Fiat predviedol koncept Multiplay. Z rodinného autobusu na pick-up za pár minút
Štúdia Fiat Multiplay meria na dĺžku 4,45 metra a podľa výrobcu kombinuje priestor rodinného MPV, charakter SUV a funkčnosť úžitkového pick-upu. Nejde pritom o žiadny tajný predobraz sériového auta. Talianska značka otvorene priznáva, že Multiplay je čisto laboratóriom nápadov, na ktorom dizajnéri skúšali, kam až sa da posunúť variabilita priestoru.
Zmena na počkanie
Základná konfigurácia kabíny ponúka šesť plnohodnotných sedadiel a k tomu jedno flexibilné miesto, ktoré Fiat pomenoval Petsenger seat. Slúži ako ukotvenie pre detskú sedačku, stolík alebo priestor pre psa. Súčasťou rámu je odnímateľná obruč, ktorú použijete ako vodítko, a vo dverách je zabudovaná miska na kŕmenie.
Ak potrebuje majiteľ previezť náklad, prichádza na rad najväčšie kúzlo celého konceptu. Zadný modul karosérie na koľajničkách sa posunie dopredu, bočné okná sa spustia a zo šesťmiestneho auta zostane štvorseadlový kabinet s otvorenou korbou vzadu. Zadný spojler sa pri transformácii otočí a odhalí nosič, do ktorého sa zafixujú dva bicykle za prednú vidlicu.
Tretí rad sedadiel pritom podľa výrobcu nie je len trestnou lavicou, ale odvezie dvoch dospelých. Teda ak by to nebol koncept. Kuriozitou interiéru je funkcia Sunseat, kedy sa dá sedadlo spolujazdca pri zaparkovanom aute dá sklopiť do formy ležadla otočeného proti smeru jazdy, kde opierku hlavy tvorí čalúnená časť palubnej dosky.
Dizajnéri sa pri farebnom stvárnení inšpirovali talianskym letom a melónom. Zelený lak karosérie predstavuje šupu, červené a ružové tóny v kabíne dužinu. Poťahy sedadiel vznikajú 3D tkaním bez zbytočného odpadu materiálu a čalúnenie v časti pre zvieratá využíva ľahko umývateľnú vodoodpudivú úpravu.
Dobrá myšlienka, no technických otázok je viac než odpovedí
Na Multiplayi je sympatické, že sa nesnaží byť len sterilnou vitrínou plnou zbytočných displejov. Je to poctivý pokus odpovedať na problém, ktorý rodiny reálne poznajú. Ako mať ráno školský autobus a popoludní nákladiak na bicykle. Fiat má s priestorovými kúzlami bohatú históriu, či už spomenieme jednotkovú Multiplu z roku 1956 alebo jej slávnu nasledovníčku z roku 1998.
Ak sa však na Fiat Multiplay pozrieme očami mechanika a sériovej výroby, narážame na dosť veľké limity.
Posuvný zadný modul na koľajničkách so spúšťacími oknami je mechanicky extrémne náročné riešenie. Ako by si takýto systém v reálnej prevádzke poradil s prachom, vodou, tesnením a tuhosťou karosérie pri nárazových skúškach? Automobilka navyše neuvádza nosnosť korby, typ pohonu, kapacitu batérie a pri dĺžke 4,45 metra je jasné, že nemôžete mať súčasne šesť sedadiel aj ložnú plochu. Vždy si musíte vybrať jedno alebo druhé.
Najväčší zmysel pre sériovú výrobu tak nakoniec majú tie najmenej okázalé detaily. Univerzálna základňa pre zvieratá a detské sedačky, ľahko čistiteľné jednodielne poťahy či skrytý displej na palubnej doske sú prvky, ktoré sa do reálnych áut môžu dostať bez toho, aby musel Fiat vymýšľať zložité posuvné moduly.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
