Pozor na diaľničné známky! Táto internetová stránka vás môže pripraviť o stovky eur
Stačí pár klikov a môžete zaplatiť za diaľničnú známku takmer dvojnásobok. Najväčší problém sú súkromné stránky, ktoré často pôsobia na prvý pohľad ako oficiálny štátny portál.
Cudzinec, ktorý nepozná miestne pomery, pritom nemusí vôbec tušiť, že namiesto štátu platí ešte aj šikovnému sprostredkovateľovi. Je to legálne. Ale je to aj fér? Tak napríklad, chystáte sa autom do Česka, Rakúska alebo inej európskej krajiny. Potrebujete diaľničnú známku, otvoríte Google a do vyhľadávača napíšete „diaľničná známka“. A potom už len klikáte.
Neprehliadnite: Rakúsko ruší nalepovacie diaľničné známky. Na vodičov číha nová pasca
A presne to sa stalo aj mojim známym pri rýchlej návšteve Českej republiky. Jednoducho vyklikali čo potrebovali na prvej stránke a zaplatili za najkratšiu diaľničnú známku prakticky o 10 eur viac ako stála. Lebo klikli na prvú stránku cez Google.
Veď tá stránka vyzerá dôveryhodne. Má logo krajiny, fotografie diaľnic, profesionálny dizajn a formulár na zadanie evidenčného čísla. Všetko pôsobí tak, ako má. Zaplatíte kartou a známka príde. Lenže až neskôr zistíte, že ste mohli zaplatiť podstatne menej. Nie preto, že by bola známka falošná alebo že by ste dostali inú známku. Jednoducho ste nakúpili cez sprostredkovateľa, ktorý si k oficiálnej cene pripočítal vlastný poplatok. A ten môže byť poriadne mastný.
Za známku zaplatíte takmer dvojnásobok
Veľmi názorný príklad ponúka Česká republika. Oficiálny štátny systém predaja diaľničných známok používa adresu edalnice.gov.cz. Práve tam si motorista môže kúpiť známku bez sprostredkovateľského poplatku. Lenže existujú aj súkromné weby. A rozdiel v cene dokáže poriadne prekvapiť.
Pri jednodňovej českej diaľničnej známke je oficiálna cena 230 Kč, zatiaľ čo jeden zo sprostredkovateľov ju ponúka za 450 Kč. Rozdiel je teda 220 Kč navyše. Pri desaťdňovej známke je oficiálna cena 300 Kč, no sprostredkovateľ si môže vypýtať 640 Kč. Motorista tak platí o 340 Kč viac. Pri 30-dňovej známke je rozdiel 350 Kč a pri ročnej 400 Kč.
| Platnosť | Oficiálna cena | Cena cez sprostredkovateľa | Preplatok |
|---|---|---|---|
| 1 deň | 230 Kč | 450 Kč | +220 Kč |
| 10 dní | 300 Kč | 640 Kč | +340 Kč |
| 30 dní | 480 Kč | 830 Kč | +350 Kč |
| 1 rok | 2 570 Kč | 2 970 Kč | +400 Kč |
Pri jednodňovej známke je to obzvlášť brutálne. Sprostredkovateľ si totiž k oficiálnym 230 korunám pripočíta ďalších 220 Kč. Za samotnú službu tak zaplatíte takmer toľko ako za známku. A presne tu sa začína otázka, či je takéto podnikanie ešte férové.
Foto: AI
Cudzinec je ideálny zákazník
Slovák, ktorý pravidelne jazdí do Česka, už pravdepodobne pozná oficiálnu stránku. Ale čo vodič z Francúzska, Talianska, Nemecka alebo Spojených štátov? Ten jednoducho zadá do vyhľadávača anglický výraz „Czech motorway vignette“. A pred sebou môže mať hneď niekoľko výsledkov. Niektoré vyzerajú ako klasický e-shop. Iné používajú názvy obsahujúce slová ako „e-vignette“, „vignette“, „motorway“ či „dalnice“. Pre človeka, ktorý nevie po česky a v krajine nikdy nebol, môže byť takmer nemožné na prvý pohľad pochopiť, že stránka nie je štátna.
A pritom motorista nemusí dostať nič falošné. Jeho známka môže byť úplne platná. Sprostredkovateľ ju jednoducho kúpi v oficiálnom systéme a za túto službu si účtuje vlastný poplatok. Takže keď vás neskôr zastaví kontrola, všetko môže byť v poriadku. Len váš účet mohol byť o niečo nižší. A práve preto je označenie „podvod“ v mnohých prípadoch potrebné používať opatrne. Nie každý sprostredkovateľ je podvodník a samotné účtovanie servisného poplatku nemusí byť protiprávne.
Legálne? Môže byť. Férové? To je iná otázka
České ministerstvo dopravy na existenciu sprostredkovateľských webov upozorňuje a rozlišuje medzi legálnym sprostredkovaním a stránkami, ktoré zákazníka zavádzajú. Ak vám firma jasne povie: „Známka stojí 230 Kč, náš servis stojí 220 Kč a celkovo zaplatíte 450 Kč,“ z právneho pohľadu je situácia úplne iná, ako keď zákazník nadobudne dojem, že sa nachádza priamo na štátnom portáli. A práve spôsob prezentácie je podľa nás kľúčový.
Ak totiž niekto vytvorí stránku tak, aby vyzerala ako štátny portál, používa podobnú grafiku, podobné názvy a snaží sa dostať pred oficiálny web, motorista môže nadobudnúť úplne nesprávny dojem. A na nevedomosti zákazníka sa potom veľmi dobre zarába.
Foto: Archív
Najabsurdnejšie je, že vodič za tých niekoľko stoviek korún navyše často nedostane nič, čo by reálne potreboval. Nemusí dostať žiadnu dodatočnú službu, ktorú by si nedokázal zabezpečiť sám. Sprostredkovateľ jednoducho vykoná nákup za neho. Je to podobné, ako keby ste si v obchode kúpili výrobok za 10 eur, no niekto vám ho predal za 15 eur len preto, že ho predtým vložil do košíka namiesto vás. Ak o tom viete, je to obchod. Ak o tom neviete, začína to smrdieť.
A nejde pritom iba o český problém. Aj na Slovensku existujú sprostredkovateľské weby predávajúce elektronické diaľničné známky. Národná diaľničná spoločnosť upozorňovala, že slovenskí vodiči cez takéto portály zaplatili na servisných poplatkoch milióny eur. To už nie sú drobné. Ak sa na jedného motoristu zarobí niekoľko eur a takýchto zákazníkov sú státisíce, vzniká z toho mimoriadne zaujímavý biznis. A hlavne biznis, ktorý funguje vďaka tomu, že veľká časť ľudí nevie, že vôbec platí sprostredkovateľovi.
Prečo s tým štát neurobí viac?
Tu podľa nás vzniká najväčšia otázka. Štát od motoristu požaduje zaplatenie poplatku za používanie diaľnic. Mal by preto urobiť maximum pre to, aby motorista presne vedel, kde tento poplatok zaplatí.
Nestačí iba napísať: „Pozor na podvodné stránky.“ Štát by mal podľa nás zabezpečiť, aby bol oficiálny predaj taký jednoznačný, že si ho vodič prakticky nemôže pomýliť so súkromným sprostredkovateľom. A to platí dvojnásobne pri cudzincoch. Veď zahraničný motorista nemá dôvod poznať názvy slovenských alebo českých inštitúcií, internetové domény ani miestne pravidlá.
Foto: Archív
Ak kupujete diaľničnú známku cez internet, nehľadajte najlacnejší výsledok medzi reklamami. Najskôr si nájdite oficiálny štátny portál. Pri Česku je to edalnice.gov.cz. A keď vás stránka začne pred zaplatením prekvapovať servisným, manipulačným alebo administratívnym poplatkom, spozornite. Možno ste sa práve dostali k sprostredkovateľovi. A možno ste iba pár sekúnd od toho, aby ste za diaľničnú známku zaplatili o desiatky eur viac, než musíte.
Nie je to zakázané…
Sprostredkovateľský biznis môže byť legálny. Otázkou však zostáva, či je morálne správne stavať jeho úspech na tom, že zákazník nedokáže na prvý pohľad rozoznať štátny web od súkromného. Ak je služba férová, nech je jasne označená. Ak je zákazník ochotný zaplatiť stovky korún navyše za pohodlie, nech ich zaplatí. Ale nemal by ich platiť iba preto, že si myslel, že klikol na štátny portál. A práve tu by mal podľa nás zasiahnuť štát aj prevádzkovateľ diaľničného systému. Preto, aby motorista vždy presne vedel, komu svoje peniaze posiela.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
