Cestopis: Gejzír L(U)XUSU

Ženeva je síce mesto malé rozmermi, zato veľké významom. Väčšina ľudí s ním spája rozľahlé jazero s vodotryskom, hodinky a luxus. Automobilovým nadšencom sa k tomu vybaví aj jarný autosalón. No toto mesto ponúka ďaleko viac.
Vydané  Text: 
Motoristický novinár síce Ženevu navštívi každý rok, lenže z tohoto mesta na západnom okraji jazera, ktorého originálny názov je Lac Léman, pozná väčšinou len letisko a výstavisko Palexpo. Preto sme sa rozhodli navštíviť ho aj mimo autosalónu a spoznať aj jeho okolie. Na to, aby sme do tohto mesta luxusu zapadli, vyrazili sme na cestu s Lexusom LS 460 s pohonom všetkých kolies. Do Ženevy je možné aj s prestávkami doraziť z Prahy za desať hodín. Teda za predpokladu, že si počas cesty neodskočíte do technického múzea v Sinsheime alebo do švajčiarskeho Bazileja či Bernu, ktorých historické centrá stoja za prechádzku. Fádnu cestu z Prahy do Ženevy po diaľnici mierne oživujú len tunely za nemecko-švajčiarskymi hranicami. Nezabudnite však spomaliť na 120 km/h, vyššia rýchlosť by vás mohla stáť až 50-tisíc frankov alebo stratu vodičského preukazu. Lenže stodvadsiatka v aute ako je Lexus po nemeckej neobmedzenej smršti pripomína skôr slimačie tempo. Naše putovanie po Ženeve sa začalo na druhý deň ráno v manufaktúre jedného z najprestížnejších svetových výrobcov hodiniek, firmy Vacheron Constantin (pozri vložený článok). Pri odchode z jeho sídla na ženevskej periférii nás vo výklade predajcu značiek Fiat a Alfa Romeo zaujalo superšportové Pagani Zonda. Toto auto človek zblízka neuvidí ani na autosalóne, takže sme náš Lexus zaparkovali medzi Porsche 911 Turbo a Hummer H2 a vstúpili dovnútra. Ibaže namiesto nejakého toho Fiatu či Alfy sme tam našli ešte dve Zondy a spolu s nimi sa na ploche s rozmermi asi 20 x 50 m tiesnili ďalšie športové modely ako Dodge Viper, Porsche Carrera GT či Aston Martin Vantage. V zadnej časti miestnosti nás zaujala desiatka červených Ferrari. Okrem „masoviek“ typu 348, F355 alebo 550 Maranello sme si zblízka mohli pozrieť také unikáty ako Dino 206 GT, 365 GTB/4 Daytona či F40. Všetky boli mierne ojazdené a dostupné za zmluvnú cenu. Bazár trocha iného typu… I keď je Ženeva po Zürichu druhé najväčšie mesto vo Švajčiarsku, má necelých 190 000 obyvateľov a rozlohu porovnateľnú s Českými Budejovicami. Ide však o významné bankové a obchodné centrum, stredisko hodinárskeho priemyslu a sídlia tu mnohé medzinárodné organizácie (OSN, Červený kríž alebo Svetová zdravotnícka organizácia). Najznámejším symbolom mesta je vodotrysk Jet d´Eau nachádzajúci sa na móle, ktoré z prístavu vybieha do jazera. Vodotrysk nemožno prehliadnuť, teda vtedy, keď do výšky 140 metrov chŕli každú sekundu 500 litrov vody rýchlosťou 200 km/h. V zime ho však mesto zapína len zriedka a o úchvatnú šou vás pripraví aj silnejší vietor. Rieka Rhôna vytekajúca z jazera rozdeľuje mesto na dve časti: na severnú „pravú“ (Rive Droite) a pre turistov zaujímavejšiu južnú „ľavú“ časť (Rive Gauche). Cez ňu navyše preteká rieka L´Arve, ktorá sa vlieva do Rhôny. Na juhu sa rozprestiera staré mesto (Vieille Ville) s množstvom malebných zákutí a historických domov. Pri preplietaní sa uličkami určite neminiete hlavnú dominantu starého mesta – katedrálu svätého Petra. Odporúčame vám vyšliapať schody na jednu z troch veží, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto a okolie jazera. Ak vás premôže únava alebo hlad, určite navštívte niektorú z nepreberného množstva kaviarní či malých reštaurácií, kde sa slušne najete do 50 frankov (1 frank je asi 0,67 €/20 Sk). V Ženeve môžete navštíviť celý rad múzeí, vrelo môžeme odporučiť hodinárske Patek Philippe, ktoré sa nachádza v severnej časti mesta na Rue des Vireus-Grenadiers. Na turistov sú pripravení i v najväčšom kongresovom centre na svete, v Paláci národov. To nájdete na opačnom brehu jazera v diplomatickej štvrti v rozsiahlom areáli Parku národov, ktorý sám o sebe stojí za prechádzku. V Ženeve si na svoje prídu aj milovníci nákupov. Najluxusnejšie módne salóny, obchody s hodinkami a klenotníctva nájdete na Rue du Marché a Rue du Rive, ktoré sú len päť minút od starého mesta. Ak si chcete zo Ženevy priniesť kvalitný syr, navštívte napríklad predajňu Philippe Muller na neďalekom Boulevard Helvétique. V Ženeve je podobne ako v Prahe väčšina zaujímavých miest dostupná pešo, takže nemusíte príliš cestovať. Neodporúčame jazdiť autom, lepšia je mestská hromadná doprava. Je totiž rýchlejšia, pretože autobusy majú na večne upchatých uliciach vyhradené jazdné pruhy. Ďalším bodom nášho itinerára je Švajčiarska riviéra, čiže oblasť okolo severnej časti Ženevského jazera, ktoré je dlhé 72 km, široké 14 km a má rozlohu 582 km2. Jeho čaro je v nádhernej scenérii, ktorú zo severu vytvára Švajčiarska plošina, zo západu pohorie Jura a z juhu Savojské Alpy. Pre hustú hmlu sme však nedovideli ani na druhý breh jazera, tobôž na hory. Zaujímavých miest nájdete pozdĺž cesty č. 1 skutočne veľa. Z tých menej známych stojí za návštevu dedinka Rolle s hradom z 13. storočia alebo o 200 rokov mladšia pevnosť Vufflens-le-Château o 15 km ďalej. Medzi oboma historickými pamätihodnosťami sa v Glande nachádza ďalšie veľké sídlo. Dokončené bolo v roku 2005 a obýva ho Michael Schumacher. Vďaka návšteve Lausanne vieme, že katedrála Notre-Dame a kostol St-Sulpice nestoja len v Paríži a fenomenálny bežec Emil Zátopek má sochu v parku tesnej blízkosti Olympijského múzea. Za prechádzku stojí aj mestečko Vevey vzdialené asi 25 km od Lausanne, ktoré preslávili najmä dve veci: sídli tu potravinársky gigant Nestlé a posledných 25 rokov života tu strávil Charlie Chaplin, ktorý tu 27. decembra 1977 zomrel vo veku 88 rokov. Miestni obyvatelia mu na mestskej promenáde začínajúcej na námestí Grande Place postavili sochu. Nájdete ju ľahko, pretože priamo pred ňou je v jazere zapichnutá obrovská vidlička. Tá upozorňuje na neďaleké múzeum potravín Alimentarium, ktoré by mali navštíviť predovšetkým milovníci čokolády. Deti by ste nemali obrať ani o návštevu múzea hier na konci promenády. Vevey plynulo prechádza do mesta Montreux, ktoré preslávil skvelý džez a spevák skupiny Queen Freddie Mercury. Zavzpomínať si na neho môžete pri jeho soche na brehu jazera alebo pri každoročnom hudobnom festivale koncom leta. Obdivovatelia vína by mali pokračovať ďalších 20 km do Château d´Aigle. V samotnom centre oblasti Chablais (nepleťte si to s oblasťou v Burgundsku) sa totiž v bývalej pevnosti nachádza Múzeum vína a vinárstva. Révu sem priniesli už Rimania a dnes sa tu pestuje zhruba tridsať odrôd. K miestnym špecialitám patria odrody Gletscherwein alebo Humagne Rouge. Späť do Ženevy sa vrátite buď po francúzskej časti jazera alebo po diaľnici A1, ktorá vedie súbežne s riviérou. Ak si chcete návštevu Ženevy okoreniť lyžovaním, môžete vyraziť trebárs do 80 km vzdialeného francúzskeho strediska Chamonix-Mont Blanc, kde sa v roku 1924 konala historicky prvá zimná olympiáda. Po diaľnici sa tam dostanete asi za hodinu. Samotné mestečko nie je na prvý pohľad príliš malebné, lyžovačku však osladí 150 km zjazdoviek a pri dobrom počasí zazriete aj najvyššiu alpskú horu Mont Blanc (možno ju vidieť aj zo Ženevy). Lyže sme si nezobrali, tak sme si aspoň na snehu vyskúšali pohon všetkých kolies, ktorý dostal Lexus LS 460 len nedávno. Cestou do Prahy sme sa ešte zastavili v múzeu Auto & Technik v nemeckom Sinsheime, ktoré sa nachádza hneď vedľa diaľnice A6. Jeho hlavné „esá“ – nadzvukové lietadlá Concorde a Tu-144 – lákajú už z diaľky. Okrem nich si však môžete prezrieť aj ďalšie lietadlá. V najväčšej hale sa nachádza expozícia oldtimerov, luxusných a športových áut, rekordérskych rýchlostných špeciálov a motocyklov, ktoré sa tu miešajú s lokomotívami. V múzeu je veľká zbierka vozidiel F1 a žasnúť môžete napríklad nad lodným 800-litrovým naftovým motorom alebo obrovským verklíkom. Hala č. 5 je venovaná americkým autám, šestka a sedmička je plná vojenskej techniky z 2. svetovej vojny. Tanky a obrnené vozidlá stoja aj vonku. A pokiaľ by vám to náhodou nestačilo a netlačil by vás čas, môžete sa kúsok vrátiť a zájsť do asi 30 km vzdialeného mesta Speyer, kde v tamojšom múzeu namiesto Concordu nájdete Boeing 747 Jumbo Jet a ruské lietadlo Buran. Ale o tom až niekedy inokedy. Text: Michal Štengl Foto: Jiří Steiger