Najužší úsek cesty na Slovensku má len 3,7 metra. Zrkadlá tu lížu skaly
Kto obľubuje šoférovanie po cestách, kde namiesto zvodidiel lížu karosériu strmé skalné steny, nepotrebuje cestovať do švajčiarskych Álp. Stačí odbočiť z diaľnice pri Považskej Bystrici. Práve tu sa totiž nachádza Manínska tiesňava. Je to prírodný klenot, cez ktorý vedie najužší úsek asfaltovej cesty na Slovensku a podľa mnohých zdrojov dokonca v celej strednej Európe.
Cesta, ktorú museli zo skaly vystrieľať dynamitom
Neskutočnú scenériu vytvoril Manínsky potok. Ten si za tisícročia neúnavne prerezával cestu cez vápencové bradlo Strážovských vrchov, až ho rozťal na dva samostatné masívy a vznikol Veľký a Malý Manín. Úzka roklina je zovretá skalnými stenami, ktoré miestami dosahujú výšku až 400 metrov.
Až do začiatku 30. rokov minulého storočia tu však žiadna súvislá cesta pre vozidlá neexistovala. Prechod tiesňavou bol pre starých furmanov hotovým očistcom. Ak sa potrebovali dostať z jednej strany na druhú, museli pred najužším miestom z voza úplne zložiť celý náklad, samotný drevený voz rozobrať na kusy, po častiach ho preniesť cez tesnú skalnú štrbinu a na druhej strane ho znova poskladať a naložiť.
Skutočná zmena prišla až v roku 1933. Miestni obyvatelia sa vtedy rozhodli odstreliť časť skalného bradla dynamitom. Vytvorili tak prejazd, cez ktorý sa konečne zmestil prvý koč či auto. Tým sa zrodil najužší úsek, ktorý v nezmenenej podobe slúži vodičom dodnes.
3,7 metra preverí aj skúsených šoférov
Číslo, ktoré sa v súvislosti s týmto kaňonom spomína najčastejšie, je presne 3,7 metra. Práve toľko meria najužší úsek cesty zovretý medzi dvoma kolmými skalnými masívmi. Zatiaľ čo bežné osobné auto či menší crossover tadiaľto prejde bez zaváhania, pre vodičov autobusov alebo nákladných áut sa tu začína skutočná maturita.
Zdroj: CHKO Strážovské vrchy / Žaneta Minarčíková
Väčšie diaľkové autobusy tu nemajú šancu a pred tiesňavou sa musia otočiť. Zájazdové či prímestské linky, ktoré sem zachádzajú, si vyžadujú milimetrovú presnosť. Zrkadlá míňajú skalný masív len o niekoľko centimetrov a akákoľvek chyba šoféra znamená oškretý lak či odrazený plast.
Napriek svojej extrémnej šírke však nejde o nejakú zabudnutú poľnú cestičku. Tento najužší úsek predstavuje jedinú priamu prístupovú trasu pre obyvateľov obcí Záskalie, Kostolec a Vrchteplá, ktorí sa potrebujú dostať do Považskej Bystrice. V zimných mesiacoch sa zo strmých skalných svahov navyše občas zosúvajú snehové lavíny alebo skaly, čo cestu na niekoľko dní úplne odstrihne. Sneh sa v hlbokom tieni tiesňavy často udrží až do mája a miestni obyvatelia sa tak z času na čas ocitnú doslova odrezaní od sveta.
Chránené územie, kde už dynamit nemôže
Odvtedy, čo bola Manínska tiesňava v roku 1967 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes Národná prírodná rezervácia), sa do skalného masívu viac nesmelo zasahovať. Dnešný najužší úsek tak zostáva zakonzervovaný presne v tej podobe, v akej ho pred takmer sto rokmi zanechali cestári s dynamitom.
Tiež niečo zo Slovenska: Hraničný priechod rozdelil dedinu: Nad unikátom z východného Slovenska sa zastavuje rozum
Zdroj: CHKO Strážovské vrchy
Zdroj: CHKO Strážovské vrchy
Dnes je miesto obľúbeným cieľom nielen pre motoristov, ktorí si chcú prejazd tesným kaňonom vyskúšať na vlastnej koži, ale aj pre turistov a horolezcov. Skalné steny patria k najvyhľadávanejším lezeckým terénom na Slovensku, veď prvý oficiálne zaznamenaný výstup tu Jozef Dostál a Pavol Andrášik uskutočnili už v marci roku 1948 pri ceste nazvanej symbolicky „Cesta stredom“.
Prečo sa sem oplatí odbočiť?
Manínska tiesňava v sebe spája unikátny prírodný úkaz, divokú históriu aj šoférsky zážitok. Ak budete mať najbližšie cestu okolo Považskej Bystrice, spravte si krátku odbočku a prejdite si tento fascinujúci kaňon na vlastné oči. Len si predtým radšej skontrolujte rozmery svojho auta, hlavne ak šoférujete niečo väčšie než bežný sedan!
Zdroje: Mobilné príhraničie, Krásne Slovensko, Náučné chodníky SR, Travelking.sk
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
