Jeden limit 100 km/h pre celú Európu? Nový návrh rozprúdil debatu
Jeden príspevok na sociálnej sieti X stačil na to, aby sa po európskych motoristických weboch rozbehla diskusia, ktorá sa týka každého, kto aspoň občas jazdí po diaľnici. Rakúsky ekonóm Günther Fehlinger-Jahn vyzýva Európsku úniu, aby zaviedla jednotný maximálny limit 100 km/h na všetkých diaľniciach a hlavných cestách. Argumentom má byť menej nehôd, nižšia spotreba, menej emisií, menej hluku, jednoduchšie pravidlá pre celý kontinent. Pri bližšom pohľade sa však ukazuje, že za celou vecou stojí niečo oveľa skromnejšie.
Kto to chce?
Fehlinger-Jahn nie je ani eurokomisár, ani člen žiadnej zákonodarnej inštitúcie. Je predsedom Austrian Committee for NATO Enlargement, teda rakúskeho záujmového združenia, ktoré presadzuje rozšírenie NATO a EÚ, a podľa viacerých zdrojov je to ekonóm a politický aktivista, ktorý sa často vyjadruje na sociálnych sieťach. Holandský TopGear o ňom píše, že nejde o činiteľa Európskej komisie, ale o aktivistu, ktorý sa snaží cez svoju organizáciu rozprúdiť politické myšlienky. Ale pozor, nejde o legislatívny návrh EÚ a nie je ani predmetom rokovaní európskych inštitúcií.
Neprehliadnite: Falošná značka pri ceste zmiatla radar aj vodičov. Nemecké mesto muselo zrušiť 400 pokút

A pritom pôvodná verzia tohto nápadu sa objavila už v marci 2026, a podľa jeho vtedajšieho príspevku mal limit 100 km/h platiť pre benzínové autá a nákladiaky, nie pre všetky vozidlá bez rozdielu. Talianske zdroje spomínajú aj možnosť, že elektrické autá by si mohli ponechať 130 km/h.
Čo sa týka samotných argumentov, jeden z nich sa dá ľahko potvrdiť. Pri konštantnej rýchlosti spotrebuje auto pri 100 km/h menej energie než pri 130 km/h, to je čistá aerodynamika. Problém nastáva pri prenesení tejto jednoduchej úvahy na úroveň celej krajiny či kontinentu. Rakúsky autoklub ÖAMTC napríklad spochybnil tvrdenie, že plošný prechod zo 130 na 100 km/h by priniesol úsporu až 25 percent, pretože reálny dopad závisí od toho, koľko kilometrov sa v skutočnosti po diaľniciach najazdí, koľko áut jazdí presne limitnou rýchlosťou a podobne. Podobne aj tvrdenie o bezpečnosti je v zásade pravdivé, nižšia rýchlosť skracuje brzdnú dráhu aj zmierňuje následky nárazu, no samo o sebe nedokazuje, že práve 100 km/h je optimálnou hodnotou pre každú diaľnicu v Európe.
Ako to vyzerá
Európske pravidlá sú dnes dosť rôznorodé. Slovensko má na diaľniciach limit 130 km/h, rovnako ako napríklad Rakúsko pre osobné autá do 3,5 tony, no Portugalsko a Španielsko majú limit 120 km/h. V Nemecku neexistuje na väčšine diaľnic žiaduci všeobecný limit, len odporúčaná rýchlosť 130 km/h. Zaujímavý je prípad Holandska, kde platí 100 km/h počas dňa na väčšine diaľnic a 130 km/h mimo týchto hodín, práve preto Holanďania na novinku reagujú skôr pokrčením ramien než pobúrením.

Rakúsko má dokonca vlastný precedens, takzvaný systém IG-L, ktorý na vybraných úsekoch s problematickou kvalitou ovzdušia dovoľuje znížiť limit na 100 km/h. Z tejto skúsenosti zjavne čerpá aj samotný autor návrhu, keď argumentuje, že nápad nie je vôbec nový, len by sa rozšíril z lokálnej úrovne na celoeurópsku.
Má limit šancu?
Zmena na úrovni celej Európskej únie by si vyžadovala nielen politickú dohodu, ale aj zásadnú zmenu v tom, ako sa rýchlostné limity v členských štátoch určujú, čo je dnes výlučne národná kompetencia. Viaceré talianske médiá preto hodnotia návrh skôr ako politickú provokáciu než ako reálnu predzvesť zmeny, ktorú by mali motoristi čakať v blízkej budúcnosti. Slovenský vodič sa teda nemusí obávať, že by mu v najbližších rokoch niekto z Bruselu zakázal ísť po diaľnici rýchlejšie než stovkou.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.











