Čo je to za sivú skrinku na diaľnici? Vodiči myslia na najhoršie, pravda je iná
Autor
Keď pri krajnici diaľnice alebo cesty prvej triedy zbadáte malú sivú či čiernu skrinku na stĺpe, väčšine vodičov inštinktívne stuhne noha na plyne. A je to tu, merajú rýchlosť!
Pravda je však taká, že strach z pokuty mať ale nemusíte. Nie je to žiadna škodoradostná skrinka, ktorá číha na rýchlych vodičov, ale o automatický sčítač dopravy (ASD), prípadne o riadiacu jednotku meteostanice či mýtneho systému. A hlavne, na rozdiel od našich susedov u nás stacionárny radar na diaľnici len tak ľahko nestretnete.
Prečo na Slovensku stacionárne radary takmer nemáme?
Ak pravidelne jazdíte po Rakúsku, Česku či Poľsku, ste zvyknutí, že diaľnice sú doslova posiate sivými búdkami a radarovými bránami, ktoré vám za prekročenie rýchlosti automaticky pošlú pozdrav do poštovej schránky. Na Slovensku je to však kapitola sama o sebe.
Hoci legislatívny systém takzvanej objektívnej zodpovednosti u nás funguje už od roku 2012, vybudovanie plne automatizovanej siete stacionárnych radarov sa u nás roky odkladá. Sľuby a plány na nákup stoviek stacionárnych radarov, úsekových meračov a kamier na červenú sa na Ministerstve vnútra prelievajú z jedného volebného obdobia do druhého.
Výsledkom je, že Slovensko zostáva unikátom. Kontrola rýchlosti u nás stále stojí takmer výhradne na ramenách policajných hliadok s ručnými laserovými meračmi alebo mobilnými radarmi v policajných autách. Ak teda pri slovenskej diaľnici zbadáte akúkoľvek statickú krabičku na stĺpe, šanca, že ide o automatický radar na pokutovanie, je prakticky nulová.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Prečo majú naše diaľnice ryhovaný povrch? Nie je to náhoda, ale poistka
Prečo potom štát neustále počíta autá?
Bez presných čísel sa nedá rozumne plánovať žiadna nová cesta. Štát a diaľničiari potrebujú presne vedieť, koľko osobných áut, kamiónov a autobusov po jednotlivých úsekoch denne prejde. Podľa toho sa rozhoduje, kde má zmysel stavať nové úseky, kde treba rozšíriť diaľnicu na tri pruhy alebo kde je budovanie obchvatu pálčivou prioritou. Ale teda, to, že je niekde merač, neznamená, že sa tam niečo také aj bude diať.
Na Slovensku sa dáta zbierajú na dvoch úrovniach:
-
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) spravuje a vyhodnocuje sieť automatických sčítačov priamo na diaľniciach a rýchlostných cestách.
-
Slovenská správa ciest (SSC) zastrešuje cesty I. triedy, koordinuje dáta z nižších kategórií ciest a pravidelne organizuje veľké Celoštátne sčítanie dopravy (CSD).
Posledná veľká celoštátna kampaň (2022/2023), na ktorú SSC uzavrela zmluvu s Výskumným ústavom dopravným (VÚD) zo Žiliny za 1,67 milióna eur bez DPH, priniesla očakávané dáta. Priemerná intenzita dopravy u nás stúpla oproti roku 2015 o vyše 14 percent a najvyťaženejšie úseky na D1 a D2 v Bratislave denne zvládajú cez 100-tisíc vozidiel. Práve preto sa prednostne stavia na Kysuciach, okolo Ružomberka či Žiliny.
Ako sčítanie funguje
Pri zbere dát sa používajú dve úplne odlišné metódy, ktoré si ľudia často pletú:
-
Ručné (manuálne) sčítanie: Stoja pri ňom fyzickí sčítači, teda brigádnici s formulármi alebo aplikáciami. Na menej vyťažených cestách (do 4-tisíc áut denne) stačí jeden človek, no na extrémne exponovaných úsekoch nad 15-tisíc áut ich pri ceste sedí pokojne aj štvorica. Toto meranie prebieha len v 10 presne naplánovaných dňoch od apríla do októbra.
-
Automatické sčítače dopravy (ASD): To sú tie sivé alebo čierne skrinky pri vozovke. Na rozdiel od ľudí nezaspia, neodbiehajú na obed a merajú 365 dní v roku, 24 hodín denne.
Čo sa skrýva pod asfaltom a vo vnútri skrinky
Plechová alebo plastová skrinka na stĺpiku pri ceste sama o sebe nič nesníma. Je to v podstate len mozog, ktorý zabezpečuje napájanie, obsahuje pamäťový modul, riadiacu elektroniku a GSM vysielač, ktorý posiela dáta do centra.
Samotné senzory sú ukryté inde:
-
Indukčné slučky sú najrozšírenejšia technológia. Ide o medené cievky zaliate v drážkach priamo pod povrchom asfaltu. Keď cez ne prejde tona kovu, zmení sa ich magnetické pole a systém zaznamená prejazd. Ak sú v pruhu dve slučky za sebou v presnej vzdialenosti, počítač z časového posunu vypočíta aj dĺžku vozidla a jeho rýchlosť.
-
Piezoelektrické snímače využívajú pásy, ktoré sú zabudované naprieč vozovkou. Zareagujú na tlak kolies a vedia presne odmerať nápravové zaťaženie.
-
Radarové a mikrovlnné senzory sa montujú priamo na stĺpy alebo nadjazd a premávku snímajú zvrchu bez zásahu do asfaltu.
Na diaľniciach NDS sa navyše na rovnaké stĺpy často montujú aj meteosnímače (merajú teplotu vozovky, rosný bod či viditeľnosť) alebo mýtne brány.
Neprehliadnite: Most na Slovensku sa predlžuje takmer o 30 cm. Bez tohto detailu by to neustál
Pokuty nehrozia. Ani pri vážení kamiónov
To najdôležitejšie pre každého vodiča ale je, že tieto systémy vás nepokutujú. Hoci automatický sčítač presne vie, že ste cez indukčné slučky preleteli rýchlosťou 150 km/h, dátový tok odtiaľ ide výhradne do štatistických databáz pre plánovanie infraštruktúry. Zariadenia nemajú certifikáciu na meranie rýchlosti pre policajné účely a nie sú prepojené so systémom pokutovania.
Veľmi podobne je to pri rýchlobežnom vážení kamiónov v pohybe (WIM – Weigh-in-Motion). NDS síce disponuje plne funkčnými vážnymi systémami v asfalte, no slovenská legislatíva zatiaľ neumožňuje posielať pokuty za preťažený kamión plne automatizovane do schránky tak, ako je to bežné na západ od našich hraníc.
Ak teda nabudúce pri diaľnici uvidíte nenápadnú čiernu skrinku na stĺpe, nemusíte panikáriť a skočiť na brzdy. Ticho a poctivo počíta, koľkí z nás tadiaľ práve prešli.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
