Z 0 na 250 km/h za stotinu sekundy? Toto všetko musia vydržať pneumatiky lietadla
Keď sa lietadlo po hodinách letu dotkne pristávacej dráhy, pre cestujúcich je to úľava. Pre podvozok je to však moment extrémnej záťaže. Hmotnosť desiatok ton, okamžité trenie a prechod z nuly na šialenú rýchlosť vyše 250 km/h v zlomku sekundy. Koľko toho vlastne pneumatiky lietadla dokážu vydržať, kým definitívne doslúžia?
Životnosť iba pár stoviek pristátí
Zatiaľ čo na svojom aute riešite výmenu gúm raz za pár rokov a najazdíte na nich desiatky tisíc kilometrov, letectvo hrá podľa iných pravidiel. Pneumatiky lietadla menia mechanici priemerne po 300 až 450 pristátiach.
Možno sa vám to zdá málo, no predstavte si ten extrém, ktorý guma zažíva. V desatine sekundy musí pretočiť kolesá z nuly na pristávaciu rýchlosť, pričom okamžite absorbuje obrovskú váhu a odoláva treniu, pri ktorom sa na asfalte tvorí hustý dym.
Zaujímavé je, že predné pneumatiky na nosovom podvozku odchádzajú ešte rýchlejšie než tie hlavné. Hoci neznášajú ten prvotný náraz pri dosadnutí, nesú celú váhu pri manévrovaní po letisku a neustále ostré zatáčanie na betóne im dáva riadne zabrať.
Neprehliadnite: Cestu pod Strečnom natreli na červeno. Pomôže to niečomu alebo je to čistý nezmysel?
Prečo by obyčajný vzduch spôsobil katastrofu?
Ak by ste do pneumatiky lietadla nafúkali klasický vzduch z kompresora tak ako do osobného auta, skončilo by to tragédiou. Vzduch totiž obsahuje vlhkosť. V letovej výške, kde teploty klesajú pod -50 °C, by táto voda vnútri pneumatiky okamžite zamrzla na ľad. A ľadové kryštály v gume pri pristávacom náraze by spôsobili defekt či deštrukciu.
Preto sa pneumatika na lietadle plní výhradne čistým dusíkom. Ten má hneď niekoľko zásadných výhod:
-
Nezamŕza: Je úplne bez vlhkosti, takže bez problémov zvláda extrémne mrazy vo výškach.
-
Nehorí: Pri brutálnom trení a obrovských teplotách pri dotyku s dráhou nepodporuje horenie.
-
Udrží obrovský tlak: Zatiaľ čo v aute fúkame okolo 2,2 až 2,5 baru, v takom Boeingu 787 natlakujú pneumatiky na šialených 15,8 baru (takmer 7-krát viac).
Čierny podpis na pristávacej dráhe
Pri každom jednom pristátí zostane na asfalte čierna šmuha. To nie je len spálený dym, ale aj tenká vrstva gumy, ktorú z behúňa v stotine sekundy odtrhne náhly šok a trenie.
Tieto nánosy sa postupne hromadia a robia z dráhy klzký povrch. Letiská preto musia nahromadenú gumu z dráh pravidelne frézovať a čistiť špeciálnymi strojmi, čo stojí milióny eur ročne.
Nie do koša, ale na protektor
Vyrobiť takúto gumu je technologická alchýmia. Aj preto sa o dodávky pre celé letectvo delia v podstate len traja giganti Goodyear, Michelin a Bridgestone.
Každá jedna pneumatika pre lietadlo má svoje sériové číslo a presne vedenú históriu. Keď sa opotrebuje, nekončí hneď na skládke, ale bežne sa protektoruje (dostane novú vrstvu behúňa) a do služby sa vracia opakovane, čo šetrí náklady aj prírodu.
