie je prítomná, má ju bezodkladne upovedomiť; ak to nie je možné, zákon počíta s oznámením prostredníctvom Policajného zboru.
Foto: Autor
Vinník sa priznal? To je tá jednoduchšia možnosť
Predstavte si klasickú situáciu. Prídete na parkovisko a vidíte, že vodič vedľajšieho auta práve pri cúvaní zasiahol váš nárazník. Vodič zostane na mieste, prizná sa, máte k dispozícii jeho údaje a údaje o PZP.
V takom prípade sa dá udalosť riešiť štandardnou cestou. Ak sú splnené podmienky škodovej udalosti, účastníci si máte vyplniť záznam o škodovej udalosti a poškodený následne uplatní nárok voči poisťovni vinníka. Práve preto je odísť z miesta bez zanechania údajov veľmi zlý nápad. Ak človek škodu spôsobil, oveľa rozumnejšie je ju oznámiť a spolupracovať.
A čo ak vinník odíde?
Tu sa situácia výrazne komplikuje. Ak prídete k autu a nájdete čerstvé poškodenie, pričom druhé vozidlo je preč, treba čo najskôr zabezpečiť dôkazy.
Odfoťte:
- celé vozidlo,
- poškodenú časť zblízka,
- poškodenie z viacerých uhlov,
- okolie vozidla,
- prípadné stopy alebo úlomky,
- parkovacie miesto a polohu vozidla.
Ak je parkovisko vybavené kamerami, nečakajte niekoľko dní. Informujte prevádzkovateľa parkoviska, obchodné centrum, správcu objektu alebo inú zodpovednú osobu, že došlo k poškodeniu vozidla a že môže existovať kamerový záznam. Rovnako dôležití môžu byť náhodní svedkovia. Ak niekto videl vozidlo, ktoré do vášho auta narazilo, zapísal si EČV alebo má vlastný kamerový záznam, môže ísť o zásadný dôkaz. Ak zistíte poškodenie a je zjavné, že sa skutok stal tam, kde vozidlo je, vozidlom viac nehýbte a volajte 158.
Svedok môže byť niekedy cennejší ako kamera
Predstavme si ďalší scenár. Vinník odíde, ale človek stojaci pri vchode do obchodu si všimne jeho vozidlo, zapamätá si EČV a kontaktuje vás. Vtedy už polícia môže pracovať s konkrétnou stopou. Nejde teda iba o tvrdenie poškodeného, že „niekto mi poškodil auto“, ale existuje informácia smerujúca ku konkrétnemu vozidlu. Polícia pritom v praxi zverejňuje aj výzvy na svedkov pri objasňovaní dopravných nehôd. Ak však nemáte svedka, kameru ani inú stopu, situácia je pochopiteľne podstatne ťažšia. Aj vtedy však má zmysel udalosť oznámiť. Polícia môže preveriť dostupné dôkazy a okolnosti prípadu.
A potom je tu vandalizmus
Ak zistíte, že vám niekto auto poškodil úmyselne, nejde o klasický prípad, keď iný vodič pri parkovaní poškodil vaše vozidlo.
Typickým príkladom je:
- poškriabanie laku ostrým predmetom,
- rozbité spätné zrkadlo,
- kopnutie do karosérie,
- rozbité okno,
- poškodenie pneumatiky,
- iné úmyselné poškodenie.
Tu je dôležité rozlišovať dopravnú udalosť od poškodenia cudzieho majetku. Pri udalostiach, ktoré nesúvisia s prevádzkou vozidla, nejde o škodovú udalosť podľa zákona o cestnej premávke. Prakticky teda nejde o prípad, ktorý by sa riešil ako klasická dopravná udalosť spôsobená iným vodičom.
Poškodený zaparkovaný automobil. Foto: SG
Ktorá polícia to rieši?
A tu sa dostávame k zaujímavému rozdielu. Ak ide o udalosť súvisiacu s prevádzkou vozidla, vec patrí do oblasti dopravnej polície a pravidiel pre dopravné nehody a škodové udalosti.
Ak však ide napríklad o úmyselné poškodenie cudzieho majetku, nejde o dopravnú udalosť len preto, že sa to stalo na parkovisku. Takúto vec riešia príslušné útvary Policajného zboru v rámci poriadkovej polície a podľa charakteru skutku môže ísť o priestupkové alebo trestnoprávne konanie. Inými slovami: parkovisko automaticky neznamená, že všetko, čo sa na ňom stane, rieši dopravná polícia.
Pozor na jeden právny paradox s dverami
Tu je však potrebná jedna dôležitá výnimka, pretože práve pri nej sa motoristi často dostávajú do omylu. Predstavte si, že stojíte na parkovacom mieste, otvoríte dvere a tie buchnú do vedľajšieho auta. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že keď sa vaše auto nehýbalo, nemôže ísť o škodu spôsobenú prevádzkou vozidla.
Lenže slovenská judikatúra tento pohľad takto zjednodušene neberie. Súdy SR riešili prípad, v ktorom vietor pri otváraní dverí zaparkovaného vozidla dvere vytrhol vodičke z ruky a tie poškodili vedľa stojace vozidlo. Súd uviedol, že škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky nemožno obmedziť iba na situácie, keď sa vozidlo pohybuje. Za okolnosť súvisiacu s prevádzkou môže byť považované aj otváranie dverí pred alebo po jazde.
Preto by bolo nesprávne jednoducho tvrdiť, že „keď do cudzieho auta buchnete dverami, je to vždy iba poškodenie majetku a PZP sa na to nevzťahuje“. Práve naopak – z pohľadu zodpovednosti za škodu a PZP môže ísť o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, hoci auto v danom okamihu stojí a motor je vypnutý.
To je jeden z pekných príkladov, keď sa právna realita nezhoduje s tým, čo sa vodičovi javí ako logické.
Foto: SG
Čo ak vinníka poznáte, ale nechce sa priznať?
Vtedy už nejde o klasickú dohodu. Ak jeden vodič tvrdí, že škodu nespôsobil, a druhý tvrdí opak, môže byť potrebné privolať políciu. Zákon pritom výslovne počíta s tým, že zo škodovej udalosti sa stáva dopravná nehoda aj vtedy, ak sa účastníci nedohodnú na zavinení. To je zároveň dôvod, prečo netreba podpisovať nič, s čím nesúhlasíte.
A čo keď sa vodič prizná sám?
V praxi je to úplne iná situácia ako prípad, keď polícia musí vodiča spätne hľadať. Ak vodič sám oznámi, že pri parkovaní poškodil cudzie vozidlo, uvedie svoje údaje a poskytne súčinnosť, polícia a poisťovňa majú podstatne jednoduchšiu situáciu.
To však neznamená, že vodič automaticky unikne akejkoľvek zodpovednosti alebo sankcii. O konkrétnom postupe a právnej kvalifikácii rozhodujú okolnosti prípadu. Rozumné pravidlo pre vodiča preto znie jednoducho: Ak ste škodu spôsobili, neutekajte.
PZP je práve na to, aby sa škody spôsobené prevádzkou vozidla mohli za splnenia zákonných podmienok uhradiť poškodenému. Slovenská kancelária poisťovateľov uvádza, že PZP kryje škody, ktoré poistený spôsobí iným, pričom pri nepoistenom vozidle môže za zákonom stanovených podmienok nastúpiť poistný garančný fond.
Keď máte havarijné poistenie, máte ďalšiu možnosť
Ak vinník zostane neznámy a vy máte havarijné poistenie, treba bez zbytočného odkladu kontaktovať svoju poisťovňu. Pri vandalizme môže byť havarijné poistenie dokonca rozhodujúce, pretože pri neznámom páchateľovi nemáte voči komu uplatniť klasický nárok z jeho PZP. Treba však pozrieť konkrétnu poistnú zmluvu. Rozhoduje rozsah krytia, spoluúčasť, výluky a spôsob, akým poisťovňa požaduje udalosť zdokumentovať. Ak je vinník známy, situácia je odlišná: poškodený môže za splnenia zákonných podmienok uplatňovať nárok z PZP vinníka.
Neznámy vodič neznamená automaticky peniaze z garančného fondu Toto je ďalší častý omyl. Ak vás na parkovisku poškodí neznáme vozidlo a vodič jednoducho zmizne, neznamená to automaticky, že škodu na karosérii zaplatí garančný fond.
Zákon jeho použitie pri nezistenom vozidle viaže na presne stanovené podmienky. Pri čisto majetkovej škode na vozidle je režim podstatne prísnejší; zákon počíta s plnením pri škode spôsobenej nezisteným vozidlom najmä v prípade, ak tým istým vozidlom bola spôsobená aj ťažká ujma na zdraví alebo usmrtenie.
Pre bežný škrabanec alebo preliačinu po neznámom vodičovi preto býva v praxi zásadné havarijné poistenie alebo vypátranie konkrétneho vinníka. Takže ak sa udalosť stala na starom čiernočiernom parkovisku v noci, a škoda je minimálna, a vy nemáte havarijné poistenie, rátajte s tým, že ani polícia nič nebude riešiť, lebo je to proste neefektívne a neúčelné.
Foto: Autor
Čo teda urobiť, keď prídete k poškodenému autu?
Postup je jednoduchý:
1. Najprv všetko odfoťte.
Nič neutierajte, neopravujte a zbytočne nemanipulujte so stopami.
2. Pozrite sa na charakter poškodenia.
Skúste zistiť, či môže ísť o kontakt s iným vozidlom, vandalizmus alebo inú príčinu.
3. Skontrolujte okolie.
Hľadajte kamery, svedkov, úlomky plastov, lak, stopy pneumatík alebo iné predmety.
4. Ak sú kamery, konajte rýchlo.
Záznam nemusí byť uchovávaný navždy.
5. Ak je známy vinník, získajte jeho údaje.
Pri škodovej udalosti treba údaje o vodičovi a poistení a vyplniť príslušný záznam.
6. Ak sa účastníci nevedia dohodnúť, nehádať sa.
Situáciu je možné oznámiť na polícii.
7. Pri podozrení na vandalizmus alebo úmyselné poškodenie oznámte vec polícii.
8. Ak máte havarijné poistenie, kontaktujte prioritne poisťovňu a tam sa dotazujte či je potrebný záznam polície alebo nie .
Najmä ak vinník nie je známy.
A ešte jedna rada na záver: nepodceňujte ani malú škodu. To, čo dnes vyzerá ako obyčajná odrenina za pár desiatok eur, môže po rozobratí nárazníka znamenať poškodené držiaky, senzory alebo inú súčiastku. Fotografie a dôkazy preto majú význam aj vtedy, keď prvý pohľad na auto nevyzerá dramaticky.
Parkovisko jednoducho nie je miesto, kde platí pravidlo „nejako to vyriešime“. Najskôr treba zistiť, čo sa vlastne stalo. A od toho sa odvíja, či máte riešiť dopravnú políciu, poriadkovú políciu, poisťovňu – alebo všetko naraz.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
