Tmavé fólie na predných oknách? Na vlastné narodeniny som si pripomenul, prečo ich zákon zakazuje
Dodatočné namontovanie fólii na predné bočné sklá je stále pomerne bežným trendom. Auto s tmavými oknami vyzerá atraktívnejšie, posádka má viac súkromia a interiér sa môže menej prehrievať. Na predných bočných oknách však na Slovensku takéto fólie nemajú čo robiť, ak znižujú priepustnosť svetla. Dôvodom nie je iba svojvôľa úradov. Tento rok som sa na vlastné narodeniny presvedčil, ako rýchlo môže neprehľadná situácia na ceste skončiť nehodou. A nie je to prvýkrát, čo som si uvedomil, aké riziká tmavé sklá prinášajú.
Na Slovensku platia pravidlá, ktoré dodatočné tónovanie týchto skiel obmedzujú. A hoci sa niekomu môže zdať, že ide o zbytočné obmedzovanie motoristov, existuje na to pomerne vážny dôvod. V premávke totiž potrebujeme nielen dobre vidieť, ale aj odhadovať správanie ostatných účastníkov.
Neprehliadnite: Vodič, ktorý odmietol odstrániť fólie na predných oknách, putoval do väzenia na 5 dní
Foto: Autor
Na moje narodeniny mi tmavé okná takmer zmenili život
Tento rok sa mi na moje narodeniny stala situácia, na ktorú len tak nezabudnem. Išiel som po ceste rýchlosťou približne 90 km/h, keď z bočnej cesty vychádzalo auto s poľskými evidenčnými číslami. Už z diaľky som nedokázal rozoznať vodiča. Cez tmavé bočné okná som jednoducho nevidel, kam sa pozerá a či ma vôbec zaregistroval.
Rozhodol som sa preto spomaliť. A práve toto rozhodnutie mi doslova zachránilo krk.
Pánko sa totiž rozhodol rozbehnúť a vojsť na cestu. Nasledovalo prudké brzdenie a krízová reakcia. Vďaka spomaleniu a pohotovej reakcii som zastavil len niekoľko centimetrov od jeho dverí. Keby som pokračoval pôvodnou rýchlosťou, zastavil by som podstatne neskôr a následky mohli byť oveľa horšie.
Samozrejme, neviem s istotou povedať, či ma vodič nevidel pre fólie, alebo ma jednoducho prehliadol. Ale práve v tom je podstata problému. Z miesta vodiča druhého auta nevidíte, čo sa odohráva v jeho hlave. Nevidíte, či skutočne sleduje premávku, či vás zaregistroval alebo či sa chystá vojsť do cesty.
Aj ja som mal tmavé fólie na predných oknách. A poriadne tmavé
Nebudem sa tváriť, že som vždy patril medzi odporcov tmavých skiel. Približne pred 15 rokmi som ich mal aj na vlastnom aute. A nešlo iba o zadné okná. Tmavé fólie som mal aj vpredu, takže som veľmi dobre poznal aj druhú stránku tejto úpravy. Keď sa na ceste objavila policajná hliadka, okná išli v sekunde dole. Človek si na takéto správanie zvykne a časom ho možno začne považovať za normálne. Dnes sa na to pozerám inak.
Fólie na mojom aute zostali až do chvíle, keď som za hustého dažďa a tmy takmer zrazil neosvetleného cyklistu. V takých podmienkach je viditeľnosť výrazne horšia už sama o sebe. Keď sa k tomu pridá tma za oknami a obmedzený výhľad, vodič má ešte menej času na to, aby si všimol nečakanú prekážku.
Práve vtedy som si začal uvedomovať, že atraktívnejší vzhľad auta nestojí za to, aby som si zbytočne komplikoval situácie, v ktorých rozhodujú zlomky sekundy. Nemusí ísť pritom iba o cyklistu. Rovnako môže ísť o chodca v tmavom oblečení, dieťa pri ceste alebo prekážku, ktorú v daždi a tme zaregistrujeme neskoro.
Foto: Autor
To, že sa vodič pozerá vaším smerom, neznamená, že vás vidí
Toto pravidlo poznajú predovšetkým motorkári. Pri jazde sa často stretávajú so situáciou, keď vodič automobilu otočí hlavu ich smerom, no napriek tomu im nedá prednosť alebo im vojde do cesty. Motocykel mohol byť v jeho zornom poli, ale vodič ho nemusel skutočne vnímať. Pri aute s tmavými prednými sklami je situácia ešte komplikovanejšia. Ostatní účastníci premávky majú menej možností overiť si, či vodič sleduje ich pohyb. Nemôžu sa spoľahnúť na očný kontakt ani na to, že vodič otočil hlavu správnym smerom.
Nejde pritom iba o motocyklistov. Rovnaký problém môže mať cyklista, chodec aj vodič iného auta, ktorý sa približuje ku križovatke alebo vychádza z vedľajšej cesty. Všetci sa snažíme odhadnúť, čo urobí ten druhý. Každá dodatočná prekážka, ktorá nám túto možnosť sťažuje, je preto nežiaduca.
Cúvanie za tmy? Bez kamery a senzorov je to úplne iný príbeh
Ďalšiu vec si človek uvedomí až pri každodennom používaní auta. Skúste cúvať za tmy na neosvetlenom parkovisku, v úzkom dvore alebo medzi zaparkovanými autami. Nemáte parkovacie senzory, parkovaciu kameru ani ďalšie moderné asistenčné systémy. V takých podmienkach môže byť cúvanie s výrazne zatmavenými sklami poriadne nepríjemné, miestami prakticky nemožné bez vystúpenia a kontroly okolia.
Samozrejme, cúvanie ovplyvňuje aj konštrukcia vozidla, veľkosť okien, stĺpiky karosérie a intenzita osvetlenia. Tmavé fólie však môžu výhľad zhoršiť. A nie každé staršie auto má kameru či senzory, ktoré vodičovi pomôžu odhaliť nízku prekážku alebo človeka za vozidlom.
Foto: Archív
Dnes máme množstvo technológií, ktoré nám uľahčujú parkovanie a zvyšujú bezpečnosť. Lenže pred 15 rokmi neboli takéto systémy v bežných autách samozrejmosťou. Kto jazdil na staršom aute s tmavými sklami, dobre vie, že pri cúvaní za tmy sa musel spoliehať predovšetkým na vlastné oči a odhad. Ani moderná kamera pritom nie je všemocná. Môže byť znečistená, mať obmedzený obraz alebo nezachytiť všetko, čo sa nachádza v okolí auta. Preto je najlepšie, ak vodič nemusí bojovať s ďalším zbytočným obmedzením výhľadu.
Prečo sú fólie na predných bočných oknách zakázané?
Slovenská legislatíva v tejto oblasti vychádza z požiadavky na dostatočnú priepustnosť svetla a bezpečný výhľad z vozidla. Podľa vyhlášky č. 134/2018 Z. z. sa na čelné sklo a predné bočné sklá vodiča a spolujazdca nesmú dodatočne umiestňovať fólie ani vykonávať úpravy, ktoré znižujú ich priepustnosť svetla. Existujú osobitné výnimky, napríklad pre určité bezpečnostné fólie, ktoré musia spĺňať stanovené podmienky.
Predné bočné okná pritom nie sú iba dizajnovým prvkom. Pomáhajú vodičovi kontrolovať premávku pri odbočovaní, zaraďovaní do pruhu, prechádzaní križovatkou či pri sledovaní chodcov a cyklistov. Zároveň umožňujú ostatným účastníkom premávky lepšie vnímať správanie vodiča.
Ale tmavé sklá automaticky neznamenajú, že vodič nikoho nevidí alebo že spôsobí nehodu. Problémom je zbytočné zhoršovanie podmienok, ktoré už aj tak bývajú neprehľadné. Na cestách potrebujeme čo najviac informácií, nie ďalšiu prekážku vo výhľade.
V zahraničí to ide, ale nie všade rovnako
Zaujímavé je, že pravidlá nie sú v celej Európe rovnaké. Napríklad v Holandsku môžu mať čelné sklo a predné bočné okná svetelnú priepustnosť najmenej 55 percent. Dodatočná fólia teda môže byť legálna, ak výsledná priepustnosť skla vrátane fólie zostane nad stanovenou hranicou. Potvrdzujú to informácie holandskej vlády a úradu RDW.
Vo Francúzsku je minimálna svetelná priepustnosť čelného skla a predných bočných okien 70 percent. Tónovanie, ktoré túto hranicu poruší, je zakázané. Ani tam teda nemožno automaticky počítať s tým, že tmavé fólie na predných oknách budú povolené.
Rozdiel medzi krajinami ukazuje, že zákonodarcovia môžu k tejto otázke pristupovať odlišne. Zároveň je dôležité rozlišovať medzi tónovaním skla priamo z výroby a dodatočne nalepenou fóliou. To, že je určitá úprava povolená v zahraničí, ešte neznamená, že ju možno legálne používať na vozidle na Slovensku.
Nie všetko, čo vyzerá nevinne, je bezpečné
Rozumiem tomu, prečo vodiči tmavé okná chcú. Auto s nimi môže vyzerať lepšie a počas horúcich dní dokážu kvalitné fólie obmedziť prenikanie slnečnej energie do interiéru. Na zadných sklách navyše ponúkajú viac súkromia. Predné bočné okná sú však iný prípad. V premávke sa často rozhodujeme v zlomkoch sekundy a aj malá neistota môže rozhodnúť o tom, či stihneme zabrzdiť. Moja narodeninová skúsenosť mi pripomenula, že niekedy nestačí mať prednosť ani jazdiť po hlavnej ceste. Musíme počítať aj s tým, že druhý vodič nás nemusí vidieť.
A ešte jedna vec. Ak sa na vás vodič pozerá, neznamená to, že vás skutočne vníma. Platí to pri aute s čírymi sklami aj pri aute s tmavými oknami. Rozdiel je v tom, že pri čírych sklách máme aspoň o niečo lepšiu možnosť jeho správanie odhadnúť. Preto zákaz fólií na predných bočných oknách nevnímam iba ako ďalšie obmedzenie pre motoristov. Je to pravidlo, ktoré má zachovať čo najlepšiu viditeľnosť a obmedziť zbytočné riziká. A po tom, čo sa mi tento rok stalo, mám na túto tému podstatne osobnejší pohľad.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
